Prozaik a publicista Juraj Červenák (1974) je známy najmä ako autor fantasy príbehov, venuje sa však aj historickej, dobrodružnej a detektívnej literatúre. Na Slovensku vydal knihy v štyroch sériách – Černokňažník: Vládca vlkov (2009), Radhostov meč (2010), Krvavý oheň (2010), Vojna s besmi (2011); Dobrodružstvá kapitána Báthoryho: Strážcovia Varadína (2010), Brána Irkally (2010), Diablova pevnosť (2011), Železný polmesiac (2015); Čierny Rogan: Zlato Arkony 1 (2012), Zlato Arkony 2 (2013); Stein a Barbarič: Mŕtvy na Pekelnom vrchu (2013), Krv prvorodených (2014) a dva samostatné tituly: Sekera z bronzu, rúno zo zlata (2014), Legendy Zlatého mesta (2014).

Trojdielna historicko-dobrodružná séria Juraja Červenáka Dobrodružstvá kapitána Báthoryho sa tento rok dočkala štvrtého pokračovania s názvom Železný polmesiac (všetky Vydavateľstvo Slovart).


V posledných rokoch je v tvojej tvorbe evidentný žánrový posun od fantasy k historickému románu a detektívnym príbehom, napríklad Železný polmesiac zavedie čitateľov do 17. storočia...

História ma vždy bavila a  inšpirovala, mala dosť veľký podiel aj v  tých starších fantasy knihách. Bolo to, myslím, výrazne badať už v trojzväzkovom cykle fantasy románov v češtine s názvom Bohatier, venovanom osudom Iľju Muromca. No a  časom ma dejiny začali zaujímať viac ako nadprirodzeno a mytológia. Železný polmesiac je fantasy prvkami už len „zľahka okorenený“ v jednej kapitole.

V tom, že som napísal detektívku, nie je žiadny komerčný kalkul, jednoducho tento žáner milujem (možno aj viac ako fantasy) a na tvorbu prvého zväzku cyklu historických detektívok som sa dlho chystal. Zbieral som odvahu a zdokonaľoval si remeselnú zručnosť. Detektívka vyžaduje od autora precíznosť. Vďaka historicko-detektívnym príbehom o  Steinovi a  Barbaričovi som získal veľa nových čitateľov, ktorí sa teraz ponorili aj do svetov Kapitána Báthoryho či fantasy príbehov o  černokňažníkovi Roganovi, hoci predtým fantasy nedôverovali. To je pozitívny efekt.

Už niekoľko rokov paralelne publikuješ v Čechách i na Slovensku, v češtine a  slovenčine. Vieš zhodnotiť, ako vnímajú tvoju tvorbu domáci a ako zahraniční čitatelia?

Pokiaľ ide o moje dobrodružné a fantasy knihy, je to na oboch brehoch Moravy vyvážené, dokonca aj náklady sú podobné. Výrazne rozdielny prístup majú slovenskí a českí čitatelia k mojim historickým detektívkam. Na Slovensku som skoro priekopníkom žánru a stretávam sa teda s pozitívnymi reakciami v zmysle: „Konečne niekto píše takéto knihy aj u nás!“ Česi sú obozretní. Detektívka má u nich podstatne väčšiu tradíciu, dokonca aj historická. Na českom trhu som teda jeden z  mnohých autorov a musím tam tvrdšie bojovať o priazeň čitateľov tohto žánru. Dokonca pociťujem čosi ako nedôveru, akoby Čechov trochu hnevalo, že nejaký Slovák píše o rudolfínskej Prahe. Pevne však verím, že ich presvedčím.

V prvých dvoch častiach série historických detektívok o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených) si čitateľov zaviedol do Banskej Štiavnice a do Prahy, tretí príbeh sa má odohrávať v Bratislave. Aké ďalšie lokality chystáš pre svojich čitateľov?

Určite ich pošlem do Viedne, Košíc a Plzne. Posledné zo spomenutých miest bolo niekoľko mesiacov hlavným mestom Svätej ríše rímskej, pretože tam pred morovou nákazou v  Prahe ušiel cisár Rudolf II. aj s  celým dvorom. Okrem toho, vďaka pivným pivniciam tam majú zaujímavé podzemné katakomby. To nemôžem nevyužiť. Či dôjde aj na ďalšie príbehy a iné mestá, zatiaľ neviem.

Príbehy Steina a Barbariča sú situované do obdobia prelomu 16. a 17. storočia. V roku 1610 sa odohral známy proces s  Alžbetou Báthoryovou. Plánuješ hrdinov do tejto udalosti angažovať?

K tomuto sa vyjadrím veľmi vyhýbavo, pretože by som prezrádzal dôležitú časť jednej budúcej zápletky. Čím som vlastne potvrdil, že odpoveď je kladná.

Celú sériu Dobrodružstiev kapitána Báthoryho by malo zavŕšiť dobývanie pevnosti Nové Zámky. Navštívil si počas písania toto mesto, poznáš ho dobre alebo si čerpal informácie radšej sprostredkovane?

Áno, štvrtý zväzok Železný polmesiac hovorí o všetkom, čo tejto mohutnej vojenskej operácii predchádzalo, teda najmä o bitke pri Parkáne (dnešné Štúrovo). Priamo obliehania Nových Zámkov sa bude týkať nasledujúci diel nazvaný Hrad ba západu – mal by vyjsť na jar budúceho roku. Skôr, než sa pustím do písania tejto knihy, mám v pláne Nové Zámky navštíviť. Hoci je pravda, že z tej pevnosti zo 16. storočia tam nezostalo vôbec nič.

