Vyhľadávanie
V jednom rozhovore ste povedali, že nepíšete ani pre dospelých, ani pre deti, ale najmä pre dieťa v sebe. vo vašich knihách si však „to svoje“ môžu nájsť všetky vekové kategórie. aké sú čitateľské reakcie na vaše diela?
Keď sa v Spolku chorvátskych spisovateľov konalo stretnutie pri príležitosti môjho životného jubilea, boli naň pozvaní aj literárni kritici, ktorí sa venujú mojim dielam a približujú ich detským čitateľom. Priniesli množstvo domácich úloh od žiakov, ktoré tam prezentovali. Vtedy som sa dozvedel, ako ma deti vnímajú: písali, že moje texty by sa mali v školách čítať najmä vtedy, keď sa cítia smutní, pretože z nich vždy ožijú a majú radosť. Jedna z mojich kníh nesie názov Veselý zemepis. Získala aj najvyššie literárne vyznamenanie v Chorvátsku. Deťom sa veľmi páči a navrhli mi, aby som napísal aj Veselý dejepis. Jedným z najkrajších vyznaní pre mňa bolo, keď jeden malý chlapec v televízii na otázku, čím chce byť, keď vyrastie, odpovedal, že by chcel byť Zvonimirom Balogom.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre svoje texty?
Mňa inšpiruje jedine Zvonimir Balog. Všetko, čo zažil počas svojho života, knihy, ktoré prečítal, filmy, ktoré videl… Najviac ma inšpirujú práve zlé filmy a zlé knihy, pretože mám motiváciu dokázať, že sa to dá urobiť aj lepšie. Písanie je pre mňa športová disciplína, literatúra je mojou hračkou. Nikdy v živote som nemal bicykel ani loptu. Mohol by som mať auto, alebo hoci aj lietadlo, ale bicykel pre mňa zostane vždy niečím viac. Dieťa, ktoré nemalo bicykel a loptu, nemalo detstvo. Preto sa hrám teraz, v dospelosti, ešte aj v tomto veku som dieťaťom. A keď mi na jeseň vyjde pripravovaných sedem titulov, za honoráre si kúpim bicykel.
Kniha Často si vymýšľam… obsahuje tiež viacero príbehov o samotnom príbehu, o jeho písaní. ako u vás vyzerá tvorivý proces?
Všetky myšlienky a nápady presypávam z hlavy na papier. Často sa mi však vysypú aj na podlahu a to, čo sa mi podarí zadržať na papieri, presúvam do kníh. Moja fantázia pracuje veľmi rýchlo, často ani nestíham všetky myšlienky zaznamenávať. Keď s manželkou pijeme kávu, niekedy jej poviem, počkaj chvíľu, idem si len niečo zapísať, a vrátim sa po desiatich minútach s tým, že som vytvoril sedem básní. Každý deň ich napíšem v priemere desať, no v tomto období, keď som sa pripravoval na cestu do Bratislavy, som vytvoril v jeden deň až 19 básní. Inšpirovala ma k tomu jedna kritička, ktorá ma v predhovore k mojej knihe neuveriteľne vychválila, že som geniálny a nenapodobniteľný autor. Povedal som jej, že zatiaľ to nie je pravda, počkajte si na tých nových 19 básní, lebo to ešte len bude moje najlepšie dielo.
Za vtipnými príbehmi a originálnymi slovnými hračkami sa mnohokrát skrývajú hlboké myšlienky. Aké posolstvo chcete svojim čitateľom odovzdať?
Kráčam po životnej ceste, ktorá je kľukatá, je na nej mnoho jám. Preto som si dal za úlohu upozorniť tých, čo kráčajú za mnou – teda najmä mladších a deti – dávaj pozor, teraz príde veľká zákruta alebo jama. Upozorňujem ich na ťažké miesta v živote, aby neurobili tie isté chyby, ktoré som urobil ja.
