Prázdno v intuitívnej knižnici

Literárny a grafický experimentátor Kamil Zbruž (1964) debutoval v roku 1993 parodicky ladenou básnickou zbierkou Spitý imidž. Hry s formálnou stránkou poézie dominujú aj v jeho knihách Sírius a Oddychovka i v spoločnom zborníku barbarskej generácie Barbar(u)ská ruleta (všetky 1998). V poslednom období prezentuje svoje nekonvenčné textovo-výtvarné projekty v podobe elektronických kníh Energy (2011) a Ako hore tak dole (2012).

21. decembra 2012 publikoval Kamil Zbruž na webovej stránke https://kloaka.membrana.sk/ dvojjazyčnú trilógiu intuitívnych kníh s rovnakými názvami v slovenčine aj v angličtine: Nigredo, Albedo, Rubedo. Súborný názov trilógie znie Ako hore tak dole / As above so below (ukážku ste mohli nájsť v knižnej revue 25-26/2012). Na minuloročnom festivale intermediálneho umenia PostmutArt v Nitrianskej galérii ju predstavil ako novinku. tam som sa s kamilom zoznámila osobne a vypýtala som si od neho e-mailovú adresu. A napísala som mu.

Ahoj. rozmýšľala som o tom, čo som videla na festivale a čo je už aj na webe. Tvoja trilógia je dosť zvláštna. Ale začnime radšej konvenčne. Čo ťa inšpirovalo?

Ahoj, Klaudia. Budeš prekvapená, ale tie naj­výstrednejšie nápady sa mi preháňajú hlavou každé ráno, keď chodím po lese s Jogim – to je náš staručký útulkový bastardík. Krá­čam, mlčím a zbieram silu. Kedysi mi v hla­ve chao ticky vírili slová. Nosil som pri sebe zápisník a všetko som si zapisoval. Doma som to potom prerábal a dopĺňal, ale cítil som sa ako otrok, bola to závislosť od slov. Bol som posadnutý vymýšľaním slovných hračiek. Tak dlho som sa hral na spisovate­ľa, až som sa ním stal. Neskôr som zahodil literárnu masku, aby som sa stal sám sebou. Bodka. Nemám rád veľa slov. Takže z mojich ranných prechádzok s Jogim sa nevraciam s popísaným zápisníkom, ale len s neurčitým pocitom, ktorý po chvíli vyprchá alebo ma nie­čím zaujme. Niečím podprahovým, nevyslo­viteľným. Ten pocit sa mi usadí v podvedomí ako embryo v maternici a rastie do podoby knihy. Moja kamarátka a prekladateľka an­glickej verzie Albeda, Zuzana Bates, vtipne pomenovala môj odklon od tradície. Napísala mi, že moje knihy sú intuitívne. Prepracoval som sa k literárno­výtvarnému médiu. Moje intuitívne knihy sú hologramy kozmickej mysle s dimenziou vizuálnej poézie, a hoci už dávno nie sú len o slovách, minimálny počet slov predsa len obsahujú. Napríklad Rubedo má päť slov.

Intuitívne knihy. To znie metafyzicky. Môžu čitatelia intuitívne pochopiť tvoj zámer?

Ak je možná intuícia a telepatia, prenos myš­lienok pomocou obrazov, potom musí byť možná aj intuitívna a telepatická literatúra. Komunikácia s astrálnymi a vesmírnymi bytosťami prebieha tiež pomocou obrazov a anjeli aj démoni nám môžu vnuknúť myš­lienku. Takéto intuitívne vnuknutie je kľú­čom k pochopeniu umeleckého diela, teda aj literatúry. Pri tradičnom čítaní je intuitívne vnuknutie sťažené množstvom textu, ktorý musia čitatelia prečítať. Keď čítajú knihu tri týždne, na jej konci si už nemusia pamä­tať, čo bolo na začiatku. Vtedy k intuitív­nemu vnuknutiu nedochádza. Pokúsil som sa skrátiť čas čítania knihy z niekoľkých týždňov na niekoľko minút, prípadne sekúnd. Pri takomto intenzívnom vstrebaní dôjde k priamemu spojeniu s autorským zámerom a výsledkom je čosi ako osvietenie alebo krát­kodobé rozšírenie vedomia. Pri nevstrebaní dochádza k prudkej zápornej reakcii, ktorá je tiež intuitívna. Čitatelia sa môžu rozzúriť na autora a cítiť sa podvedení. Áno, myslím si, že môžem obísť tradičnú formu knihy a tradičné čítanie. Forma e­booku a možnosť rýchleho prezerania pomáhajú intuitívnemu vnímaniu týchto kníh, ale k metafyzickému iskreniu by iste došlo aj vtedy, keby knihy mali hmotný základ a vyšli by v tradičnej papierovej podo­be. Vtedy by mohli byť vnímané ako vizuálna poézia. Ale aby nedošlo k omylu. Nejde mi o to, kam moju tvorbu zaradiť, to ma netrápi. Záleží mi len na tom, aby moje knihy pôsobili čo najintenzívnejšie. Držím sa dvoch zásad a pracujem s nimi alchymisticky tradičnou metódou „oddeľuj a zahusťuj“. Obsah = trans­formácia. Forma = intenzita. Výsledkom ich spojenia je zásadné prehodnocovanie hodnôt. To je v skratke moja tvorivá metóda od prvej knihy po poslednú. Nič na tom nemení ani fakt, že som prešiel do virtuálneho priesto­ru. Prostredie internetu má svoje vrcholy aj svoje dná, rovnako ako tradičný knižný trh. Vo virtuálnom priestore sa cítim ako doma a mám pocit, že aj moje predstavy tu ožíva­jú s novou silou. Tá môže mať veľmi reálny transformačný vplyv na čitateľov.

