Vyhľadávanie
Kanadská spisovateľka Lisi Harrisonová (1970) študovala filmovú vedu a tvorivé písanie. Pracovala v televíznej stanici MTV, no od úspechu prvého dielu jej knižnej série The Clique (Dievčenská partia) sa venuje len literárnej tvorbe. Firma Mattel ju oslovila s návrhom vytvoriť románovú sériu Monster High, v ktorej budú vystupovať jednotlivé bábiky z kolekcie inšpirovanej nadprirodzenými bytosťami. Prvý diel vyšiel na jeseň 2010, v poradí štvrtý v máji tohto roku.
Spisovateľovi len málokedy niekto ponúkne „hotové” postavy, aby pre ne vymýšľal príbehy. ako ste sa s nimi stotožnili?
Bábiky sú už na prvý pohľad nesmierne inšpiratívne. No musela som sa s nimi „pohrať“ – spočiatku som na ne celé hodiny len pozerala a predstavovala si, ako by sa správali v bežných ľudských situáciách. A keďže všetky vospolok sú tínedžerskými príbuznými slávnych príšer, nápady sa vynárali samy od seba a postavy zrazu žili svojím vlastným životom.
Dospelý čitateľ určite postrehne jemnú sieť hlbšieho posolstva, ktoré tento „cool“ príbeh nesie. ako by ste ho charakterizovali?
Ide o potrebu tolerancie medzi ľuďmi. Ústredný slogan prvého dielu série – Neboj sa priznať farbu! – má skutočne viacvrstvový význam, nejde len o zelenú pokožku Frankie, ktorú si na príkaz opatrných rodičov musí zakrývať mejkapom. Navyše všetky postavy prežívajú veľmi komplikované obdobie puberty, preto som ich vnímala ako metaforu nejakého problému, ktorý tínedžerov trápi, a pritom sa uplatnili aj moje spomienky na mladosť.
V ktorých postavách najväčšmi vidíte samu seba?
Napríklad Draculaura sa neodváži naplno smiať, lebo sa hanbí ukázať svoje tesáky. Ja som mala štyri roky zubný strojček, ktorý ma mrzel úplne rovnako. Frankie sa cíti diskriminovaná pre farbu svojej pokožky, navyše iskrí, keď je nervózna, ja som sa zase príšerne červenala… A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Podľa mňa každý, kto prežíva pubertu, prípadne ju má ešte v živej pamäti, sa môže s niektorou postavou stotožniť.
