Vyhľadávanie
Dvojnásobná víťazka súťaže Bloger roka (v roku 2017 v kategórii Život, umenie a kultúra a v roku 2018 v kategórii Life) Nikoleta Vujisic má na svojom konte nielen úspešný blog Break the Rules a 13800 sledovateľov na instagramovom profile, ale už aj debutovú knihu Neinstantne krásna (Nikoleta Vujisic, 2019) o príbehoch ľudí, trpiacich poruchou príjmu potravy. Nielen o nej sa môžete dočítať v nasledujúcom rozhovore.
Ako vznikol nápad rozbehnúť projekt Neinstantne krásna?
Všetko sa to začalo asi pred dvoma rokmi, keď som sa po dlhom rozmýšľaní rozhodla so svetom podeliť so svojím temným tajomstvom. Dlhé roky som trpela poruchou príjmu potravy a úspešne som to tajila pred celým svetom. Potom sa mi však choroba začala vymykať spod kontroly a rozhodla som sa vyhľadať odbornú pomoc. V tej dobe som na Instagrame komunikovala so slečnou, ktorá rovnako ako ja trpela poruchou príjmu potravy, no na rozdiel odo mňa sa vyliečila. Povedala mi o tom, čo skúsila ona, vyskúšala som to tiež a pomohlo mi to. V tej dobe som nevedela o nikom ďalšom, kto by trpel niečím podobným.
Dlho som vôbec nevedela, že mám nejaký problém. Stále som si hovorila, že mám len slabú vôľu, že nedokážem v kalorickom deficite zotrvať, že nie som dostatočne silná na to, aby som bola chudá a teda krásna. No zrazu tam bol človek, ktorý presne vedel, čo prežívam, ako sa cítim a pomohol mi len tým, že mi povedal o sebe a svojej ceste z tejto choroby. Zrazu som vedela, že v tom nie som sama a že nie som jediná na svete. A čo keď je nás viac? Začala som o tom v náznakoch hovoriť na Instagrame a ľudia sa zaujímali. Pýtali sa. A tak som sa rozhodla o tom verejne napísať. O celom mojom príbehu úplne od začiatku, o všetkých tých zlých veciach, ktoré som si spôsobovala a hlavne o tom, čo mi pomohlo. Bolo ťažké ísť takto ,,s kožou na trh“, no hnala ma myšlienka, že by to niekomu mohlo pomôcť. A potom by to malo zmysel.
V priebehu niekoľkých pár hodín po zverejnení ma zasypali stovky správ od dievčat, ktoré trpia niečím podobným. Písali mi o svojich príbehoch, o tom, že to doteraz nikomu nepovedali, že si mysleli, že sú jediné na svete a nikto nič podobné nerobí. A že teraz vedia, že v tom nie sú samy a existuje z toho cesta von. Založenie projektu bolo takým prirodzeným pokračovaním udalostí, ktoré nasledovali po zverejnení článku. Denne mi písali desiatky dievčat. Rozmýšľala som, ako by som im mohla pomôcť. Najlepšie všetkým. A tak vznikla myšlienka projektu, ktorý ich bude združovať a pomocou rozhovorov s vyliečenými ľuďmi im ukáže, že tá cesta zo začarovaného kruhu PPP naozaj existuje.
Je tento projekt reakciou na prirodzenú potrebu spoločnosti vyhraniť sa voči zakorenenému, často skreslenému obrazu ideálnej, štylizovanej krásy, ktorý je prítomný hlavne na platforme sociálnych sietí?
Pôvodne to určite nebolo myslené ako reakcia na momentálnu situáciu na sociálnych sieťach, no prirodzene to k tomu dospelo. Projekt vznikol úplne neplánovane a vyplynul z udalostí v mojom živote, no jeho kľúčová myšlienka je, že našu hodnotu neurčuje to, ako vyzeráme. Čo je opak toho, čo je vo veľa prípadoch prezentované na sociálnych sieťach. Navyše napríklad Instagram bol v niektorých prípadoch samotným spúšťačom ochorenia. Takže pochopiteľne je jedným z cieľov aj poukázanie na to, ako dramaticky zmanipulované je v súčasnosti zobrazenie žien v médiách alebo na sociálnych sieťach. Jedným z dlhodobých cieľov je to, aby si ľudia vážili seba a uvedomovali si svoju hodnotu, nech už to číslo na váhe je akékoľvek.
Kniha obsahuje trinásť príbehov tých, ktorí si prešli životom s poruchami príjmu potravy, pričom v nej rezonujú nielen príbehy žien, ale aj jedného muža. Mali ste pri jej zostavovaní zvolený nejaký kľúč, podľa ktorého ste sa rozhodli, čo by malo v knihe určite odznieť?
Vedela som úplne presne, čo by v knihe malo byť. Príbehov som mala oveľa viac, no nakoniec som si vybrala tých trinásť ,,najlepších“. Lepšie by bolo možno povedať – najsilnejších. Chcela som, aby boli pri každom príbehu iné spúšťače ochorenia, aby si ľudia uvedomili, ako málo stačí k tomu, aby sa choroba naplno spustila. Išlo o ľudí, o ktorých by ste to na prvý pohľad nikdy nepovedali, pretože poruchy príjmu potravy často nie sú viditeľné na prvý pohľad. Všetci obdivujeme krásne modelky, vyšportované gymnastky, tanečnice, bikini fitnessky. Nikdy by sme nepovedali, že práve tieto dokonalé bytosti môžu mať nejaký problém. No ony majú a každý z príbehov v knihe je práve príbehom podobnej osobnosti.
