Vyhľadávanie
Pri vstupe do inštitútu ma zaujala útulná kaviareň, ktorá sídli priamo v budove. využívate tento priestor na organizovanie kultúrnych aktivít?
Snahou nášho inštitútu nie je usporadúvať veľkolepé jednorazové podujatia, ale skôr dlhodobejšie akcie s menším počtom stálych účastníkov, ktoré by pomohli rozvíjať maďarský aj slovenský kultúrny život a vytvoriť priestor na stretávanie. Na to môže poslúžiť práve kaviareň Nappali (v preklade Obývačka). Okrem príjemného prostredia poskytuje aj možnosť prečítať si maďarské noviny alebo vypočuť maďarskú hudbu. Okrem toho je aj miestom, kde sa konajú viaceré podujatia.
Aké kultúrne a literárne aktivity pripravujete?
Chceme predstaviť vzájomné historické a kultúrne väzby Slovákov a Maďarov zaujímavou a prístupnou formou. V spolupráci v Bratislavským okrášľovacím spolkom organizujeme v inštitúte raz mesačne projekt Prešporské večery. Je to cyklus prednášok a diskusií, na ktorých oboznamujeme prítomných s lokálnou históriou Bratislavy (bývanie v 19. a 20. storočí, významné osobnosti, richtári a podobne).
Maďarskú literatúru zasa reflektujeme raz za mesiac v cykle rozhovorov „Csevej“ (to znamená asi „Pokec v Obývačke”). Medzi pozvanými autormi boli napríklad Lajos Grendel alebo Kristína Tóth, a na jeseň by mali byť hosťami András Cserna-Szabó, Béla Fehér, János Lackfi. Na ďalšom projekte OPUS – Literárne rozhovory sa podieľa aj Spolok maďarských spisovateľov na Slovensku. Predmetom rozhovoru je vždy jedna kniha, o ktorej diskutujú štyria pozvaní hostia. Autor je prítomný tiež, ale v publiku medzi divákmi. V inštitúte sídli aj knižnica, ktorá momentálne obsahuje okolo 4000 titulov. V nej pravidelne každý týždeň informujeme o nových knihách, ktoré v maďarčine vyšli.
Ako je to na Slovensku s vydávaním a šírením maďarských kníh? Dostávajú sa k slovenským čitateľom aj preklady maďarských diel?
Zo slovenských vydavateľstiev sa maďarskej literatúre v slovenskom jazyku najviac venujú Kalligram a Marenčin PT, ale aj iné vydavateľstvá. Na Slovensku funguje sedem väčších vydavateľstiev, ktoré vydávajú maďarské knihy (Kalligram, Madách-Posonium, Méry-Ratio, NAP, Ab-Art, Lilium Aurum, Medián). Ich vydavateľskú činnosť sme predstavili v jeseni minulého roka, keď sa nám podarilo v priestoroch inštitútu zorganizovať Maďarskú Bibliotéku na Slovensku. Podujatie bolo úspešné, preto ho plánujeme aj tento rok, ale radi by sme ho rozšírili a pozvali aj vydavateľov z Maďarska. Takisto by sme chceli sprostredkovať stretnutie slovenských vydavateľstiev so špecializovanou kanceláriou z Budapešti, ktorá sa zameriava na prekladanie literatúry z maďarčiny. Výsledkom spolupráce by mohla byť väčšia podpora aktivít v rámci vydavateľstiev a širšie možnosti prekladu maďarských diel, aby sa dostali aj k slovenským čitateľom.
Akú máte skúsenosť: je slovenská spoločnosť otvorená voči maďarskej literatúre?
Máme veľa pozitívnych skúseností s prijatím maďarskej literatúry a kultúry na Slovensku. Napríklad na žilinskom literárnom festivale nás vždy vítajú s nadšením. Tradične úspešným podujatím býva každoročne aj prezentácia maďarskej literatúry v rámci Noci literatúry, ktorú organizuje České centrum. Podieľali sme sa takisto na hudobnom a divadelnom programe festivalu pre deti Krajina Haliganda, ktorý sa konal koncom júna v Košiciach. Do budúcnosti plánujeme zorganizovať aj niekoľko podujatí o Sándorovi Máraiovi, keďže rok 2013 bude rokom Máraiho diel. Dúfame, že budú rovnako vydarené a že sa nám aj vďaka spoznávaniu maďarskej literatúry podarí prispieť k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov.
