Vyhľadávanie
Päťdesiatka publikácií o stave našej civilizácie
Výsledky vedeckovýskumnej úlohy Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie UKF v Nitre predstavuje prof. Ľubomír PLESNÍK
Ústav literárnej a umeleckej komunikácie ako samostatné umenovedné pracovisko Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vyvíja tímovú vedeckú aktivitu zameranú na interpretáciu literatúry a umenia. Prof. PhDr. Ľubomír Plesník, CSc., bol v rokoch 2003 – 2005 zodpovedným riešiteľom úlohy Civilizačno-kultúrne procesy v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti prierezového štátneho programu Účasť spoločenských vied na rozvoji spoločnosti. Prezentácia výsledkov tejto úlohy, 50 knižných publikácií, sa uskutoční vo štvrtok 23. novembra o 8,30. v Sieni Konštantína Filozofa UKF na Triede A. Hlinku 1 v Nitre. Pri tejto príležitosti sme požiadali profesora Ľubomíra PLESNÍKA, aby nám projekt priblížil.
* Nedávno ste obhájili výskumný projekt, ktorý zmapoval veľmi široké kultúrno-estetické súvislosti človeka v našej súčasnej spoločnosti. Čo bolo jeho cieľom a kto sa na ňom podieľal?
– Výskum mal objasniť súčasnú civilizačno-kultúrnu situáciu na Slovensku z rôznych hľadísk. Pracovníci Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie z UKF tvorili najpočetnejší tím a sústredili sa na estetický zreteľ problematiky. Zmapovali situáciu v súdobej literatúre, dramatických umeniach, hudbe, výtvarnom umení, populárnej, teenagerskej a mediálnej kultúre. Bádaniam sa venovali aj tímy z Ústavu filozofie SAV, Etnologického ústavu SAV, Kabinetu biologickej a sociálnej komunikácie SAV, viacerých katedier UKF v Nitre a UK v Bratislave, tie skúmali stav Slovenska z hľadiska filozofie, kulturológie, etnológie, jazykovedy a psychológie. Mnohé problémy sa riešili, ako to sformuloval jeden z posudzovateľov výskumného projektu, prof. Michalovič, „v stave zrodu“.
* Aké sú konkrétne výsledky bádania?
– O výsledkoch výskumu podáva svedectvo 50 knižných publikácií a niekoľko stoviek ďalších textov. Získané poznatky sa predstavili odbornej verejnosti na stovke sympózií, konferencií či odborných seminárov. Okrem Slovenska sa prezentovali napríklad aj v USA, Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku či Česku. Našou ambíciou bolo, aby čo najviac z týchto výstupov poslúžilo vedeckým špecialistom, ale aj učiteľom, študentom, pracovníkom z najrozmanitejších kultúrnych a umeleckých ustanovizní či médií, ako aj „zainteresovaným laikom“.
* Čím sa zaoberajú jednotlivé vedecké monografie?
– Zmienim sa len o knižných publikáciách zameraných na umenie a kultúru v užšom slova zmysle. Vademecum populárnej kultúry od Juraja Malíčka, doplnené zborníkom Populárna kultúra, encyklopedickým spôsobom zachytáva situáciu populárnej kultúry v slovenských pomeroch – vysvetľuje jej základné pojmy a javy od počítačových hier a komiksov cez tzv. poklesnuté filmové žánre až po úkazy typu potterománie a pod. Knihy Marty Žilkovej Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe, Výhry a prehry mediálnej drámy vedno so zborníkom Vplyv globalizácie na mediálnu kultúru, ktorý z vlastnej iniciatívy v anglickom preklade vydáva Cambridge University Press, vyhodnocujú na konkrétnych prípadoch dnešnú situáciu v mediálnej oblasti, zohľadňujúc predovšetkým pôsobenie televízie a rozhlasu na vedomie nášho súčasníka, osobitne mladého. Monografie kolektívu vedeného Dagmarou Inštitorisovou Interpretačné sondy do súčasného slovenského divadla a Tváre súčasného slovenského divadla, doplnené prácou Miroslava Ballaya Ticho v divadelnom diele v panoramatickom zábere spracúvajú vývinové peripetie slovenského divadla po r. 1989 a výberovo i dramatickej tvorby. Zoltán Rédey v monografiách Súčasná slovenská próza v kontexte civilizačno-kultúrnych procesov, Súčasná slovenská poézia v kontexte civilizačno-kultúrnych procesov a Rukoväť slovenskej poézie a prózy po r. 1989, ku ktorým by mali pribudnúť zborník Priemet súčasných civilizačno-kultúrnych trendov do slovenskej literatúry a kniha Márie Valentovej Hypermarket podávajú dôkladný a pritom ucelený pohľad na vývin slovenskej slovesnej tvorby za posledných 15 rokov. Slovesnej tvorbe je venované aj Vademecum poetiky od Tibora Žilku, ktoré popri základných literárnych pojmoch slovníkovým spôsobom objasňuje vyjadrovacie postupy, prostriedky, tendencie a žánre súčasnej literatúry, ktoré v tradičných učebniciach poetiky či v literárnoteoretických príručkách neboli spracované. Vo vzťahu ku všetkým druhom umenia a estetickým oblastiam kultúry si obdobný cieľ kladie aj kolektívny Tezaurus estetických výrazových kvalít. Publikácia Júliusa Fujáka a jeho spolupracovníkov Slovenské hudobné alternatívy, vydávaná súbežne s monografiou Musical Corella(c)tivit od toho istého autora, je historicky prvým pokusom o sústavné zaznamenanie domáceho diania v oblasti alternatívnej, nekonvenčnej hudby. „Anatómiu“ hudby z hľadiska jej pôsobnosti na poslucháča sprostredkúva Recepčná hudobná estetika – pojmoslovie od Renáty Beličovej. Súdobú slovenskú výtvarnú tvorbu v regionálnom výreze približuje Eva Kapsová v publikácii N´89. Z ďalších knižných výstupov projektu výberovo uvediem iba tituly, ktoré vymedzujú svoje tematické zameranie prvoplánovo. Ide, napríklad, o práce Petra Libu Kultúra a literatúra, Ericha Mistríka Slovenská kultúra v multikulturalizme, Dalimíra Hajka Globalizácia a kultúrna identita, Evy Krekovičovej Folklór ako komunikácia v procesoch globalizácie, Juraja Vaňka, Ábela Kráľa a Ľubomíra Kralčáka Jazyk a štýl súčasnej slovenskej publicistiky a ďalšie.
–di–
