Paul T. Yung (1965) sa narodil v Číne, ale od roku 1997 žije v Bratislave. Je dlhoročným obdivovateľom Slovenska a jeho kultúry. Tento rok vydal jedinečnú publikáciu Bratislava – krásavica na Dunaji (21arte) – prvú knihu na svete o Bratislave v čínskom jazyku.


Žijete v našej krajine už takmer 18 rokov, máte tu slovenskú rodinu, zázemie. Pamätáte si ešte, kedy ste prvýkrát zistili, že vôbec existuje nejaké Slovensko?

Prvýkrát som sa dopočul o „Československu“ cez knihy o Pražskej jari, ale až v 80. rokoch, keď bola v Číne relatívna sloboda a mohlo sa hovoriť takmer o všetkom. V čínštine sa dlhý názov „ťie-kche s’-luo-fa-kche“ skracoval na „ťie-kche“ („Česko“). Až v roku 1991, keď som v Pekingu spoznal svoju terajšiu manželku, spisovateľku Elenu Hidvéghyovú, som zistil, že existuje krajina Slovensko, resp. slovenský národ. Mal som vtedy 26 rokov. Bol som zaľúbený a túžil som vedieť čo najviac o Elenkinej krajine. Internet neexistoval, a tak som bol odkázaný na knižnicu. Ale ani v najväčšej čínskej knižnici v Pekingu toho nebolo veľa. Manželkinu krajinu som vtedy vnímal ako takú trochu zabudnutú Popolušku. Veľmi som chcel aj čítať niečo od slovenských autorov, ale jediné, čo som našiel, bol Milan Kundera...

Do Bratislavy ste prišli v roku 1997, zároveň ste sa ocitli po prvýkrát v Európe. Aké boli vaše dojmy?

Keďže pred príchodom do Európy som žil 5 rokov v Rusku (Novosibirsk), bál som sa, či aj tu nebude veľa škaredej, monumentálnej komunistickej architektúry a anonymné sídliská. Príjemne ma prekvapilo Staré Mesto, ale aj prírodná dispozícia Bratislavy – rieka, Hrad, Karpaty... Ľudia na mňa pôsobili veľmi placho, rezervovane – ale ja som vôbec nevedel po slovensky a dnes, keď bez problémov komunikujem, aj ľudia sú iní. Pôvodne sme sem prišli len nakrátko, plánovali sme žiť inde. Ale ako sme tu postupne zapúšťali korene, čoraz viac som si obľúbil Slovensko a hlavne Bratislavu, kde žijem. Čína je gigantická zem, Rusko tiež. A mne vyhovuje práve komornejšia, útulná atmosféra mesta, dostupnosť jednotlivých destinácií, víkendový pokoj na uliciach. Nehovoriac o tom, že Bratislava má skutočne mimoriadne krásne okolie a výborné podmienky na cykloturistiku, korčuľovanie, plávanie, výlety...

Vaša kniha podľa tiráže vyzerá byť knihou jediného človeka. Je to naozaj tak?

Áno, ja som napísal texty, všetko som si nafotil – zábery vznikali v priebehu 10 rokov – urobil som grafické zalomenie a knihu som vydal vo svojom vydavateľstve 21arte. Určite je to prvá kniha na svete o Bratislave, ktorú písal Číňan zo svojho subjektívneho pohľadu. Neprekladal som hotové informácie z jestvujúcich príručiek a bedekrov. Je to zároveň zhoda okolností, že rád píšem, fotím a bohaté skúsenosti s grafickým spracovaním som mal niekoľko rokov v pozícii šéfredaktora čínskych obchodných novín.

Ako je kniha koncipovaná?

Keďže je určená pre čínsky hovoriacich čitateľov, ktorí zväčša nevedia takmer nič o Slovensku, ako prvú kapitolu som zaradil Stručné dejiny Slovenska a základné informácie o krajine, po nej nasledujú Dejiny mesta Bratislavy. Ako milovník dejepisu považujem históriu za bezpodmienečný kľúč k pochopeniu mesta i krajiny. V osobitnej kapitole som urobil základnú prechádzku po bratislavskom centre pre tých, ktorí majú málo času. Predstavil som 33 základných pamätihodností a pozoruhodných miest v centre Bratislavy. Detailnejšie sa venujem piatim top pamätihodnostiam, ktoré sú pýchou mesta a celého Slovenska: Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Stará radnica, Primaciálny palác a Františkánsky kostol. Nasledujú tipy na výlety do okolia mesta, resp. mimo centra (Slavín, Horský park, Lurdská jaskyňa, Devín, Železná studienka...). Potom som zaradil kapitolu o ubytovaní a stravovacích možnostiach (s dôrazom na slovenské reštaurácie), priblížil som typické slovenské produkty a špeciality: víno, syry, med, medovinu, krištáľ, výrobky z ÚĽUV-u, lesné plody – čučoriedky, čerešne, maliny – neverili by ste, aká je to pre Číňanov exotika! No a poslednú kapitolu tvorí stručný slovníček čínsko-slovenských základných pojmov a fráz. Po celý čas som mal na mysli to, čo by som ja ako Číňan chcel a potreboval vedieť o meste, keby som sa tu ocitol prvý a možno aj posledný raz. Popri faktoch som zaradil aj rôzne „pikošky“, legendy, pretože nemám rád suchopárny výklad o meste.

Čo je pre vás v Bratislave najpríťažlivejšie? Máte svoje obľúbené miesto?

Takých miest je viac. Mám rád prechádzku z Dómu sv. Martina popri Dome dobrého pastiera až hore na Hrad. Človek je vysoko nad mestom, v historickom prostredí a zároveň stále veľmi blízko centra. To v európskych mestách nie je bežné. Rád chodievam aj do Horského parku po Hlbokej ceste, je to naozaj výnimočné mať v centre mesta taký obrovský lesopark. Vlastne... musím sa priznať, že sa cítim trochu ako Staromešťan, pretože v centre žijem celý čas a trávim tu 99% percent môjho slovenského života. Ale ešte sa mi veľmi páči pohľad na Bratislavu zo Sadu Janka Kráľa. Po prvýkrát v živote som Bratislavu videl práve odtiaľ, keď ma viezol svokor zo Schwechatu. Príchod do mesta z iných strán sa mu nevyrovná ani zďaleka.

Čo vnímate v Bratislave ako nedostatočné?

Nielen čínski turisti, ale myslím si, že turisti univerzálne majú radi svetoznáme osobnosti. V Bratislave žilo a tvorilo, koncertovalo viacero velikánov hudobného sveta: W. A. Mozart, F. Liszt, J. Haydn, L. van Beethoven, B. Bartók... a žiadalo by sa trochu viac zdôrazniť fakt, že tu trávili čas. Napríklad ešte výraznejšie to označiť na fasádach príslušných budov. Konkrétne Mozarta pozná každý a všetci Číňania sa chcú odfotiť pri budove Pálffyho paláca na Ventúrskej, kde tento génius koncertoval ako 6-ročný.