PhDr. Ľubor Králik, CSc. (1967),
autor Stručného etymologického
slovníka slovenčiny (Veda), je
samostatný vedecký pracovník
Jazykovedného ústavu Ľudovíta
Štúra Slovenskej akadémie vied.
Špecializuje sa predovšetkým na
etymologický výskum slovenskej
a slovanskej slovnej zásoby
a kartografi cké spracovanie
slovanskej lexiky.


Tí, pre ktorých je jazyk pracovným nástro-
jom, čakali na etymologický slovník sloven-
činy, na ktorom ste pracovali sedemnásť ro-
kov, dlho. Môže sa absencia takéhoto diela
okrem nespokojnosti jazykových profesioná-
lov nejakým spôsobom prejaviť, povedzme,
na vývine jazyka, ak pripustíme, že jazyk
žije a vyvíja sa nezávisle od toho, ako sa ho
(možno) pokúšajú ovplyvňovať jazykovedci?
V čom konkrétne spočíva význam existencie
etymologického slovníka?
V odbornej literatúre sa možno stretnúť s konšta-
tovaním, že jazyk bez etymologického slovníka
je „jazykom bez histórie“. Etymologický slovník
predkladá históriu (i prehistóriu) slovnej zásoby
daného jazyka, ktorá špecifi cky odzrkadľuje aj
minulosť etnického spoločenstva používajúceho
príslušný jazyk. Takéto dielo plní – okrem vlast-
ných vedeckých úloh – aj určitú národnorepre-
zentatívnu funkciu. V našom prípade ukazuje, že
slovenčina sa vyvinula priamo z praslovančiny,
okrem starej slovnej zásoby zachovanej ešte z pra-
slovanského obdobia si v neskorších obdobiach
svojho vývinu utvorila početné ďalšie výrazy,
prevzala mnohé slová z rôznych cudzích jazykov
a začlenila ich do svojho jazykového systému.
Prevzaté výrazy zároveň svedčia o rôznorodých
kultúrnych vplyvoch, aké počas stáročí pôsobili
v slovenskom prostredí.
 Etymologický slovník nemá za cieľ ovplyvňovať
vývin jazyka; táto úloha patrí skôr do kompetencie
jazykovej kultúry, ktorá odporúča používateľovi,
aký výraz je vhodné či nevhodné použiť v kon-
krétnej komunikačnej situácii, v akej podobe by
bolo korektné utvoriť potrebný nový vedecký
termín a podobne. Ovplyvňovanie vývinu jazyka
smeruje do budúcnosti, etymologický slovník má
opačné časové zameranie – skúma slovnú zásobu,
ktorá vznikla v dávnej i menej dávnej minulosti.
A keď už sme pri jazykovej kultúre, etymologický
slovník obsahuje aj slová, ktoré jazyková kultúra
hodnotí ako nesprávne; aj ony sa však „odniekiaľ
vzali“, majú vlastnú etymologickú problematiku,
často zaujímavú.
Etymológia skúma pôvod, prvotný význam
a príbuznosť slov. Môže byť znalosť pôvodu
slov prínosná aj pre laikov a ich prostred-
níctvom spätne pre jazyk?
Znalosť pôvodu slov je už akousi nadstavbou nad
všeobecnou znalosťou jazyka ako nástroja prak-
tickej komunikácie. Informácie tohto druhu zrej-
me ocenia nejazykovedci, ktorí majú o slovenčinu
hlbší záujem a chcú sa dozvedieť, „čo sa skrýva za
slovom“; vďaka etymologickému slovníku si môžu
prehĺbiť rozhľad v tejto oblasti. Vplyv takýchto
znalostí na jazyk si neviem predstaviť – sotva sa dá
očakávať, že spoločnosť zrazu prestane používať
nejaký výraz, lebo podľa etymologického slovníka
nie je domáceho pôvodu…
Stručný etymologický slovník slovenčiny, kto-
rý zatiaľ možno považovať za akýsi prekle-
novací most k vypracovaniu rozsiahlejšieho
viaczväzkového diela, ste sa podľa vlastného
vyjadrenia snažili zostaviť a vypracovať tak,
aby sa do neho vedeli začítať aj predstavi-
telia širšej kultúrnej verejnosti. Ktorých
konkrétne máte na mysli a čím ich slovník
môže zaujať?
