Vyhľadávanie
Zložitý a ťažký proces výberu
(Nad Slovníkom slovenských spisovateľov 20. storočia s Petrom Cabadajom)
Peter Cabadaj (1966) je manažér kultúrnych, edičných a výstavných projektov Slovenskej národnej knižnice v Martine. Vydal niekoľko kníh fejtónov a humoresiek (Keď sme v Terchovej budovali kapitalizmus, 1992; Kam sme to v Terchovej dobudovali? 1994), cestopisov (Odskočili sme si do Argentíny, 1994 a.i.), básnickú zbierku Môj psí tridsiatok (1996), monografiu Slovenské pivovarníctvo v toku času (2000). Dlhodobejšie sa venuje tvorbe slovenských emigrantských a exilových autorov, napísal scenáre dokumentárnych filmov o Rudolfovi Dilongovi, Gorazdovi Zvonickom, Pavlovi Ušákovi Olivovi, Jánovi Frátrikovi a katolíckej moderne. Zostavil a vydal výbery z diela mnohých exilových autorov, napríklad Rudlfa Dilonga či Mikuláša Šprinca a tiež antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (1997). Je autorom monografie Slovenský literárny exil 1939-2000 (2002) a spolu s Augustínom Maťovčíkom a Pavlom Pareničkom autorsky pripravil druhé opravené a rozšírené vydanie Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia (Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica (2008)).
* Slovník je kolektívne dielo. Mali ste nejaký systém delenia hesiel? Nakoľko hrali úlohu vkusové preferencie?
- Pri koncipovaní hesiel sme ako základný rámec uplatnili abecedné hľadisko a každému autorovi bola pridelená na spracovanie určitá časť abecedy. Samozrejme, adekvátne sa zužitkovalo aj to, že každý z nás sa venuje istému obdobiu vývinu slovenskej literatúry, ja som napríklad spracoval takmer všetky heslá exilových a krajanských tvorcov. Pri lexikografických dielach by „vkusové preferencie“ nemali zohrávať nijakú významnejšiu úlohu. Malú výnimku sme urobili azda len v záverečnej časti Po roku 2000, kde sú zaradené stručné profily tých, ktorí knižne debutovali po roku 2000. Mám na mysli zohľadnenie podielu na aktuálnom literárnom dianí (činnosť literárnych klubov, organizovanie literárnych súťaží a festivalov, vydávanie časopisov, antológií...) pri tvorcoch, ktorým ešte nevyšla druhá samostatná knižka.
* V porovnaní so zhruba rovnako rozsiahlymi slovníkovými príručkami má slovník pomerne malé množstvo autorov – piati v prvom, traja v druhom vydaní. Ako vlastne fungovalo samotné zhromažďovanie informácií?
- Keďže všetci žijeme a pôsobíme v Martine, nebol nijaký problém kedykoľvek sa stretnúť a prediskutovať všetky otvorené otázky a detaily. Pokiaľ ide o zhromažďovanie informácií, čerpali sme z viacerých zdrojov. Základ predstavovala rozsiahla dokumentačná báza Slovenskej národnej knižnice – Národného biografického ústavu. Dôležitým pramenno-dokumentačným zdrojom bol aj archív bývalého spisovateľského zväzu a archív Spolku slovenských spisovateľov, takisto bibliografická evidencia knižných vydaní a časopiseckých biografií, rozsiahly výstrižkový a fotografický fond SNK. Počas práce na prvom vydaní slovníka sme dotazníkmi oslovili desiatky autorov. V poslednom období, prirodzene, využívame internet a mail, navyše niekoľkí spisovatelia majú kvalitnú webovú stránku.
* Rozsiahly projekt, akým slovník nesporne je, má nevyhnutne ďaleko k úplnosti a dokonalosti. Viacerí autori – i podľa v úvode zachytených kritérií – mi v publikácii chýbali. Proces výberu a zhromažďovania je jednoducho (alebo skôr zložito) ťažký.
- Dlhoročné skúsenosti hovoria, že k úplnosti a dokonalosti má ďaleko každé lexikografické dielo. Aj v našom slovníku nefigurujú niektoré mená. Ich nezaradenie má zväčša celkom prozaické príčiny: chýbajú základné biografické údaje, reflexia tvorby, diela niektorých sa v dôsledku absencie v evidencii ISBN dokonca ani nenachádzajú v knižniciach atď. Osobitnú kategóriu zas predstavuje početná enkláva príležitostne píšucich hercov, spevákov, moderátorov, výtvarníkov, politikov atď. Zaradenie týchto autorov by znamenalo nielen rozšírenie obsahu, ale najmä (až na niektoré výnimky, ktoré sú v slovníku) posunutie vnímania umeleckej literatúry a jej reflexie do čoraz krajnejších polôh. Z tohto hľadiska bol teda, v duchu vašej otázky, proces výberu a zhromažďovania autorov skôr zložito ťažký.
