Nervový systém moci

Spisovateľ Pavol Janík (1956) zaujal literárne publikum najmä básnickým satirickým zrkadlením aktuálnych i nadčasových tém. Venuje sa aj tvorbe dramatických diel, filmológii a provokujúcej publicistike. S niekdajším prvým námestníkom federálneho ministra vnútra pripravil knihu rozhovorov Generál Lorenc – Dešifrovaný svet. Na pulty kníhkupectiev ju prináša produkčný dom Forza.

 

Čo vás po rozmanitých autorských skúsenostiach priviedlo k tomu, aby ste vydali knižku rozhovorov s bývalým šéfom česko-slovenskej tajnej služby Ing. Alojzom Lorencom, CSc.?

Prepojenie vysokej politiky s činnosťou spravodajských organizácií je realitou a naša planéta sa teší mimoriadnej pozornosti špionážnych zariadení výzvedných služieb. Napríklad riaditeľ CIA už pred 15 rokmi konštatoval, že čoskoro bude kontrolovaný každý bod na zemeguli aspoň z jedného zdroja a najdôležitejšie oblasti a objekty viacerými technickými zariadeniami. Je to dobré, alebo zlé? Je to optimistické, alebo pesimistické? Vedomosti sú najväčšia sila, povedal tuším Francis Bacon a Rockefeller si túto myšlienku dal vytesať na priečelie svojho centra v New Yorku. Poznanie nerobí človeka vždy šťastným, ale ani neinformovanosť neprispieva k spokojnosti a zodpovednému životu.

 

Akú úlohu majú podľa vás plniť špeciálne služby v najvyspelejších krajinách sveta s demokraticky usporiadanými pomermi?

Usporiadané pomery môže zaručiť iba fungujúci model spoločnosti, teda konkrétny systém politických vzťahov. Ak sa niektorí jednotlivci nezaujímajú o správu verejných záležitostí, to ešte neznamená, že mašinéria štátnej moci sa prestane zaujímať oňho, že prestane byť predmetom jej kalkulácií i manipulácií. Politika si každého nájde aj bez jeho väčšieho úsilia či priameho pričinenia. V tomto zmysle naozaj nik nie je dostatočne či úplne stratený.

 

Ako by ste charakterizovali osobnostné vlastnosti muža, ktorého česká novinárka nazvala uctievaný nepriateľ, teda generála Lorenca?

Práca na pomerne rozsiahlom rukopise potvrdila moje očakávania. Ide naozaj o neobyčajného človeka s nevšednými znalosťami. Zažil som, ako mu ľudia z umeleckých kruhov – bez ohľadu na ich politickú orientáciu – ďakovali za osobný podiel na tom, že historický zvrat na konci 80. a začiatku 90. rokov sa zaobišiel bez násilia. Nielen čitatelia knihy Ministerstvo strachu? Vedia, že Ing. Alojz Lorenc, CSc., vytvoril roku 1973 medzinárodne používaný šifrovací algoritmus. Z našej knižky sa dozvedia, že roku 1999 mu priznali patent na zdokonalený šifrovací algoritmus používaný vo firmách, ktorých je spoluvlastníkom. Pôsobia v oblasti organizačného poradenstva, ochrany informačných systémov, analýzy rizík, výskumu kryptológie a vývoja osobitných softvérových prostriedkov.

 

Čo vás počas prípravy publikácie najväčšmi upútalo a čím by ste zároveň chceli podnietiť zvedavosť amatérov i záujem profesionálov?

Z psychologického, ale aj sociologického hľadiska je napríklad nesmierne zaujímavá motivácia britského agenta KGB, ktorý Sovietom prezradil budovanie tajného tunela zo západného Berlína ku komunikačným uzlom vo východnom Berlíne. George Blake svoje pohnútky vyjadril slovami: „Zistil som, že Sovietsky zväz sa snažil vybudovať novú spoločnosť, v ktorej bude rovnosť, spravodlivosť a dobré sociálne zabezpečenie. Považoval som to za ušľachtilý pokus, ktorý treba podporovať. Pretože v tom čase moja práca v Secret Inteligence Service spočívala v tom, že mala zabrániť vzniku takej spoločnosti, cítil som, že konám nesprávne.“ Zdá sa, že v špionáži naozaj krajiny nastavujú zrkadlo nielen zastretým aktivitám protivníkov, priateľov a spojencov, ale aj vlastnému politickému systému.

 

Ak poslaním špeciálnych služieb je niečo a niekoho chrániť a zároveň proti niečomu a niekomu pôsobiť, ako sa vám z tohto zorného uhla javí Štátna bezpečnosť?

Vnímam ju rovnako diferencovane ako celé uplynulé polstoročie. Na základe aktuálnej sociálnej skúsenosti už vieme, že tam, kde moc nemá štát, majú moc iné štruktúry. Súhlasím s generálom Lorencom, ktorý nerád počuje pojem agent-provokatér, že päťdesiate roky boli obdobím inkvizície. Tajné služby naozaj nepredstavujú štát v štáte, ale zodpovedajú jeho politickým pomerom. Každá výzvedná organizácia môže byť nebezpečnou bezpečnosťou, jej konšpiratívna činnosť obsahuje veľa potenciálnych rizík. Dôvera k tajným službám odzrkadľuje dôveru k politickým inštitúciám, ktoré ich majú účinne kontrolovať, aby pôsobili v súlade s ústavou a verejne známymi strategickými cieľmi.

 

Zhováral sa Andrej Ferko

FERKO, Andrej: Nervový systém moci (Rozhovor s Pavlom Janíkom o knihe Generál Lorenc – Dešifrovaný svet). In: Knižná revue, roč. XI, 7. 2. 2001, č. 3, s. 8.