To znie pragmaticky. Ovplyvnila trilógia aj teba?

Určite áno. Nesnažím sa o písanie, ale o nepí­sanie. Moje knihy by nemali viesť k mysleniu, ale k nemysleniu. K zastaveniu myslenia. Tri­lógia ma pozitívne ovplyvňuje v dosahovaní tohto cieľa. Na čo je to dobré? Každodenný stres a všadeprítomný informačný šum vy­tvárajú nepreniknuteľnú hradbu a zdanie hysterického pohybu okolo čistého prázdna, ktoré je najhlbšou podstatou každého člove­ka. Toto prázdno môžeme nazvať nirvána, boh, pokoj, ticho, potenciál všetkých mož­ností a schopností, brána k iným svetom, dotyk s  večnosťou, nebytie. Poznať sám seba znamená poznať svoje prázdno. Vďa­ka trilógii sa mi to podarilo. Nie som nikto a nemám identitu. Každý sa hrá na niekoho iného a muži aj ženy milujú mocenské hry. Ľudia sa boja svojho prázdna. Toto prázdno vedome vyhľadávajú možno len budhisti, vyprázdňujú svoju myseľ, aby ju naplnili več­nosťou a stali sa obyčajnými ľuďmi. Prázd­no nie je len v nás, je najhlbšou podstatou vesmíru. Ani naša galaxia sa nekrúti okolo pevného stredu, ale okolo svojho prázdna, okolo čiernej diery vo svojom strede. Menia sa ilúzie. Telo a duša. Hmota a antihmota. Priestor a smiech. Podvrhy ideológie kon­zumu, ktorý sa ako morová nákaza šíri po Zemi. Jednou z tém trilógie je iniciačná cesta k oslobodeniu seba samého od seba samého. Začína sa v tme a končí sa vo svetle a na jej konci je prázdno, priestor, obrovský rezervoár tvorivosti, o ktorom ti tu hovorím. Tri štádiá tvorivosti sú tromi štádiami Veľkého Diela, ktoré alchymisti znázorňovali tromi farba­mi: čiernou, bielou a červenou. Čierna ničí a rozkladá, biela očisťuje a červená oživuje.

Tak dobre. Dám ti odbornú otázku. Prečo sú v Nigrede čierne strany, v Albede biele, ale v Rubede nie sú červené?

Nechcel som príliš rozširovať farebnú škálu, aby z toho nebol gýč. Taoistická mandala jin­jang si tiež vystačí len s čiernou a bielou. Berme tieto farby symbolicky. Sú to sily, kto­ré udržujú vesmír v dynamickej rovnováhe. Biela je kladná, čierna záporná. To však ne znamená, že biela je dobrá a čierna je zlá. Kto vie, čo je dobré a čo zlé? Za týmito slovami sa skrýva najviac klamstiev, podvodov, utr­penia, ilúzií a poloprávd. Ja vnímam čiernu farbu ako mesačnú a ženskú, ako farbu pod­vedomia, ako Nigredo. Bielu farbu vnímam ako mužskú a slnečnú, ako farbu vedomia, ako Albedo. Medzi mužským a ženským pó­lom je celý svet, celý vesmír, celý multivesmír farebných odtieňov, to sú farby nadvedomia, to je Rubedo, v tradičnej alchýmii symboli­zované červenou farbou. Skúmaj svet z inej perspektívy a nájdeš skryté súvislosti. Nigre­do je antisvet (prázdnota), Albedo je tieňový svet (potenciál) a Rubedo je náš ľudský svet (kauzalita). Červený lev je človek, ktorý sa stal pánom svojho sveta. V trilógii nie je veľa slov. Čo nie je v slovách, je na obrázkoch. Obrázok na obálke Nigreda je z diela Basilia Valentina Azoth (Paríž, 1659). Obrázok na obálke Albeda je z knihy Nicolasa Flamela Vysvetlenie hieroglyfických obrazov (Paríž, 1612). Tarotová karta Blázon pochádza zo sady Oswalda Wirtha. A obrázok na obálke Rubeda je z diela Michaela Maiera Atalanta fugiens (Oppenheim, 1618). Tieto obrázky sú duchovnejšie ako duchovno.

