Nedávno tebe veľmi blízka poetka Mila Haugová vydala knihu Písať ako dýchať, ako ty dýchaš písanie?

Každá kniha má iný rytmus dýchania. Dýchanie je rytmus času, ktorý sa aj v nás mení. Súvisí to so všetkým: s  osobnou skúsenosťou, vekom, ale aj s  dobou. Tomu, čo dýcha v knihe, prekáža slabika navyše či chýbajúce slovo. Najlepšie to badať pri čítaní básne nahlas. Tam, kde je to „nesprávne“, sa dych zastaví a ja viem, že je tam chyba, ktorú treba opraviť. Keď píšem, nahováram si, že dýcham tak, ako si to žiada ideálna štruktúra diela. Dosiahnuť ju je nemožné, stále sa len približujem. Stará hebrejská duchovná tradícia hovorí o spočinutí v skrytej hrane magického kryštálu. To je pre mňa kubus.