Vyhľadávanie
Webová brána jazykov otvorená
O programoch výučby umeleckého prekladu na internete hovorí ich autorka Victoria POULAKIS
Emeritná profesorka Victoria POULAKIS študovala anglický jazyk na Hunter College v New York City a na Minnesotskej univerzite, kde sa špecializovala na britskú a americkú literatúru. Ako profesorka vyučovala anglický jazyk na Northern Virginia Community College až do odchodu do dôchodku roku 2003. Spolu s manželom dodnes pôsobia ako emeritní profesori anglického jazyka a literatúry. Victoria POULAKIS vedie dva dištančné vzdelávacie programy zamerané na britské a americké spisovateľky 19. a 20. storočia. Tieto programy rozvíja od roku 1980 na University of Minnesota. S podporou grantov, ktoré poskytuje Virginia Community College System (Virgínska univerzitná spoločnosť) a National Endowment for the Humanities (Štátna nadácia pre humanitné vedy), vytvorila webovú stránku zameranú na preklady do angličtiny z iných európskych jazykov. Ak si chcete aj vy osvojiť literárnu angličtinu pomocou programu Translation: What Difference Does It Make?, nájdite si na internete adresu: http://www.nvcc.edu/home/vpoulakis/Translation/home.htm
Okrem zdokonalenia v angličtine sa zároveň dôkladne zoznámite s najvýznamnejšími literárnymi dielami európskych autorov.
* Vďaka internetu sa váš prekladateľský projekt stal známy takmer na celom svete. Jeho základné moduly predstavujú diela európskej literatúry. Pri vytváraní tohto programu ste vychádzali zo záujmu súčasnej americkej spoločnosti o európsku literatúru, alebo je viac podmienený vaším gréckym pôvodom – aj keď ste rodená Američanka?
– Ťažko povedať, odkiaľ pramení môj záujem o európsku a svetovú literatúru, pokiaľ sa pamätám, vždy som tento záujem mala. Už v detstve som veľmi rada čítala knihy, ktoré ma prenášali do iných krajín. Možno to súvisí s mojím grécko-americkým pôvodom, ale pravdepodobnejšie vyplynul z môjho želania rozšíriť si obzory za hranice svojho najbližšieho okolia, ktoré som pociťovala ako trochu obmedzujúce. Azda aj preto, lebo v škole sme sa učili výlučne o dielach písaných v anglickom jazyku, a tak som rada čítala ,,cudzie” diela pre vlastné potešenie. Počas vysokoškolských štúdií som si obľúbila mnohé preklady diel iných národov. Napokon mi na Northern Virginia Community College umožnili viesť kurzy ,,svetovej” literatúry a odvtedy spájam svoj osobný záujem o literatúru s profesionálnou kariérou.
· Na vašej internetovej stránke ilustrujete význam a náročnosť prekladu, ukazujete, aké ťažké je vytvoriť dobrý preklad a ako sa preklady toho istého diela môžu odlišovať. Slovenská knižná kultúra je bohatá na preklady z anglického jazyka. Vidíte aj možnosti v opačnom smere, ako by sa mohla presadiť pôvodná slovenská literatúra v americkom či anglofónnom prostredí?
– Určite áno. Ak sa nájdu cesty, ako dostať pôvodnú slovenskú literatúru do pozornosti čitateľov, literárnych kritikov a vydavateľov v anglofónnych štátoch. Sú na to prinajmenšom dva spôsoby. Prvý musí vzísť zo Slovenska. Realisticky nemožno očakávať, že anglofónni vydavatelia budú vyhľadávať diela pre nich neznámych autorov, navyše v cudzom jazyku. Ak však umní prekladatelia, ktorí dobre ovládajú jemné odtiene tak anglického, ako aj slovenského jazyka, tieto diela preložia najskôr do angličtiny, je veľa možností, ako na ne upriamiť pozornosť vo svete. To, samozrejme, predpokladá podporu umeleckého prekladu na Slovensku, aby sa mohol stať životaschopnou profesiou pre mladých ľudí.
