Vyhľadávanie
Katarína Vavrová (1964) vyštudovala knižnú ilustráciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Albína Brunovského. Venuje sa maľbe, kresbe, voľnej grafike a exlibrisu. Dafnis a Chloé je jej prvým ilustrovaným knižným titulom.
Vydavateľstvo Perfekt v novej edícii Múzy približuje detským čitateľom klasické ľúbostné príbehy. Prvý titul Dafnis a Chloé ilustrovala Katarína Vavrová a prerozprávala Beata Panáková.
Ako vznikla spolupráca s vydavateľstvom Perfekt a autorkou textov Beatou Panákovou, zvlášť preto, že ide o prvú knihu ambicióznej edície Múzy a aj o vašu prvú knihu?
Vydavateľstvo Perfekt ma oslovilo, aby som vytvorila ilustrácie k próze Dafnis a Chloé. Je to nádherný staroveký milostný príbeh, ktorý už stvárnili mnohí umelci najmä v baroku a rokoku. Zaujalo ma to. V tom čase som pracovala na výstave pre Mirbachov palác Vyznanie môjmu otcovi a nadviazala som maľbami pre knihu Dafnis a Chloé v období prekonávania smútku zo straty blízkeho. Snažila som sa do knihy vložiť tieto emócie, ale aj veľkú lásku k mojej rodine. Nemám vôbec ambície ilustrovať knihy, ale tento príbeh je skutočne jedinečný svojou čistotou. Je to moja prvá ilustrovaná kniha, hoci som na VŠVU vyštudovala knižnú ilustráciu. Po ukončení školy som prácu v tomto odbore nikdy nemala, ale vždy som to považovala za nepodstatnú stratu. Ako diplomovú prácu som ilustrovala výpravnú rozprávkovú knihu Nebeská rieka Grozdany Olujić a po jej zavŕšení vydavateľstvo zaniklo. Kniha bola 23 rokov v mojom šuplíku a až teraz som ju vybrala a uvažujem o jej vydaní. Je na nej neskutočne veľa práce a mala som v tom čase také skvelé oči.
Staroveký grécky autor Longus napísal príbeh Dafnis a Chloé podľa obrazu, ktorý našiel na ostrove Lesbos, kde sa odohráva dej. Vy ste svojím obrazovým stvárnením textu vlastne vstúpili do tej istej rieky, ktorá však tečie opačne: od textu k obrazu...
Text je napísaný skutočne skvelo, ale taktiež ma zaujali maľby starých majstrov na túto tému. Pracovať podľa textu nebolo pre mňa nič nové, lebo próza, a najmä rozprávky pre mňa znamenajú hlavný zdroj inšpirácie. Ilustrácie sú voľnejšie – nechávala som v nich čitateľom priestor pre fantáziu...
Čím vás tento klasický príbeh zaujal a čím môže cez vaše stvárnenie zaujať čitateľa – mladého i dospelého?
Zaujal ma tým, že v množstve moderných rozprávok, podivných fantazmagorizmov a vesmírnych hlúpostí je úplne jednoduchý a paradoxne iný! Žijeme v období násilia, kŕmenia ľudí nevkusom v televízii a vytvárania umelých osobností. Je to taký syndróm „nahého cisára“, keď ľudia tlieskajú niečomu, čo nie je. Kniha je predovšetkým pre citlivého čitateľa a diváka. Keď som bola malá, knihy mi kupovali rodičia. Spoločným čítaním sa vytvára silné puto. V našej rodine bola kúpa knihy vždy sviatkom. Ocko knihy miloval... Určite to nebude bestseller a nebude trhať rekordy, nemá masívnu reklamu ako mnohé iné knihy. Treba dúfať, že si ju čitateľ v tom veľkom množstve titulov všimne.
Výtvarná stránka je voči textu výberová, ktoré momenty rozprávania vás najviac oslovili a zvolili ste do konečnej tlačovej podoby práve tie?
Spôsob práce nie je podstatný, dôležitý je výsledok. Ja napríklad vôbec neskicujem a obrázky vznikajú spontánne. Vydavateľ to úplne rešpektoval. Jediný problém bol pri obálke, ale aj to sme vyriešili. Najviac ma oslovili momenty vzťahu Dafnisa a Chloé, napätie medzi nimi a osudová láska. Oslovil ma aj krásny vzťah ľudí k zvieratám a ich prepojenie.
Muž a žena, ovečky a vlk, dobrí ľudia a zlí piráti – v týchto dvojiciach príbehu, ako ste spomenuli, tušíme napätie, ako ste sa s ním vyrovnali v ilustrácii?
Ich vzťah presne ako v živote prechádzal mnohými prekážkami, pokušeniami a skončil tak, ako to v rozprávke má byť...
Vašu maľbu charakterizuje figurálnosť a dominuje jej žena. Na obálke knihy je však pár: k sebe nachýlené tváre, náznak prekrytia rúk, zažmúrené oči evokujúce hlboké prežívanie vzťahu. Postavy sú rovnocenné, dominuje im nie žena, ale spoločné puto. Znamená to posun vo vašej tvorbe?
Snažím sa dávať do svojej práce maximum. Pokiaľ to ľudia budú cítiť rovnako, je to pre mňa tá najväčšia odmena. Aký posun táto kniha a jej stvárnenie bude mať pre moju tvorbu, musia posúdiť iní. Na obálke je vyobrazený pár, lebo obaja sú rovnocenní a dôležití v deji. Je pravda, že vo voľnej tvorbe sa mi lepšie vyjadrujú myšlienky cez figúry ženy, ale mužov maľujem tiež, len divák si ich všíma menej.
Dlhé roky sa venujete voľnej tvorbe, chystáte tento rok výstavy?
Minulý rok bol trochu iný prácou na knihe a na vytvorení plagátu pre SND pre divadelnú hru Budenbrookovci, ktorá bude mať premiéru na jar. Tento rok ma oslovila riaditeľka Trenčianskej galérie Miloša Bazovského, aby som výstavu Vyznanie môjmu otcovi realizovala aj v týchto krásnych priestoroch. Bude ešte doplnená grafikami a ďalšími maľbami. Na jar zase podnikneme spoločnú výstavu s českým kolegom, sochárom Jaromírom Gargulákom, v Čechách. Nejaké ponuky mám aj v zahraničí, ale výstavy si veľmi starostlivo vyberám a prehodnocujem. Medzitým sa budem venovať voľnej tvorbe, maľovať, robiť na nových grafikách kdesi v údolí nádeje a fantázie.
