Od vzdelancov k besniacej luze

Po zvrhnutí admirála Horthyho sa v Maďarsku začal skutočný hon na Židov. Masové deportácie. Krvavé jatky. Orgie. Ich vykonávateľmi boli takzvaní nyilašovci, obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi. Gábor Zoltán (1960) o nich napísal dokumentárny román, ktorý v slovenčine vyšiel pod názvom Orgia (Absynt, 2019). O knihe sme sa rozprávali s jej prekladateľkou Tímeou Krekovič Beckovou.

Ako ste sa dostali k prekladu tejto knihy?

O knihe som vedela, pretože to bola jedna z naj­výraznejších próz v poslednom čase v Maďar­sku. Viac som sa ňou začala zaoberať, až keď pri­šla ponuka na preklad od vydavateľstva Absynt.

Orgia vychádza z reálnych udalostí na pre­lome rokov 1944/45 v Budapešti, keď do mesta prichádza Červená armáda…

Áno, v tom období došlo v Maďarsku k prevra­tu a moc prevzala Strana šípových krížov, tzv. nyilašovci. Aj keď jej vláda nebola legitímna, čle­novia tejto strany rozbehli skutočné besnenie, mašinériu vraždenia Židov aj iných obyvateľov. V rozbombardovanej Budapešti sa začali zverstvá, ktoré nemajú nikde inde obdobu. Trvalo to pár mesiacov a o život prišli desiatky tisíc ľudí.

Potrebovali ste si ako prekladateľka do­študovať niečo z histórie?

Nie je to niečo, o čom sa učí na slovenských školách. Nevedela som o tom veľa. Ale v románe je historické dianie dobre vysvetlené. Snažila som sa v našich dobových textoch nájsť podob­ný jazyk. Práve s ním som mala problém. Jazyk nyilašovcov je hovorový a zároveň z dnešného hľadiska historický.

Nyilašovci sú takou kolektívnou postavou. Jedným z nich je aj rozprávač Renner, na kto­rom autor ilustruje osobnú snahu prežiť to zlé obdobie aj za cenu prevracania kabátov.

Mám chuť ho obrániť, z veľkej časti ho k tomu donútila spoločenská situácia. To je vlastne jeden z motívov knihy. Začína ako väzeň, rov­nako ho týrajú, hrozí mu smrť a následne ho prinútia pridať sa, ak si chce zachrániť holý život a svoju rodinu. Stranu šípových krížov paradoxne zakladali vzdelanci, ktorí vytvorili jej ideový základ. Následne toto besnenie už mali v rukách úplne obyčajní muži a ženy. Autor poukazuje na to, že často pochádzali z ne­kompletných a veľmi chudobných rodín, boli to zabudnuté služobnícke siroty či deti vojakov padlých v prvej svetovej vojne. Zoltán Gábor dosť podrobne popisuje ich rodinné pozadie a to, ako ich spoločnosť odmietala. Orgia je po­učná aj v tom, že ak niekoho marginalizujeme, môže to mať následky. Musíme byť pozornejší.

Autor uvádza, že v knihe ponechal skutoč­né mená nyilašovcov a zmenil len mená obetí. Aký ohlas mala kniha v Maďarsku?

Ohlas bol viac pozitívny. Gábor Zoltán sa vy­jadril, že čakal horšie reakcie. Potomkovia nyilašovcov ho nevyhľadávali, buď z hanby, alebo nechceli zbytočne rozoberať minulosť. Autor sa stretol s obeťami alebo potomkami obetí, pre niektorých to boli aj nové zistenia o ich rodine a brali to veľmi citlivo, niekedy aj zle. Kniha však podľa mňa môže mať terapeu­tický účinok, lebo ak bez strachu odkryjeme to najhoršie a neprikrášľujeme, možno sa nám podarí s tým vyrovnať.

Ako sa nadobúda prekladateľská istota, rozhodnutie, že toto je finálna verzia?

Je to môj prvý veľký preklad a pracovala som na ňom do poslednej chvíle. Neviem, ako to majú iní prekladatelia, možno je to tak vždy, ale mne sa stále zdalo, že tam ešte môžem niečo vylepšiť. Prekladu veľmi pomáha čas. Ja som si od neho dala približne dva mesiace pauzu a potom som sa k nemu vrátila. Časť vecí som zmenila, podľa mňa vylepšila. Text môže zrieť dlho, ale v jednej chvíli sa s tým treba stotožniť a povedať si, že som urobila maximum.

Do akých iných jazykov už bola Orgia pre­ložená?

Kniha je výrazná a vzbudila ohlas medzi pre­kladateľmi. Existuje už úryvok v angličtine, v poľštine a nemčine. Väčšinou sa o ňu zaují­majú prekladatelia a prekladateľky, no nevedia nájsť vydavateľa. Téma im asi príde taká hroz­ná, že sa do toho nechcú pustiť. Treba povedať, že Absynt bolo prvé odvážne vydavateľstvo, ktoré vzalo na seba túto zodpovednosť. Je to kontroverzná kniha, ktorá naozaj vzbudzuje strach.

Aké bolo osobné stretnutie s autorom, ktorý bol v Bratislave na minuloročnej Bibliotéke?

Osobné stretnutie bolo zvláštne. V podstate dojemné. Mala som pocit, že ho už do istej miery poznám, obaja sme vedeli, akou náročnou prá­cou sme si prešli a sme na jednej lodi. Páči sa mi, že necháva knihe vlastný život. Rozumie, že ju niektorí ľudia nevládzu dočítať, nikoho by do toho netlačil. Chápe, že vytvoril niečo nezvyčajné a že to nie je pre každého.