Druhá línia prístupu si vyžaduje úsilie v globálnom meradle. Všetci, ktorých spája záujem o literatúru – čitatelia, spisovatelia, kritici, vydavatelia, prekladatelia – musíme všade na svete vyvinúť zjednotené úsilie zamerané na rozšírenie poznania a vedomia medzinárodnej literatúry. Vďaka internetu je dnes veľa príležitostí na komunikáciu a diskusie medzi takýmito skupinami ľudí. Možno vymyslieť veľa spôsobov, ako podporiť záujem o vašu literatúru. Treba, aby sa kreatívne mysliaci ľudia, tak na Slovensku, ako aj za jeho hranicami, dali do práce na ich rozvinutí.
Aj tento rozhovor je príkladom, ako sa medzinárodná spolupráca na literárnych projektoch dá podporiť a rozvíjať prostredníctvom internetu. Cez moju webovú stránku ste mi poslali správu, a tak sa začala naša korešpondencia. Teraz spolupracujeme na anglickom preklade vášho románu Posledná vízia Dona Quijota. Pred niekoľkými rokmi by takáto spolupráca nebola možná.
* Na vašej internetovej stránke sa stretávame s dielami európskych autorov – Homér, Dante, Cervantes, Molière či Kafka. Ako môže prekladová literatúra prispieť k vyváženejším kultúrnym vzťahom v globálnom svete, osobitne medzi Európou a USA?
– Je určite veľmi pravdivé – a podľa mojej mienky veľmi nešťastné – že niektoré z najhorších aspektov americkej kultúry zachvátili celý svet. Vidíme to s manžlom zakaždým, keď cestujeme do zahraničia. Je to veľká strata nielen pre krajiny, ktoré podľahli amerikanizácii, ale aj pre Američanov. Mnohí Američania dospeli k presvedčeniu, že keď plytké aspekty americkej kultúry ovládli svet, zvyšok sveta ich musí takisto uznávať. To je, samozrejme, celkom nesprávne.
Musíme nájsť spôsoby, ako zvýšiť vedomie o iných kultúrach. Každý jazyk má svoje vlastné, jedinečné kvality a odzrkadľuje históriu, kultúrny život a literárne dedičstvo národa, ktorý reprezentuje. Je preto životne dôležité zachovať všetky jazyky, ktoré v súčasnosti jestvujú, pričom spôsob, ako to urobiť, vedie cez rozšírenie prekladu. Preklad umožňuje spisovateľovi, aby písal vo svojom rodnom jazyku a komunikoval s čitateľmi v medzinárodnom meradle.
Preklad je veľmi zložitý proces, dobrý prekladateľ musí mať úctu ku kultúre a jazyku pôvodného diela. Ak sa americký prekladateľ usiluje „amerikanizovať“ dielo, v snahe osloviť americkú verejnosť, ničí jedinečné kvality originálneho textu a podporuje ilúziu americkej verejnosti, že zvyšok sveta je iba rozšírením Ameriky.
* Mohli by ste stručne predstaviť, aký cieľ sleduje váš internetový prekladateľský program?
– Moja internetová stránka sa zameriava na výzvy, ktoré stoja pred každým dobrým prekladateľom. Verím, že môže byť užitočná pre študentov prekladateľstva, ich učiteľov a pre každého, kto pracuje na prekladoch. Hoci použité príklady pochádzajú z klasických diel, ako sú Iliada, Božská komédia a Don Quijote, zásady prekladania, ktorými sa zaoberá, možno uplatniť pri všetkých formách prekladu. Moji americkí študenti mi povedali, že pomocou cvičení a príkladov na tejto stránke si oveľa viac uvedomili náročnosť prekladu. Tomu, koho rodným jazykom nie je angličtina, webová stránka poskytuje veľa príkladov odlišného výberu slov, ktoré použili rôzni prekladatelia, pričom ukazuje, ako každé z nich vyvoláva veľmi odlišnú odozvu u čitateľov. Jeden turecký učiteľ mi napísal, že webovú stránku využíva pri vyučovaní anglického jazyka.
Pripravil Ján Švidroň
