Juraj Šedivý (1971) pôsobí na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave a predsedá občianskemu združeniu Historia Posoniensis. Špecializuje sa na históriu stredoveku, najmä na dejiny písomnej kultúry. Je jedným zo zostavovateľov päťzväzkových Dejín Bratislavy, z ktorých prvý diel vyšiel v roku 2012 vo vydavateľstve Slovart.
Úspešná kniha Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr je prvým z piatich zväzkov mapujúcich dejiny hlavného mesta slovenska. už prvý diel dal najavo, že ide o náročný a ambiciózny projekt, aký nemá v našom prostredí obdobu… Vaša kniha sa začína tak trochu provokačne. V tom istom duchu sa teda spýtam: prečo Bratislave dodnes chýbala veľká vedecká syntéza? Veď v posledných dvadsiatich rokoch vyšli moderné monografie o dejinách Nitry, Trenčína, ale aj o oveľa menších slovenských lokalitách…
Je to pravda. Absencia veľkej vedeckej syntézy dejín Bratislavy bola o to nepochopiteľnejšia, že na Slovensku neexistuje miesto s takými pestrými osudmi. Tunajším dunajským brodom alebo Jantárovou cestou popri Karpatoch šli prví neolitickí roľníci, keltskí Bójovia si nad Dunajom postavili bohaté oppidum, rímski legionári vojenský tábor, usadili sa tu longobardskí jazdci, Slovania, Maďari; nemecky hovoriaci mešťania sa podieľali na blahobyte stredovekého mesta, ktoré sa na tri a pol storočia stalo dokonca hlavným mestom kráľovstva… No bohatstvo a rôznorodosť bratislavskej histórie nielen lákali, ale aj odstrašovali. Veď napríklad Archív mesta Bratislavy je najbohatším mestským archívom nielen na Slovensku, ale popri šopronskom aj na celom území niekdajšieho Uhorska. Niet preto divu, že odborníci mali rešpekt pred dejinami takéhoto miesta, pred kilometrami historickýchprameňov. Bolo treba spojiť výsledky bádaní roztratené v rôznych vedeckých publikáciách. A musel to urobiť niekto, kto síce niečo vie, ale ešte stále nedospel do štádia, keď už vie, že vlastne nevie nič J.
Zostavenie autorského kolektívu, napísanie textov, získanie obrazového materiálu a redigovanie Dejín Bratislavy 1 trvalo vyše troch rokov. Ako dlho ste však nosili myšlienku na túto knihu v hlave?
Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Myšlienka napísať veľké vedecké dejiny Bratislavy od prvých stôp osídlenia po súčasnosť totiž nie je moja. Už na konci 19. storočia sa o veľkú syntézu snažil Theodor Ortvay. Jeho rozsiahle dielo vyšlo v nemčine a v maďarčine, no skončilo sa len pri stredoveku. Po ňom to v medzivojnovom období vyskúšal po nemecky Emil Portisch. Jeho dvojzväzkové dejiny sú však skôr zaujímavými vybranými kapitolkami bez serióznejšej odbornej ambície. Prvú slovenskú syntézu pripravoval pred vyše 50 rokmi kolektív pod vedením Dariny Lehotskej. Doba, v ktorej pomerne rozsiahla kniha vznikla, však nebola naklonená objektívnemu skúmaniu. K niektorým problémom sa vtedy autori nemohli vyjadriť vôbec, iné museliformulovať v zhode s oficiálnou ideológiou. Navyše dielo nemalo poznámkový aparát, argumenty sa preto nedali overiť v historickom prameni alebo odbornej literatúre. Časť autorov preto chystala veľké – až desaťzväzkové – dejiny mesta, ktoré mali vychádzať od roku 1991. Lenže počas tvorby zomrela duša celého projektu, Darina Lehotská, a zároveň revolúcia v roku 1989 priniesla nové problémy a odniesla finančné prostriedky na vydanie diela. Vedecký projekt sa rozpadol a vyšiel iba jeden zväzok, v ktorom archeológovia prezentovali pohľad na najstaršie dejiny osídlenia. V slobodných deväťdesiatych rokoch viacerí historici, ale aj mnohí amatéri zistili, že záujem Bratislavčanov o dejiny mesta sa dá komerčne využiť. A tak sa ako huby po daždi objavili desiatky menších knižiek so starými pohľadnicami z už nejestvujúceho mesta. Približujú však len vývoj niektorých fenoménov alebo iba vybraného krátkeho obdobia. K naozaj veľkému spoločnému dielu neprebudili historikov ani dve okrúhle výročia. V roku 1991 sme prespali 700 rokov od mestských privilégií a v roku 2007 zase 1100 rokov od prvej písomnej zmienky o Bratislave!