* Dostali ste sa v priebehu spracúvania materiálu aj k autorom, ktorí predtým neboli známi a ktorých ste objavili?
- V našom slovníku nájde záujemca priam celú galériu neznámych, zabudnutých alebo, ak chcete, aj ešte donedávna neobjavených autorov. Išlo o exilových a krajanských spisovateľov, v minulom režime proskribovaných tvorcov či literátov, ktorí trvale žijú mimo tradičných kultúrnych centier. V tejto súvislosti nemožno obísť ani heslá málo medializovaných príslušníkov mladšej a najmladšej generácie. Osobne som veľmi rád, že dôstojný priestor má v slovníku napríklad literárny vedec, kritik a slavista Klement Šimončič (nar. 1912), ktorý žije od roku 1939 v USA. Tento rodák z Dolnej Krupej je spoločne s M. Bakošom podpísaný pod programovou staťou zborníka ÁNO a NIE (1938), ktorá načrtla základné ideové a estetické zásady slovenského nadrealizmu. Mimochodom, ide o najstaršieho žijúceho autora v slovníku.
* Slovník je zaujímavý aj zo štatistického hľadiska. Mňa ako literárneho historika by zaujímalo, ktoré obdobia majú v slovníku najvýraznejšie kvantitatívne zastúpenie; inými slovami: rastie na Slovensku počet spisovateľov alebo klesá?
- V slovníku sa nachádza spolu 2856 básnikov, prozaikov, dramatikov, esejistov, spisovateľov pre deti a mládež, autorov memoárov a literatúry faktu, literárnych a kultúrnych historikov, vedcov a kritikov, prekladateľov, textárov, slavistov (ak im knižne vyšli minimálne dve literárne diela)... Oproti prvému vydaniu z roku 2001 pribudlo vyše 300 mien. Najvýraznejšie kvantitatívne zastúpenie majú medzivojnové roky (1918 – 1939) a obdobie po roku 1990. Posledné dve decéniá predstavujú z pohľadu našej spisby živý proces v slobodných podmienkach, čo zákonite spôsobuje, že paralelne s hodnotnou tvorbou sa stretávame i s dielami minimálnej literárnej kvality. Počet spisovateľov na Slovensku rastie, až mám obavu, či ich napokon nebude viac ako čitateľov...
* V slovníkových heslách venujete pomerne veľkú pozornosť biografickej zložke. Ako vnímate vzťah žitého a fiktívneho u tvorcov beletrie?
- Primárne sú hodnoverné životopisné údaje, ktoré sa opierajú o seriózny biografický alebo genealogický výskum. Z praxe ale poznáme viacero zaujímavých príkladov, keď (auto)biografická zložka predstavuje mimoriadne cenný príspevok ku komplexnému štúdiu príslušnej osobnosti. Bezprostredne sa to dotýka aj tvorcov beletrie. Vzťah žitého a fiktívneho sa v ich dielach často prelína, kombinuje, zotiera a vrství. Za všetkých prozaikov, ktorí synteticky využívajú naznačený tvorivý postup, spomeniem Stanislava Rakúsa. Najmä jeho románová kompozícia Excentrická univerzita kladie vysoké nároky na adekvátnu recepciu. Ako relevantný biografický prameň však tvorcovi, napríklad spisovateľského slovníka, vierohodne poslúžiť nemôže.
* Dvadsiate storočie je storočím ideológií. Skúste čitateľom Knižnej revue priblížiť, ako ste sa s nimi v slovníku vyrovnali?
- Nemali sme v úmysle kádrovanie či hodnotenie činnosti spisovateľov počas vojnového Slovenského štátu, respektíve v období komunizmu. Akurát niečo naznačili biografické súradnice (napríklad prehľad zamestnaní) alebo názvy diel. Striktne sme sa snažili rešpektovať stanovené zásady, ktoré vylučovali akékoľvek zohľadňovanie politických alebo iných mimoliterárnych kritérií.
Záverom by som chcel oceniť partnerskú spoluprácu s knižnicami, ktoré sa systematicky venujú mapovaniu, bibliografickému spracovávaniu a sprístupňovaniu regionálnej literatúry, pretože inde sa jej nevenuje väčšia pozornosť, a pritom v nejednom prípade ide o dobrú literatúru. Všetko ale môže zmeniť tak potrebný slovník slovenských spisovateľov prvej dekády 21. storočia o našej najsúčasnejšej literatúre a jej tvorcoch, nech žijú a pôsobia kdekoľvek vo svete. Výzva spracovať takýto slovník mi znemožňuje plnohodnotný spánok...
Otázky kládol Miloš Ferko
