O humore a poézii hovorí publicistka a poetka Anita TEŠOVIČOVÁ

Čas ako dar

O humore a poézii hovorí publicistka a poetka Anita TEŠOVIČOVÁ

Anita Tešovičová pracovala 25 rokov ako redaktorka publicistiky v rozhlase, často prispievala básňami, poviedkami či satirickými útvarmi do literárnych a zábavných relácií. Rozprávky a básničky pre deti a mládež publikovala takisto v rozhlase, ale aj v detských časopisoch, výber z nich vyšiel knižne vo vydavateľstve LITA ako Kvetuškine rozprávky (1986), neskôr Rok v prírode (Príroda 1996) a Zvieratká v lese (Príroda 1997). V televízii sa uviedla bábkovou hrou Červenáčik – Peháčik. Známa je aj ako autorka vyše dvesto textov populárnych piesní. Na motívy predlohy F. G. Lorcu napísala scenár k rozhlasovému muzikálu Bohumila Trnečku Čarokrásna pani majstrová. Do širšieho literárneho kontextu vstúpila básnickými zbierkami Neodbytné refrény (Martin, Osveta 1990), Biela mágia (Bratislava, H & H 1995) a Minúty nebom darované (Bratislava, Spoločnosť autorov umeleckej literatúry 2004) a zbierkou aforizmov a epigramov V(r)tákoviny (Žilina, Knižné centrum 2001). V týchto dňoch vychádza vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov jej kniha básničiek pre deti predškolského veku Bola Mica u holiča s ilustráciami Miroslava Cipára.

·        V zbierke Minúty nebom darované sa objavia sem-tam aj satirické prvky, no väčšinou sú v nej básne s vážnym kontextom. Potvrdzujete tým, že humorista a satirik je vo svojej podstate smutný človek?

– To by som si netrúfala zovšeobecniť. Nazdávam sa, že smutný človek sotva niekoho rozveselí. Zato tvorba humoru je dosť vážna vec – aspoň pre tých, ktorí to s ním myslia úprimne. Humor si určite vyžaduje seriózny prístup autora. Lebo ak sa snaží za každú cenu ľudí rozosmiať, môže skĺznuť do banalít, urážok či dokonca vulgárností. To už nie je smiešne, ale smutné... Dobrá satira si zasa vyžaduje bystrého pozorovateľa a znalca spoločenských pomerov, psychológie.. Takže humorista si môže občas zasmútiť, ale určite nie permanentne. Ani mu na to už  nezvýši čas...

·        V básni, podľa ktorej ste pomenovali zbierku – Minúty nebom darované, vyzdvihujete čas ako dar. Čím si najradšej vypĺňate svoj darovaný čas?

– V mojom prípade by otázka mala znieť: Čím by ste si ho najradšej vypĺňali? Túžim po menej hektickom životnom tempe, aby som sa mohla pravidelne venovať písaniu, ktoré je vlastne aj mojím relaxom. Chcela by som mať možnosť dlhšie pobudnúť so svojou 90-ročnou mamičkou, môcť si v lete zaplávať na neďalekom štrkovisku alebo sa venovať našej už roky zanedbávanej záhradke.

·        „Aj päť minút pred dvanástou ešte premávajú vlaky do stanice Nádej..." píšete v básni Ešte vždy je čas. Darí sa vám napĺňať tieto optimistické slová?

– Pokúšam sa o to. Aj napriek rôznym prekážkam mám ešte veľa plánov a pevne verím, že osudná ,,dvanásta hodina“ mi neudrie priskoro.

·        Prvky humoru a satiry obsahujú najmä zbierky V(r)tákoviny a Biela mágia. Prvá obsahuje množstvo aforizmov a miniatúrnych vtipných komentárov, z Bielej mágie cítiť ironickú hravosť, ale aj čierny humor. Nenarážate pri publikovaní humoristických a satirických príspevkov na bariéru ,,ženstva"?

– Nemám takú skúsenosť. Spisovateľ Ireney Baláž mi po prezentácii V(r)tákovín povedal, že je prekvapený mojím ,,mužským humorom“. Hoci nie som žiadna mužatka, priznám sa, že ma to potešilo. V krátkych literárnych útvaroch, ako sú aforizmy a epigramy, bývajú muži skutočne viac doma, ako my, ženy. Príslovečná ženská rozvravenosť tam nemá miesto. Našťastie, humor a satira nie sú iba doménou mužov.

Pripravila Anna Sláviková