Tiež som chcela, aby ich cesta k vyliečeniu bola rôzna a aby mali ľudia viac možností a pohľadov na to, ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať, pretože pri každom funguje niečo iné. Chcela som, aby v knihe určite odzneli veci ako napríklad to, ako na chorobu vplýva detstvo, okolie, rodičia, sociálne siete, ale tiež to, akým spôsobom dokáže choroba rozkopať náš chybný rebríček hodnôt. Že pri tejto chorobe človek nebude nikdy spokojný. No raz narazí na bod, keď zistí, že neexistuje tá váha, pri ktorej by prišlo to očakávané šťastie a krása.
Rozhodla som sa zaradiť tiež príbeh chlapa, pretože tieto ochorenia sa netýkajú len žien. A na to netreba zabudnúť.
Neinstantne krásna je napísaná v pomerne jednotnom, ucelenom štýle. Ide o texty, ktoré vám poslali samotní respondenti, alebo ide o vaše prerozprávanie ich príbehov?
Všetky príbehy som písala ja na základe osobných rozhovorov, nahrávok, telefonátov, správ alebo videí, ktoré som natočila na jednej z Neinstantných krás. S každým človekom v knihe sme strávili veľa času, aby mi svoj príbeh rozpovedal čo najdetailnejšie. Opýtala som sa na všetko, čo s chorobou alebo psychickým stavom človeka nejakým spôsobom súviselo, aby výsledok bol čo najkomplexnejší a poskytol každému, kto si ho prečíta, čo najlepší obraz o chorobe a o tom, čo sa počas nej deje v hlave pacienta PPP.
V rámci kapitol v knihe sa dajú pomerne jasne mapovať možné príčiny vzniku anorexie či bulímie. Je zámerom publikácie aj ukázať na možné cesty k postupnému uzdraveniu sa človeka, ktorý danou poruchou trpí?
Presne to je cieľom knižky. Na jednej strane ukázať chorým, že tá cesta k vyliečeniu fakt existuje, aj keď možno majú pocit, že nie. Na druhej strane ukázať rodičom, na čo si pri svojich deťoch dávať pozor, čo dokáže detskú dušičku ovplyvniť natoľko, že sa uzavrie do seba a skončí na dlhé roky v pazúroch PPP. A niekedy naozaj netreba veľa. No hlavne, ktoré varovné signály môžu niečo znamenať a kedy začať konať. Pretože zasiahnuť včas môže v týchto prípadoch často znamenať zachrániť život.
Okrem samotných príbehov predkladáte v knihe na záver aj odbornejšiu kapitolu o tom, čo sa s telom deje práve počas priebehu anorexie či bulímie. Prečo ste si zvolili práve tento záver?
S mojím psychiatrom som sa o týchto ochorenia často rozprávala. Snažila som sa to pochopiť a kládla som mu mnoho otázok o tom, čo chorobu môže spustiť. Či stačí len prestať jesť a čo sa vlastne stane, keď úplne prestanem jesť. Všetko mi vysvetľoval a ja som pochopila, ako veľmi som riskovala svoje zdravie. Oveľa viac, ako som si kedy myslela. Považovala som za dôležité posunúť tieto informácie ďalej, pretože mne samej odpovede na tieto otázky vysvetlili mnoho.
Chcete tento svoj projekt, ktorý dostal aj knižnú podobu, naďalej rozvíjať? Veľmi rozšírené je v súčasnosti sociálne hnutie „body positivity“, ktoré okrem mnohých iných prezentuje (hlavne na Instagrame) napríklad britská modelka Iskra Lawrence. Rozmýšľate aj nad takýmto smerovaním vo svojej blogerskej sfére?
Určite chcem projekt ďalej rozvíjať, tretiu Neinstantnú krásu plánujem aj v Bratislave, prípadne iných mestách Slovenska, lebo prechádzajúce boli len v Prahe. Čakajú ma rôzne besedy a prezentácie. Rada by som projekt posunula aj na školy a knihu dostala na všetky psychiatrické kliniky, ktoré sa venujú pacientom s PPP.
Často sa ma ľudia pýtajú na to, aký je môj cieľ, kde sa vidím o päť rokov. Chcela by som úplne rozbiť ten chybný ideál krásy, ktorý našej spoločnosti nastavujú sociálne siete, médiá a napríklad súťaže miss. Kto povedal, že kráľovnou krásy môže byť len dáma, ktorá má konfekčnú veľkosť XS? Prečo by nemohla byť rovnako krásna aj dáma s veľkosťou L? Kto povedal, že krása znamená mať päťdesiat kíl?
Ešte neviem, ako to chcem urobiť, ale to neviem nikdy, keď sa do niečoho pustím. A zatiaľ to vždy vyšlo.