Aká bola cesta od myšlienky k dnes už existujúcemu exempláru knihy, vydanom v jednom z najprestížnejších vydavateľstiev na Slovensku?
Tej dávnej túžby prešporských, a neskôr bratislavských historikov som sa rád ujal. A spolu so mnou zostavovatelia jednotlivých zväzkov i ďalšie desiatky autorov. Pomohli nám všetky elevantné inštitúcie – múzeá, pamiatkari. Mnohí boli ochotní pracovať na spoločnom projekte aj bez veľkých financií. Časť z nich zabezpečilo Hlavné mesto SR Bratislava, prispeli aj samotní autori, ktorí mnoho textov a obrázkov poskytli zadarmo. Nemecký preklad resumé spolufinancovala Rakúska akadémia vied. Hlavnú časť nákladov však nesie Vydavateľstvo Slovart. Jeho redaktorky spolu s grafikmi prispeli k dielu, ktoré je od jesene dostupné čitateľom. Vždy približne po roku by mal pribudnúť ďalší zväzok.
Podtitul prvého dielu znie Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Prečo zachytáva dejiny Bratislavy práve do prelomu 12. a 13. storočia?
Každý diel novej syntézy predstavuje uzavretú periódu. Práve v prvej polovici 13. storočia sa z obyvateľov podhradia začali stávať slobodní mešťania. Obrazne povedané, v prvom zväzku hrá hlavnú úlohu Hrad a jeho páni, od druhého zväzku sa hlavnými aktérmi stali obyvatelia uprostred mestských hradieb.
Dejiny Bratislavy 1 – 5 sú dielom mimoriadne veľkého kolektívu. len texty prvého zväzku písalo 35 autorov, ďalšia zhruba desiatka vytvorila obrazové a mapové zložky diela. koľko autorov bude spolupracovať pri všetkých piatich zväzkoch?
Na výslednom diele sa bude podieľať možno až 150 odborníkov: historikov, archeológov, archivárov, muzeológov, ale aj geológov, biológov a iných. V strednej Európe asi neexistujú takto široko koncipované dejiny mesta.
V publikácii nájdeme obrovské množstvo obrázkov a mapiek, ale aj precízne vedený poznámkový aparát. Môžeme teda povedať, že kniha je prispôsobená laickým i odborným čitateľom?
Dielo je v zásade určené každému vzdelanému čitateľovi. Už samotná povaha syntézy si vyžaduje isté zjednodušenia. Jazyk celého diela sme priblížili bežnému intelektuálovi. Na odborné účely slúži iba poznámkový aparát pod čiarou, v ktorom sú uvedené pramene alebo literatúra. Členenie knihy je navyše prispôsobené viacvrstvovému čítaniu.
Termín „viacvrstvové čítanie“ spomínate aj v úvode knihy. Aká je jeho úloha?
Na Slovensku došlo za posledných sto rokov k dvom zásadným zmenám v prístupe k získavaniu informácií. V prvej fáze sa konkurenciou pre dovtedy kraľujúce písané texty stal rozhlas, a ten postupne nahradilo obrazové vnímanie (TV, film, do veľkej miery aj internet). Koncepcia našej knihy sa novej paradigme prispôsobila. Ponúkame čitateľovi približne tisícku kvalitných ilustrácií. Nielen fotografií a kresieb, ale aj počítačových rekonštrukcií, a dokonca prvých pokusov o 3-D video-rekonštrukcie osady na Devíne v 12. storočí (sú na priloženom DVD). Ďalšiu „vrstvu“ tvoria texty na DVD, ktoré sú určené najmä neslovenskému čitateľovi. Obsahujú nemecké resumé knihy v rozsahu vyše 250 normostrán.
