Nostalgický návrat do ulíc starej Bratislavy

Koncom minulého roka vám vyšla obrazovo-textová publikácia venovaná bratislavskému výtvarníkovi Karlovi Frechovi. Čím vás zaujal?

Karl Frech je veľmi výrazná umelecká osobnosť, maliar, grafik, ktorý do Bratislavy, vtedajšieho Prešporka, prišiel z Nemeckej ríše. Tvoril a prežil obe svetové vojny vo svojom dome a ateliéri na nábreží Dunaja a zomrel na úteku z mesta do svojej vlasti v roku 1945. Jeho osud nám veľa vypovedá o našej histórii a pamäti nášho mesta, ako aj o dejinách a situáciách, ale aj nás samých. Nie je to vôbec tak dávno, možno sto rokov, a napriek tomu toho tak málo vieme zrekonštruovať z jeho príbehu a jeho diela. Niečo, možno nejaké tajomstvo, nevôľa, možno trauma nás zastavila. Dnes, ak chceme byť kritickí, mali by sme sa ju snažiť uchopiť a „spracovať“, aby sme vedeli pokračovať ďalej správnou cestou. Jeho posledná monografia vyšla pod záštitou Galérie mesta Bratislavy z pera Zuzany Hanzelovej v roku 1995 pri príležitosti 50. výročia jeho smrti a akosi sa žiadala nová. V nemalej miere to umožnilo aj uplynutie sedemdesiat rokov od jeho smrti a uvoľnenie autorských práv.

V Galérii mesta Bratislavy pracujete ako kurátorka zbierky starej kresby a grafiky. Ako ste sa dostali k tvorbe K. Frecha, ktorá patrí do prvej polovice 20. storočia?

Bola to skôr náhoda. V roku 2011 Galéria mesta Bratislavy pripravovala 8. ročník podujatia „Bratislava pre všetkých“ a zo všetkých tém, ktoré boli a pripravovali, vyplynula ako najvhodnejšia téma „Bratislava očami Karla Frecha“. Ako služobne najmladšia som teda pripravila výstavu. Musím sa priznať, že som mu tú publikáciu ostala dlžná. S iniciatívou pripraviť a vydať knihu v roku 2018 prišla mestská časť Bratislava – Staré Mesto. Galéria mesta Bratislavy využila svoje zbierky a ja som sa pokúsila splatiť svoj predchádzajúci dlh.

Karla Frech bol Nemec, ktorý sa aktívne zapájal do umeleckého a kultúrneho života medzivojnovej Bratislavy, ako by ste ho charakterizovali ako umelca?

Karl Frech bol činorodý a veľmi plodný umelec, ktorého tvorbu vnímame najmä z medzivojnového obdobia. Jeho pohľady na rôzne zákutia Bratislavy nájdeme takmer všade. Okrem toho je známy aj historikom, keďže podľa dobových znalostí kreslil rekonštrukcie pohľadov na mesto z minulosti či podľa starých fotografií i pohľadníc kreslil, maľoval a ryl pôvodné podoby mesta. Galéria a aj Múzeum mesta Bratislavy majú vo svojich zbierkach takmer tisíc jeho podôb Bratislavy a u súkromných zberateľov je ich určite ešte viac. Okrem toho je známy tvorca a zberateľ exlibrisov.

Spomínate rekonštrukcie a kreslenie podľa vzorov... Takže tá Bratislava zachytená na Frechových obrazoch už v podstate neexistovala ani v jeho časoch?

Karl Frech prišiel do vtedajšieho Prešporka na konci leta v roku 1914 (úradný záznam, že sa prisťahoval, je z 10. novembra 1914). Vieme, že na mnohých svojich dielach zachytil napríklad požiar v Podhradí z mája 1913, ktorý nemohol vidieť. Existujú však fotografie identické s jeho dielami, a teda predpokladáme, že mu slúžili ako predlohy. Okrem toho to boli kresby a grafiky, ktoré sú dodnes jedinými obrazovými rekonštrukciami napríklad Rybárskej brány, ktoré vznikali ako ilustrácie historických kníh.