Z vlastných skúseností viem, že o etymologickú
problematiku majú záujem nielen učitelia slo-
venčiny a cudzích jazykov, historici, etnológovia
a ďalší odborníci so vzdelaním humanitného či
spoločenskovedného charakteru, ale aj prírodo-
vedci a technici, ktorí venujú pozornosť svojmu
jazykovému prejavu, pociťujú úctu k rodnému
jazyku a podobne. Bolo mi preto jasné, že pri pí-
saní etymologického slovníka musím pamätať aj
na nejazykovedcov, ktorí v ňom budú hľadať po-
trebné informácie; tejto okolnosti som sa usiloval
prispôsobiť formuláciu etymologických výkladov.
V praxi to znamenalo, že som – v rámci možností
– uvádzal v zjednodušenej podobe napríklad údaje
z oblasti fonetiky, slovotvorby či morfonológie,
ktoré by pre používateľa-nejazykovedca mohli byť
neraz príliš zložité, ba až nezrozumiteľné (jazyko-
vedec ich ľahko dešifruje i napriek jednoduchšej
forme hesla); ak to bolo možné, väčšiu pozornosť
som venoval významovému vývinu slova, resp.
relevantným faktom kultúrnej histórie – súhla-
sím s odbornou literatúrou, ktorá tvrdí, že takéto
informácie bývajú dostatočne zaujímavé aj pre
nelingvistov.
Hoci ste v úvode k slovníku vysvetlili, prečo
ste pri jeho zostavovaní vychádzali z Krátke-
ho slovníka slovenského jazyka, zameraného
prevažne na súčasnú slovenčinu, podaktorí
slovníku vyčítajú, že ste pátrali najmä po
pôvode súčasných slov. Nie je však pri tomto
type slovníka logický práve tento postup?
Ako ste správne uviedli, pri výbere slov spracúva-
ných v etymologickom slovníku som sa sústredil
na slovnú zásobu súčasného spisovného jazyka,
ktorú by mala poznať aj širšia verejnosť. Mám plné
pochopenie pre používateľov, ktorým v slovníku
niektoré slovo chýba, žáner jednozväzkovej ety-
mologickej príručky však neposkytuje priestor
na vyčerpávajúce zachytenie slovenskej lexiky,
najmä pokiaľ ide o starší jazyk či nárečia. Takúto
úlohu by mohol splniť iba podrobný a mnohozväz-
kový – už nie populárno-vedecký, ale prísne ve-
decký – etymologický slovník, ktorého vypraco-
vanie by trvalo mnohé desaťročia. Myslím, že na
začiatok je lepšie mať k dispozícii hoci aj menšiu,
no predsa len ucelenú etymologickú príručku.
Akým prínosom by mohol byť etymologický
slovník napríklad pre prekladateľov – pre-
dovšetkým do slovenského jazyka, ale aj
opačne?
Prekladateľ by tu azda vedel oceniť najmä infor-
mácie o význame slov, ktorý sa počas ich vývinu
mohol zmeniť. Poznanie pôvodného významu
slova, v súčasnom jazyku niekedy zachovaného
len fragmentárne (v niektorých odvodeninách od
príslušného výrazu a podobne) alebo už zanik-
nutého, môže prekladateľovi pomôcť pri hľadaní
vhodného inojazyčného ekvivalentu, ktorý by
mal podobné významové súvislosti, vzbudzoval
potrebné asociácie a podobne.
V posledných rokoch sa v pomerne pravidel-
ných intervaloch volá na poplach, že stále
viac detí nevie čítať s porozumením textov.
