Za tajomstvami Černovej

Juraj Kuniak (1955), vzdelaním elektrotechnický inžinier (ČVUT v Prahe) a biznismen (Nottingham Business School), nemá fóbiu z matematiky ani z techniky, rád navštevuje galérie a nadovšetko rád tvorí. Vie písať aj podnikať. Tvorbu a poéziu vníma v najširšom zmysle slova. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Žije v horskej osade Kordíky na strednom Slovensku. Vydal básnickú zbierku Premietanie na viečka (1983), historickú esej Pán Černovský (1991), poéziu v próze Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993, spoluautor fotograf Juraj Čech), zbierku básní Kúsok svetového priestoru (1994), poému Blúdivý nerv (1995), básnické epištoly Cor cordi (2001), zbierku lyrických poviedok Nadmorská výška 23 rokov (2002), básnickú prózu Púť k sebe (2003), výber z poézie s emblémovým názvom Skalná ruža (2004), báseň v próze Čiara horizontu v 27 jazykoch (2008), zbierku básní Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008) a monografiu maliara Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008, spoluautor Ján Kudlička).

O tvorbe a tvorivých stretnutiach s básnikom Jurajom KUNIAKOM

Za tajomstvami Černovej

Juraj Kuniak (1955), vzdelaním elektrotechnický inžinier (ČVUT v Prahe) a biznismen (Nottingham Business School), nemá fóbiu z matematiky ani z techniky, rád navštevuje galérie a nadovšetko rád tvorí. Vie písať aj podnikať. Tvorbu a poéziu vníma v najširšom zmysle slova. Vedie vydavateľstvo Skalná ruža. Žije v horskej osade Kordíky na strednom Slovensku. Vydal básnickú zbierku Premietanie na viečka (1983), historickú esej Pán Černovský (1991), poéziu v próze Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993, spoluautor fotograf Juraj Čech), zbierku básní Kúsok svetového priestoru (1994), poému Blúdivý nerv (1995), básnické epištoly Cor cordi (2001), zbierku lyrických poviedok Nadmorská výška 23 rokov (2002), básnickú prózu Púť k sebe (2003), výber z poézie s emblémovým názvom Skalná ruža (2004), báseň v próze Čiara horizontu v 27 jazykoch (2008), zbierku básní Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008) a monografiu maliara Jána Kudličku Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008, spoluautor Ján Kudlička).

·        Ako ste sa s technickým vzdelaním dostali na dráhu básnika?

– Technika môže slúžiť ako pomôcka pri tvorivej činnosti. Napríklad elektronický slovník synoným slovenského jazyka je výborná vec. Niečo iné je vnútorná technika tvorby, ktorá pomáha tvorivému zámeru. Obidve tieto techniky – konkrétnu i abstraktnú – v súvislosti s tvorivosťou vnímam pozitívne. Pritom platí, že žiadna technika nie je dokonalá. Projekcia je dôležitá, ale čím by bola bez invencie? Pre mňa je technika nový kľúč, ktorý treba nájsť, vymyslieť, vyhýbam sa zaužívaným spôsobom. Báseň chápem ako projekt zodpovedajúci technickému princípu dokonalej stavby.

·        Čo vo vás dokáže vzbudiť tvorivé vzrušenie?

– Asi najviac ma vzrušuje tvorivá spolupráca. Ak sa stretnú ľudia, ktorí sa vedia počúvať a posúvať dopredu k spoločnému cieľu. Napríklad autor, výtvarník a knižný grafik. Alebo žena a muž v tvorivom vzťahu manželstva. Tomu hovorím bytostné stretnutia. V takých vzťahoch sa dokážem „roztvoriť“.

·        S maliarom Jánom Kudličkom ste spolupracovali na jeho monografii Mystérium krajiny, ktorá získala viacero ocenení – Prémiu Literárneho fondu, Najkrajšia kniha Slovenska roku 2008, Kniha Liptova 2008, Cena ministra kultúry za vynikajúcu grafickú úpravu (pre autora dizajnu). V čom spočíva mystérium jej úspechu?

– Monografia je príkladom „bytostného stretnutia“ v trojici – Ján Kudlička, autor obrazovej časti, Pavel Choma, autor knižného dizajnu, a ja, autor textu. Ide o krajinu Černovej, kam sme chodievali každé prázdniny. Pre mňa to bola dedina plná tajomstiev a so záujmom som ich objavoval.

·        Aké príležitosti na ,,bytostné stretnutia“ majú spisovatelia mimo Bratislavy?

– Považujem sa za vidiečana a rád navštevujem iných vidiečanov. Erika Jakuba Grocha v Uloži, Ruda Juroleka v Breze. Stretávame sa aj s Annou Ondrejkovou z Bobrovca. Mám rád stretnutia v krajine, spoločné výstupy na Choč, Babiu horu, Kriváň, do Tichej alebo Kôprovej doliny. Prihlásila sa k nám Mila Haugová zo Zajačej doliny, tak sa na ňu tešíme. A ešte ma veľmi potešila nová zbierka básní Ruda Juroleka Smrekový les.

Matúš Demko