Myslíte si, že Dejiny Bratislavy 1 môžu zaujať aj nebratislavčanov?
Áno, myslím si, že práve forma nových Dejín Bratislavy 1 – 5 môže byť inšpiratívna. Ale aj obsahovo prináša kniha nový koncept. Každý zväzok začína blokom venovaným vývoju prírody a vzťahu človeka k nej v danom období. Druhý blok predstavujú chronologické dejiny. V treťom sú riešené procesy a štruktúry tzv. dlhého trvania (ekonomika, spoločenské zmeny, kultúra…). V osobitnej kapitole poukazujeme aj na dezinterpretáciu, využívanie a zneužívanie historických udalostí v mladších obdobiach, čomu sa v iných mestských monografiách obvykle autori úspešne vyhýbajú. Treba však uznať, že história nie je úplne objektívna veda a že každá doba ovplyvňuje naše texty.
Pre mesto používate názov Prešporok aj Bratislava. je to v súčasnosti legitímne? A čo Pressburg a Pozsony?
Súčasný oficiálny názov mesta je Bratislava. Najstarší zachovaný názov je zrejme Preslava, z neho vznikol tvar použitý v Salzburských análoch z roku 907 (Brezalauspurc). No prinajmenšom od neskorého stredoveku nazývali Slováci toto mesto Prešpurkom (neskôr Prešporkom). Preto si myslím, že pre obdobie od stredoveku až do roku 1918 môžeme používať aj toto historické pomenovanie. Ani v iných prípadoch nepoužívame len moderné pomenovania: napríklad by bolo smiešne hovoriť, že Konštantín a Metod prišli z Istanbulu. V skutočnosti prišli z Konštantínopolu, ktorý sa hlavným mestom Turecka – Istanbulom – stal až o 600 rokov neskôr. Precitlivenosť Slovákov na nemecké pomenovanie Pressburg a maďarské Pozsony pramení z nášho nedostatočného historického vedomia. Aj v slovenčine hovoríme Benátky (nie Venezia) a nikto z nás nejde do Wien, ale do Viedne.
Čo čaká čitateľov v ďalších štyroch dieloch monografie? kedy je naplánované ich vydanie?
Prvý zväzok sa končí v období, keď sa ešte iba vytvára stredoveké mesto. Osudy stredovekých Prešporčanov budú predmetom druhého zväzku. Po bitke pri Moháči (1526) sa na uhorský trón dostali Habsburgovci a Prešporok sa stal hlavným mestom kráľovstva. Tomuto obdobiu bude venovaný tretí diel. Štvrtý zachytí „dlhé“ 19. storočie (od premiestnenia centrálnych inštitúcií kráľovstva do Budína až do konca prvej svetovej vojny). Napokon v poslednom diele sa čitateľ dozvie o Bratislave medzivojnovej, ale aj socialistickej. O zmene pomerne kozmopolitného Prešporku na československé, a napokon slovenské mesto.
Mesto predstavuje akýsi spoločenský organizmus, ktorý ľudí vždy priťahoval. čím priťahuje Bratislava vás?
Som Bratislavčan, ktorý z mesta neustále niekam odchádzal. Dlhé roky do Trnavy za starými rodičmi, neskôr do Viedne kvôli štúdiám. Dnes sa veľmi rád prechádzam po miestach v Starom Meste či na Štrkovci, ktoré mi pripomínajú zážitky z detstva a mladosti. Len málokto z dnešných Bratislavčanov si uvedomuje, koľkí z obyvateľov mesta v minulom storočí o takéto spomienky nútene prišli. Nové Dejiny Bratislavy 1 – 5 budú reflektovať aj „ich mesto“.