O aké duchovno sa pokúšaš?

Pokúšam sa to duchovno žiť. Napríklad tak, že sa vôbec nezaujímam o politiku. Televíz­ne spravodajstvo mi môže byť ukradnuté. Doma nemáme televízor ani rádio a vôbec nám to s Monikou nechýba. Máme zvieratá, máme psa a štyroch kocúrov a tí nám hovoria o duchovne viac ako sedemnásť kostolov. Nechodím do krčiem a prestal som piť aj fajčiť. Nehovorím vulgárne. Aj to je prejav duchovna. Musíme sa učiť tolerancii, svet sa mení ako nikdy predtým. V budúcnosti bude každý mystikom aj bohom svojho vlastného náboženstva.

Odráža sa v trilógii aj hviezda Sírius?

V Rubede má svoju magickú pečať v podobe staroegyptského hieroglyfu. Umiestnenie hie­roglyfu v strede kruhu (horoskopu) je analo­gické s heliaktickým východom Síria, keď sa východ Síria kryl s východom Slnka. K tomu dochádzalo v období letného slnovratu. Vtedy začínali aj záplavy Nílu. Preto má textová časť Rubeda podobu textovej záplavy. Súvisí to s predstavou staroegyptských hierofantov o „mystickom slnku za Slnkom“. V Rubede sa Sírius prejavuje viditeľne a naplno. Duchovné hľadanie v Nigrede a Albede je tiež inšpiro­vané Síriom, ale jeho prítomnosť je v týchto knihách len tušená. Ako keď Sírius nevidíme na oblohe, ale vieme, že je tam. Téme Sírius a starý Egypt som sa podrobne venoval aj v e­booku Energy.

Na prvý pohľad som si všimla podobný surrealistický „outfit“ Energy a trilógie. Je to zámer?

Všetkých sedem e­bookov má grafickú pečať Jakuba Repického, ktorý urobil tiež sadzbu a zalomenie textov. Energy je vstupnou brá­nou k trilógii. Je o Egypte, ktorému sa v staro­veku hovorilo Khemet. To znamenalo Čierna zem a myslelo sa tým čierne bahno z nílskych povodní. Alchýmia prišla do Európy z Egypta a vo svojom mene dodnes zrkadlí svoj pô­vod: al Khemi, teda z Čiernej zeme. Trilógia vychádza z Energy, z jej snovej hmoty. Ale sú tu aj ďalšie podobnosti. Energy aj šesť e­bookov mojej dvojjazyčnej trilógie sú kni­hy, ktoré vyšli len na webe, majú rovnakého vydavateľa (Literis), všetky sú čiernobiele a intuitívne a vo všetkých sa uplatňuje prin­cíp opakovania a náhody. Zrkadlia mystickú prázdnotu. Energy si predstav ako prvotnú hmotu, kvantovú polievku, z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia. Z ktorej sa rodí trilógia…

To stačí! Prečo tú vetu opakuješ?

Nemám čo povedať a zdá sa mi, že takto toho bude viac. Prekáža ti to?

Mne to neprekáža, len neviem, čo na to povedia čitatelia. Tak poďme k poslednej otázke. Prečo si naplánoval vydanie trilógie na deň, ktorý mnohí považovali za posledný deň ľudstva na tejto planéte?

Ľudia milujú senzácie, špekulácie a konšpi­račné teórie. Napäto očakávaný súdny deň nenastal. Neverím na katastrofické konce, len na davovú psychózu. To je moja konšpi­račná teória. (smiech) Dátum 21. 12. 2012 vní­mam ako začiatok premeny ľudského vedo­mia a jeho posun na inú úroveň, ktorá bude lepšie ladiť s novým kozmickým cyklom. V tri­lógii som chcel ukázať, ako sa táto zmena „hore“ prejavuje „dole“, v našom svete. Zaujal ma zvláštny astronomický úkaz. V ten deň bola v jednej priamke čierna diera v stre­de našej galaxie, Slnko a Zem. Tok energie usmerňoval trojuholník Jupiter­Saturn­Pluto, ktorému astrológovia hovoria „boží prst“. Ten upozorňuje na konflikt medzi starým a no­vým. Veľkým zlom pre svet sú organizované náboženstvá. Rozdeľujú ľudí na „dobrých“ a „zlých“ a vyvolávajú masovú nenávisť. Dú­fam, že „boží prst“ signalizuje ich skorý zánik. To by bolo požehnanie pre ľudstvo.

Tak vďaka za rozhovor.

Aj ja ti ďakujem. Posielam ti ako darček trój­skeho koňa.

Fajn. Prepošlem ho do redakcie.