Edíciu Poklady slovenskej kuchyne z vydavateľstva Ikar má tvoriť sedem zväzkov tradičných slovenských receptov rozdelených podľa jed­notlivých regiónov. Nedávno vyšiel štvrtý a onedlho vyjdú i tie zvyšné. Autorku Silviu Pilkovú ich písanie plne zamestnáva.

Prečo ste sa rozhodli spracovať publikácie, ktoré obsahujú recepty pôvodnej slovenskej kuchyne?

Ako dieťa som trávila prázdniny u mojej starkej v Banskej Štiavnici. Tá je veľmi šikovná kuchárka a zástankyňa tradičných jedál. Jej umenie prebrala aj moja maminka, a tak som bola od mala zvyknutá pomáhať v  kuchyni. Jedlá, ako granadír, haruľa, parené buchty, bírhund či nudlfanz budú pre mňa vždy synonymom rodiny a Slovenska. Bola by škoda, keby sa pod prívalom rýchlych moderných jedál súčasnej doby stratili a ďalšie generácie by tak prišli o možnosť spoznať aspoň časť našich gastronomických koreňov. Vďaka vydavateľstvu Ikar sme našli spôsob, ako tieto tradičné recepty zanechať našim deťom.
 

Nedávno vyšiel štvrtý zväzok Poklady slovenskej kuchyne – Hont, Podpoľanie, Novohrad. Vedeli by ste špecifikovať v krátkosti gastronómiu tohto regiónu?

Pre región Hontu sú charakteristické laznícke osídlenia. Oblasť bola známa baníctvom, poľnohospodárstvu dominovali salaše a malé gazdovstvá. Výrobky z mlieka, ako ovčí syr, žinčica, bryndza tvorili veľkú časť jedálneho lístka našich predkov. Pre Novohrad boli typické sladké a slané osúchy, jedlá sklárov zvané točňa, do polievky sa používal bôb, huby, kapusta či cícer. Sýte jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Ale nájdeme tu aj fučku na sladko či koláče z jabĺk. V Podpoľaní sa varievali kyslé zatrepané alebo zapražené polievky zo zemiakov, fazule či čerstvej kapusty. Zaujímavé boli polievky zvané mrvenica.

Avizovaných je desať zväzkov edície. ktorý z nich je vám najbližší?

Najnovšia verzia je, že bude sedem knižiek a tie budú zahŕňať všetky slovenské regióny. Najbližšia mi je Bratislava, keďže som tu vyrastala, a samozrejme Hont, lebo som rodáčka z Banskej Štiavnice.

Ako sa stravovali naši predkovia?

Kuchyňa našich predkov sa trošku líšila od dnešnej slovenskej kuchyne. Bola oveľa skromnejšia. Kedysi ľudia jedli hlavne obilné kaše, strukoviny, kapustu, cestoviny, lesné plody a neskôr aj zemiaky. Mäso a koláče sa jedli výnimočne, v nedeľu alebo cez sviatky. Čiže sa stravovali pomer-ne zdravo. Dnes si už môžeme dopriať aj mäsko, aj sladké pečivo, menej sa hýbeme, a preto sa nám zdá, že slovenská kuchyňa je ťažká. No ak otvoríte jednu z mojich knižiek, nájdete tam zdravé jedlá, ktoré sa dajú uvariť aj dnes, napríklad Kyslá šalátová polievka, Žihľavová polievka, Kalkýš, Pohánka s droždím, Polievka z jarných byliniek atď.