Prvý raz sme sa stretli v roku 2005 vo švajčiarskom Zugu. Jemu práve vyšla prvá kniha pre deti Prečo bývame za mestom, ja som pracoval na preklade jeho prvého románu Agnes (1998). V slovenčine okrem Agnes (2006) vyšiel v roku 2010 jeho druhý román Približná krajina. V tom istom roku vznikla v Slovenskom rozhlase pod vedením Svetozára Sprušanského nahrávka jeho hry Blesková námraza. Peter Stamm (1963) – jeden z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry.


Prečo bývame za mestom je príbeh sedemčlennej rodiny, ktorá sa sťahuje z miesta na miesto, pretože hľadá skutočný domov. Ako vznikla táto kniha?

Priatelia z Ruska mi pustili filmy pre deti zo svojej vlasti. Boli plné fantázie a také veselé, že som hneď dostal chuť napísať niečo z detskej literatúry. Spomenul som si, že ako deti sme si rady stavali všelijaké obydlia a predstavovali sme si, že bývame na tých najrôznejších miestach. Text som napísal za veľmi krátky čas, ale nenašiel som preň vydavateľa. Potom som ho ukázal jednému pracovníkovi rozhlasu, ktorý ho chcel bezpodmienečne odvysielať. Musel som ho však preložiť zo spisovnej nemčiny do švajčiarskej nemčiny. Lektorovi jedného vydavateľstva sa text veľmi zapáčil a niekoľko rokov sa pokúšal nájsť ilustrátora. Niektorí výtvarníci sa vyjadrili, že text sa nedá ilustrovať, lebo má veľa detailov. Napokon sa na to predsa len podujala nemecká ilustrátorka Jutta Bauer.

Po tejto knihe si pre dnešného čitateľa prerozprával dve klasické diela švajčiarskej literatúry pre deti a mládež, ktoré na Slovensku sčasti poznáme zo starších prekladov, adaptácií či filmov – Heidi od Johanny Spyri a Švajčiarskeho Robinsona od Johanna Davida Wyssa. Čo ťa k tomu viedlo?

Kniha o Heidi bol projekt švajčiarskeho ilustrátora Hannesa Bindera, s ktorým sa priatelím už roky. Poprosil ma, či by som k ilust ráciám nenapísal text. Rád som mu to prisľúbil. Bolo skvelé krátiť toto klasické dielo a pokúsiť sa pridať doň niečo vlastné. Švajčiarskeho Robinsona som prerozprával, lebo som ho ako dieťa miloval a chcel som ho predčítať svojim deťom. Zistil som, že kniha je vypredaná a posledné vydanie je napísané jazykom, ktorý je pre deti príliš zložitý. Aj pri tejto knihe som chcel pridať niečo vlastné.

Pre tvoje texty je typická zvláštna vizualita – pripomína maliarstvo impresionizmu a pointilizmu. Pokiaľ ide o konštrukciu a jazyk príbehov, vidím súvislosti s minimalizmom či funkcionalistickou architektúrou. Si maliar a architekt, ktorý píše?

Vždy ma fascinovali diskusie s umelcami z iných oblastí, pri ktorých si človek všimne, že sa zaoberajú presne tými istými vecami ako on sám. Cítim, že k maliarom mám veľmi blízko. Aj medzi mojimi priateľmi je viac maliarov ako spisovateľov. Istým spôsobom – keď ide o štruktúru – sú mi blízki aj architekti. Veď aj oni stvárňujú priestory, zaoberajú sa proporciami. Myslím si, že dobrí architekti vždy vychádzajú zo života, ktorý sa v ich stavbách bude odohrávať.