Koncom minulého roka si titulom Le gendy Zlatého mesta „debutoval“ v  rámci literatúry pre mládež. Kniha piatich príbehov z dejín Banskej Štiavnice vznikla v  rámci projektu Banská Štiavnica – Živá učebnica príbehového vzdelávania. V tomto meste si vyrastal, aj v ňom žiješ...

Ľudia, ktorí pre projekt pracujú v Štiavnici, sú moji osobní priatelia. Preto spoluprácu so mnou navrhli šéfstvu v Bratislave a tam sa to stretlo s nadšenými ohlasmi, pretože vysvitlo, že riaditeľ inštitútu Daphne, ktorý Živú učebnicu zastrešuje, je čitateľom mojich kníh. Dohoda následne vznikla veľmi rýchlo. Tým skôr, že ma ten projekt zaujal a mal som kopec nápadov pre takýto typ knihy.

Pri úvahách o literatúre pre mládež odborníci často zdôrazňujú tzv. „detský aspekt“. Ako sa ti tento typ literatúry písal v porovnaní s prózami pre dospelých? Ako vyzerá „detský aspekt“ z tvojho spisovateľského hľadiska?

Tuším to bol Tolkien, kto povedal, že detská literatúra by nemala ísť čitateľovi oproti, pretože múdre dieťa to nepotrebuje a  tomu menej múdremu to aj tak nepomôže nájsť si cestu k príbehu. Ani ja som to veľmi neriešil, nesnažil som sa v  porovnaní s  mojou „dospelou“ tvorbou príliš krotiť. Pravdaže, príbehy v Legendách nie sú také drsné, ale aj v nich je veľa dobrodružstva a  často tečie i  krv. Tým ale dnešné decká vo veku 10 – 12 rokov neprekvapíš a nešokuješ – z iných médií sú zvyknuté na omnoho drastickejšie „krváky“. Akurát som trochu zjednodušil a  sprehľadnil štýl rozprávania, odstránil akúkoľvek „literárnu burinu“, aby príbehy plynuli čo najlepšie. Ocenili to nielen detskí čitatelia, od ktorých som dostal veľmi pozitívne ohlasy, ale aj dospelí – knihu si prečítali aj moji zvyčajní priaznivci a tešili sa, pretože sa im čítala hádam ešte lepšie ako moja ostatná tvorba.

Plánuješ návrat k hrdinom tvojich predošlých cyklov – napríklad k Roganovi či Iľjovi Muromcovi?

Pokiaľ ide o Bohatiera – Iľju Muromca, kedysi som mal vymyslenú aj druhú trilógiu, ale obávam sa, že sa k nej už nikdy nedostanem. Čoraz reálnejšie je však slovenské vydanie pôvodných príbehov, ktoré doteraz vyšli len v češtine pod názvami Ocelové žezlo, Dračí carevna a Bílá věž – vydavateľ mojich fantasy románov v slovenčine má o ne veľký záujem. Černokňažník Rogan pokračuje, práve sa chystám na písanie ďalšieho dielu s pracovným názvom Duchovia na Devíne. Takže aspoň krátky návrat k úplne tradičnej fantasy.

Podľa informácií na tvojej internetovej stránke sa na budúci rok môžeme tešiť na román Zakliaty zámok, mysteriózny príbeh s detektívnou zápletkou, s Pavlom Dobšinským a Boženou Němcovou v dôležitých úlohách...

Ten príbeh vo mne dozrieval hádam desať rokov a prešiel rôznymi podobami. Najprv som chcel napísať tradičnú fantasy, v ktorej by sa Pavol Dobšinský niekde v  odľahlých končinách stretol s niečím nadprirodzeným, čo doteraz poznal iba z  rozprávania. Potom som mal v  úmysle napísať tento námet ako rozprávkový príbeh pre deti. Ale teraz mám skôr to detektívne obdobie a láka ma konfrontovať Dobšinského, Němcovú a môjho nového fiktívneho hrdinu Krolla s  niečím skutočne temným. Nebude to teda žiadne rozprávkové dobrodružstvo, ale poriadne pochmúrna, až hororovo ladená dobová detektívka. Hoci zápletka obsahuje množstvo prvkov zo slovenských rozprávok, viac ma teraz láka napísať to tak, aby všetko malo racionálne vysvetlenie.

Si autorom viacerých rozhlasových hier, v ktorých spracúvaš motívy svojich próz, no tiež plodným a rozhľadeným filmovým publicistom... Neláka ťa myšlienka pokúsiť sa o scenár, prípadne o filmovú adaptáciu niektorého z tvojich príbehov?

Takéto úmysly, samozrejme, mám. Dokonca som dostal ponuky od viacerých producentov na sfilmovanie Steina a Barbariča. Pracovali sme na nejakých synopsách a  zápletkách a možno z toho aj niečo bude. Navyše sa črtá niekoľko ďalších filmových a televíznych projektov. Musím priznať, že práve Zakliaty zámok zrejme vznikne paralelne ako román i filmový scenár. Lenže vo filmovom biznise je všetko na dlhé lakte, vývoj projektov je veľmi zdĺhavý proces, takže zatiaľ nič konkrétne sľúbiť nemôžem.