Aké techniky najradšej využíval a v ktorých výtvarných žánroch sa cítil najviac doma?

Karl Frech bol vyučený maliar a grafik a veľmi veľa kreslil. Najviac mu ale podľa môjho názoru vyhovovala grafika. Väčšinou používal linoryty alebo drevorezy, ktorých drobné vrypy a zárezy využíval v plnom rozsahu. Dokonca túto techniku napodobňoval aj v maľbe, kedy farebnými ťahmi štetca imitovali grafické techniky.

Venoval sa aj iným témam než Bratislave?

Karl Frech je svetovo uznávaný tvorca a zberateľ exlibrisov. Tvoril dnes pomerne neznáme drobné grafické listy, ktoré sa vlepujú do kníh a určujú svojho majiteľa. Okrem toho, že ich tvoril v obraz majiteľa, exlibrisy aj vymieňal. Dokonca s rôznymi umelcami si vytvárali recipročne vlastné exlibrisy. Vďaka tomu vieme potvrdiť jeho aktívne kontakty nielen v Nemecku, ale aj Francúzsku či Holandsku. Okrem toho sa Frech venoval aj vlastnej tvorbe – poznáme jeho kvetinové zátišia, náboženské motívy, i keď ich je neporovnateľne menej. Karla Frecha fascinovali námety spojené s okultizmom a čiernou mágiou. Túto jeho tvorbu predstavili čitateľom Pressburger Zeitung už v roku 1925, keď o ňom napísali článok a predstavili jeho diela plné špirál a lúčov, symbolov a emblémov.

Ktorú časť jeho diela považujete za najhodnotnejšiu?

Karl Frech bol mimoriadne plodný ako maliar, ale aj ako grafik. Mne osobne príde jeho najväčší prínos v pohľadoch na mesto. Často detailne popísané, datované a podpísané, i keď možno iba v autorských iniciálach, nám dnes pripadajú ako z iného sveta. Je to taká nefalšovaná nostalgia.

Môžu si Bratislavčania či návštevníci mesta niekde pozrieť Frechovu tvorbu alebo treba počkať na ďalšiu príležitostnú výstavu?

Myslím, že niekoľko Frechových diel, ako aj jeho model Rybárskej brány, je v stálych expozíciách Múzea mesta Bratislavy. No ak by chcel čitateľ vidieť tie z knižky, treba si počkať na výstavu. Nie je jednoduché ich vystaviť, keďže sú to diela na papieri a tie potrebujú svoj výstavný režim

Vráťme sa priamo ku knihe. Stretli ste sa pri jej príprave s nejakými ťažkosťami?

Musím sa priznať, že som sama neverila, koľko sa toho aj vďaka kolegom z rôznych inštitúcií na Slovensku, ale aj v zahraničí, z Frechovho života zistí. Pomohli mi Múzeum mesta Bratislavy, Slovenské národné múzeum, Národný archív, Štátny archív, Ústav pamäti národa, ale aj Univerzitná knižnica v Bratislave. Zo zahraničia to bolo mesto Esslingen či archív Steyer, ale aj jednotlivci, ktorí sa o život a dielo tohto výtvarníka zaujímali z rôznych osobných dôvodov.

Podľa akého kľúča ste vyberali publikované Frechove diela?

Diela, ktoré sú v knihe, pochádzajú zo zbierky Galérie mesta Bratislavy. Z takmer osemsto diel na papieri bolo celkom ťažké vybrať. Ja som vyberala najmä podľa tém, ktoré sú aj v knihe pomenované: bratislavské námestia, ulice starého mesta, podhradie, hrad, Dunaj a promenáda, trhy či cintoríny, pietne miesta a iné. Tých oblastí je spolu dvanásť a z nich som vyberala väčšinou najkvalitnejšie obrázky, ale aj známe pohľady a oživovala som to najmä farebnými kresbami. Podobne ako pri tvorbe výstavy aj diela v knihe musia sedieť vo formáte, v téme a byť spolu v harmónii.

Patrícia Ballx je kurátorka zbierky starej kresby a grafiky v Galérii mesta Bratislavy.