Sotvakoho však trápi, že stále viac profesi-
onálnych používateľov jazyka (teda pracov-
níkov médií, spisovateľov, vydavateľských
redaktorov či korektorov, ale aj učiteľov,
o politikoch ani nehovoriac) nevie s porozu-
mením nielen čítať (rozhlasoví a televízni spí-
kri, ktorí bez problémov interpretujú jazyko-
vo i logicky chybné texty), ale predovšetkým
sa s porozumením vyjadrovať. Niektoré slová
používajú bez toho, aby vedeli, čo znamenajú,
a až pričasto produkujú nezmysly. Mohla by
im pomôcť znalosť etymológie?
Od profesionálov v akomkoľvek odbore sa očakáva
dokonalá znalosť pracovného nástroja, v tomto
prípade spisovného jazyka. A k nej môžu patriť
aj isté vedomosti etymologického charakteru –
kto pozná etymológiu príslušných slov, nemal
by hovoriť o „antidatovaní“ zmluvy, písať „kôli“
či „interupcia“ a podobne.
Okrem etymológie založenej na vedeckej
báze existuje aj tzv. etymológia ľudová,
pátrajúca po pôvode slov podľa zvukovej
podoby či ich morfologického zloženia.
Mohla by táto etymológia, teraz už však aj
s vaším slovníkom v rukách, pomôcť naprí-
klad učiteľom slovenčiny vzbudiť v deťoch
záujem o dobrú znalosť vlastného jazyka,
a teda – rozumieť mu, a nielen čítať, ale aj
sa vyjadrovať s porozumením toho, čo chcú
povedať?
Zdá sa, že máte na mysli špekulatívne výklady slov
– napríklad keď niekto hľadá v slove „myšlienka“
dve zvieratká, myš a lienku, alebo keď tvrdí, že
názov Uhorsko vznikol z pôvodného Juhorusko.
Bolo by dobré, keby učiteľ vedel v takých prípa-
doch vysvetliť žiakom, že ide len o hru so slovami,
a poskytnúť im seriózne informácie. A študentov
stredných škôl, ktorí by už mali mať určité poznat-
ky jazykovedného charakteru a ovládať základné
odborné termíny, by azda mohol upozorniť aj na
existenciu etymologického slovníka.
Ak vezmeme do úvahy, že etymológia sa snaží
vypátrať pôvod slov a postupuje od súčas-
nosti až po ich najstaršie štádiá, mohli by
informácie, ktoré by sa pri hľadaní rodokme-
ňov slov objavili, nejako posunúť vnímanie
niektorej historickej udalosti, resp. detailov
histórie? Stalo sa to už niekedy? Spolupracu-
jú v tomto zmysle jazykovedci s historikmi?
Etymológia nutne zohľadňuje aj poznatky ďalších
vied, ako sú história, archeológia, etnológia, an-
tropológia a iné. Na druhej strane aj etymológia,
resp. historická jazykoveda prináša informácie,
ktoré môžu byť zaujímavé z hľadiska ďalších
disciplín. Ako príklad tu uvediem otázku pravlasti
starých Indoeurópanov – pri hľadaní odpovede na
ňu sa okrem archeologických poznatkov zohľad-
ňujú aj výsledky, ku ktorým dospela etymologická
rekonštrukcia slovnej zásoby predpokladaného
indoeurópskeho prajazyka. Tá dovoľuje robiť zá-
very aj o oblasti, kde azda žili starí Indoeurópa-
nia, o charaktere príslušnej krajiny, o jej faune
či fl óre a podobne; vďaka tomu možno uvažovať
o jej zemepisnej lokalizácii.
Aké percento hesiel a informácií, ktoré ste
pri príprave slovníka zozbierali, sa vám doň
nevošlo (a zrejme bude základom vašej ďalšej
slovníkovej tvorivosti) a ako práca na jeho
zostavovaní ovplyvnila váš vnútorný svet?
