Vyhľadávanie
Svoju prvú knihu Múdrosť krokodílov, v ktorej ste predpovedali kolaps svetového finančného systému, ste písali až trinásť rokov. oproti tomu Ľavá ruka Boha vyšla relatívne skoro po vašom predošlom titule. ako dlho sa rodil námet na túto trilógiu?
Pre všetkých mojich priaznivcov mám jednu dobrú radu: nikdy nepíšte knihu tak dlho ako ja svoj debut! J Pri prvom titule bol však problém aj v tom, že som ho začal písať už vo vyššom veku, s množstvom životných skúseností a chcel som sa vyjadriť takmer ku všetkému, čo sa ma nejakým spôsobom dotýkalo. Nemal som však žiadne spisovateľské skúsenosti, nevedel som, ako skoncipovať text do finálnej podoby. Navyše som pracoval aj ako scenárista, takže som mal v tom období príliš veľa aktivít. Po tom, čo som vytvoril dve knihy o modernom svete, rozhodol som sa vrátiť k prvým dvadsiatim rokom svojho života a čerpať inšpiráciu práve z nich.
Trilógia je teda založená na vašej autobiografickej skúsenosti…
Žil som vo svete preplnenom magickými vecami a udalosťami: narodil som sa v dome bez tečúcej vody a elektriny a môj otec doslova spadol z neba – bol jedným z priekopníkov parašutizmu. Ako desaťročný som sa dostal do katolíckej internátnej školy, v ktorej som strávil sedem rokov, a bolo to jedno z najhorších období môjho života. Bolo to prostredie plné násilia a zastrašovania, diabol nám doslova dýchal na krk, žili sme ako v stredoveku. Tak som si v päťdesiatke povedal, že chcem opäť navštíviť tento magický, no pre mňa stále veľmi reálny svet. Práve v tejto inštitúcii som začal písať, síce to boli len naivné a jednoduché detské príbehy, no veľmi mi pomáhali odpútať sa od ťažkého života. Trilógia sa mi písala oveľa jednoduchšie ako predošlé knihy, plynula úplne prirodzene.
Prečo ste sa rozhodli pre žáner fantasy a nie napríklad autobiografický román?
Svet, v ktorom som bol vychovaný, nech už pôsobil akokoľvek fantasticky, bol prezentovaný ako reálny, dokonca reálnejší než vonkajší svet, v ktorom vyrastali moji rovesníci. Pre mňa je to reálna história môjho života. Preto som sa nikdy nepovažoval za autora fantasy ani literatúry pre mládež. Pri prvých knihách ma zasa kritika zvykla označovať za autora vážnej literatúry. Odmietam však aj tento prívlastok. Život sa nedá jednoducho rozčleniť do nejakých žánrov, preto nesúhlasím ani s kategorizovaním literatúry.
Mali ste už na začiatku predstavu o tom, ako sa bude príbeh vyvíjať a ako sa to celé skončí?
S výnimkou prvého dielu som mal celkom jasnú predstavu, akým smerom sa bude dej uberať. Pri druhej knihe som už tušil, ako sa príbeh skončí, ale keď som sa dostal do záverečnej fázy písania, koniec som upravil. Nemám rád podrobné plánovanie deja, rád sa nechám prekvapiť, ale vždy s tým pocitom, že cieľ zostáva jasný a nezmenený. A to zakončenie bolo takisto založené na reálnej udalosti, ktorú som zažil.
Aké je posolstvo príbehu Ľavej ruky Boha?
Čiastočne je to o tom, že literatúru nemôžeme striktne kategorizovať na vážnu a populárnu. Aj napriek tomu, že tento typ kníh je považovaný za populárnu literatúru, ponúkam v nej komplexné charaktery postáv, ktoré poukazujú aj na súčasnú situáciu vo svete.