Za každým, i celkom krátkym heslom v etymo-
logickom slovníku, sa skrýva neraz rozsiahle
štúdium vedeckej literatúry – zisťovanie, ako sa
v nej vysvetľuje príslušný výraz, hľadanie argu-
mentov v prospech či neprospech jeho doterajších
výkladov atď. Pre mnohé výrazy existuje niekoľ-
ko vysvetlení, pričom nijaké nie je dostatočne
presvedčivé a všeobecne prijímané. Najskôr som
si v tom musel urobiť ako-tak jasno ja sám, aby
som občas po celodennom štúdiu literatúry na-
koniec skoncipoval neveľké heslo s informáciou
„Nejasné“, kde som uviedol aspoň to etymologické
riešenie, ktoré mi pripadalo najmenej problémové.
Takéto prípady zároveň ukazujú, aká náročná
môže byť etymologická problematika jedného
jediného slova, koľko času a energie si žiada úsilie
o objasnenie jeho pôvodu, pričom výsledok takejto
práce sa nedá predvídať a nemusí byť pozitívny.
Podobné skúsenosti učia človeka pokore – treba
uznať, že isté veci nevieme a asi ani nebudeme
vedieť… Kolegovia, ktorí pracujú v iných oblas-
tiach jazykovedného výskumu a uvažujú v kategó-
riách celého jazykového systému, nemusia mať
pre takéto útrapy s jedným slovom dostatočné
pochopenie, je to však realita etymológie.
Čo ste pri tvorbe slovníka vnímali ako naj-
väčší oriešok – a ako ste ho rozriešili?
Nie som si istý, či v etymológii možno hovoriť
o rozriešení či defi nitívnom vyriešení sporných
otázok. Pracujeme s jazykovým materiálom, ktorý
je často len zlomkovitý, neraz nemáme dostatočné
svedectvá napríklad o tom, aké významy malo
nejaké slovo počas uplynulých stáročí; mnohé
veci len predpokladáme či, odborne povedané,
rekonštruujeme. Príslovečných „orieškov“, keď
som predložil vlastné etymologické riešenie, kto-
ré som považoval za presvedčivejšie ako staršie
hypotézy, bolo viac. V slovníku som – vzhľadom
na jeho populárno-vedecký charakter – mohol
uviesť takéto nové výklady iba vo veľmi stručnej
forme, podrobnejšie som ich však rozpracoval
v samostatných vedeckých štúdiách.
Kedy sa u vás prvý raz prejavil hlbší záujem
o slová a tajomstvá, ktoré skrývajú, a čím vás
práca na odhaľovaní pôvodu slov priťahovala
a priťahuje?
Vždy ma lákali cudzie jazyky, ich štúdium mi
nerobilo problémy. Na vysokej škole ma zaujali
historicko-jazykovedné disciplíny, skúmajúce
vývin jazyka. V tejto oblasti nestačí vedieť iba
po slovensky, potrebné sú širšie jazykové zna-
losti, takže som sa tu akosi „našiel“. Pokiaľ ide
o druhú časť vašej otázky, každé slovo má jedi-
nečnú etymologickú problematiku a neexistuje
akási univerzálna metóda, ktorou by sa ľahko
a rýchlo dospelo k potrebnému riešeniu – a práve
to je na tomto bádaní pekné.
Objavili ste počas svojej vedeckej kariéry
niečo, čo vás v lingvistickej oblasti šokovalo,
vyviedlo z miery, potešilo?
Ak mám hovoriť o menej príjemných veciach (ne-
týkajú sa len jazykovedy), nedá mi nespomenúť
pomerne skromné možnosti fi nancovania vedy na
Slovensku, stav našich vedeckých knižníc, ktoré
môžu získavať odbornú literatúru len v obmedze-
nej miere, či rastúcu byrokratizáciu vedeckej prá-
ce. Každého vedca môže len potešiť, ak navzdory
všetkým problémom dospeje k niečomu novému.
Otázky sformulovala Marta Horecká