Písaním som si splnila svoj detský sen

Gabriela Futová (1971) sa narodila a žije v Prešove. Po absolvovaní žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1989 – 1993) pracovala ako administratívna pracovníčka, od roku 2002 je metodičkou pre prácu s deťmi a mládežou v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove, od roku 2009 v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Debutovala knižkou Naša mama je bosorka! (2000), po nej nasledovali ďalšie príbehy, v ktorých sa fantastické príbehy a predstavy striedajú s reálnymi problémami súčasných detí Hľadám lepšiu mamu (2001), Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce (2002), Nezblázni sa, mamička (2003), Keby som bola bosorka (2003), Ako topánka Anka do sveta išla (2003), Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (2005), Rozruch v škole na Kavuličovej ulici (2006), Štyri kosti pre Flipra (2007), Psia škola kocúra Červenochvosta (2008), Dokonalá Klára (2008), Zmätené dvojičky zo slepej uličky (2008, spoluautor Roman Brat). Jej knihy si získali mnohých detských čitateľov a viacero ocenení. Naša mama je bosorka! jej priniesla Zlatý dukát (Cenu čitateľov Knižnice pre mládež mesta Košíc za najčítanejšiu knihu roka 2001) a Hlavnú cenu knižného salónu medzinárodného festivalu Dni karpatského euroregiónu (2002). Ocenenie Najlepšia kniha jesene 2001 udelili Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti, a Slovenská sekcia IBBY jej knihe Hľadám lepšiu mamu, neskôr toto ocenenie získalo aj jej voľné pokračovanie Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (Najlepšia kniha jesene 2005), ako aj kniha Nezblázni sa, mamička (Najlepšia kniha jari 2003) a Cenu vydavateľstva Mladé letá za rok 2008 kniha Dokonalá Klára.

Hovorí autorka pre deti a mládež Gabriela FUTOVÁ

Písaním som si splnila svoj detský sen

Gabriela Futová (1971) sa narodila a žije v Prešove. Po absolvovaní žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1989 – 1993) pracovala ako administratívna pracovníčka, od roku 2002 je metodičkou pre prácu s deťmi a mládežou v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove, od roku 2009 v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Debutovala knižkou Naša mama je bosorka! (2000), po nej nasledovali ďalšie príbehy, v ktorých sa fantastické príbehy a predstavy striedajú s reálnymi problémami súčasných detí Hľadám lepšiu mamu (2001), Ako čarovná fľaška zachránila Vianoce (2002), Nezblázni sa, mamička (2003), Keby som bola bosorka (2003), Ako topánka Anka do sveta išla (2003), Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (2005), Rozruch v škole na Kavuličovej ulici (2006), Štyri kosti pre Flipra (2007), Psia škola kocúra Červenochvosta (2008), Dokonalá Klára (2008), Zmätené dvojičky zo slepej uličky (2008, spoluautor Roman Brat). Jej knihy si získali mnohých detských čitateľov a viacero ocenení. Naša mama je bosorka! jej priniesla Zlatý dukát (Cenu čitateľov Knižnice pre mládež mesta Košíc za najčítanejšiu knihu roka 2001) a Hlavnú cenu knižného salónu medzinárodného festivalu Dni karpatského euroregiónu (2002). Ocenenie Najlepšia kniha jesene 2001 udelili Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti, a Slovenská sekcia IBBY jej knihe Hľadám lepšiu mamu, neskôr toto ocenenie získalo aj jej voľné pokračovanie Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (Najlepšia kniha jesene 2005), ako aj kniha Nezblázni sa, mamička (Najlepšia kniha jari 2003) a Cenu vydavateľstva Mladé letá za rok 2008 kniha Dokonalá Klára.

·        Hneď svojím vstupom do literatúry – knižkou Naša mama je bosorka! – ste sa stali obľúbenou autorkou. Vyplýva to z vašej práce v knižnici, že poznáte čitateľský vkus súčasných detí, a tak im viete ,,ulahodiť“, alebo si písaním plníte svoj detský čitateľský sen?

– Písaním som si splnila svoj detský spisovateľský sen. Píšem preto, lebo ma to baví a deťom sa vôbec nesnažím účelovo ulahodiť, to prichádza samo možno tým, že som veľmi (niekedy až priveľmi) empatická a veľmi dobre si pamätám na to, čo som ako dieťa neznášala.

·        Čo vás najčastejšie inšpiruje, aby ste sadli za počítať a písali pre deti?

– V poslednom čase najmä ľudia vo vydavateľstvách J. Obyčajne je to však hlavne nejaký motív zo života, na ktorý si spomeniem, ktorý si všimnem, alebo začujem a zaujme ma.

·        Ako by ste charakterizovali súčasného detského čitateľa?

– To je ťažká otázka. Myslím si, že deti, ktoré chcú čítať, chcú čítať niečo, čo ich strhne. Chcú sa trochu báť, chcú sa zabávať, chcú mať pocit, že spisovateľ píše o nich, skrátka chcú sa dať strhnúť príbehom tak, že zabudnú, že čítajú. Ale možno sa mýlim, teoretické odpovede mi nejdú veľmi dobre  J.

·        Akých literárnych hrdinov ste neznášali v knihách pre deti a naopak, s ktorými ste sa doteraz nerozlúčili?

– Neviem akých hrdinov, ale pamätám si, že som nemala rada lyrické texty. Na to, aby ma kniha zaujala, som potrebovala a dodnes potrebujem akciu, aj keď dnes sa nevyhýbam ani iným typom literatúry. Dodnes som sa však nerozlúčila s Malou bosorkou od Ottfrieda Preusslera, s Rumcajsom od Václava Čtvrtka, ale musím sa priznať, že k nim pribúdajú stále ďalší a ďalší hrdinovia.

·        Slovensko bude tento rok čestným hosťom na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Bologni – čím môže naša knižná tvorba pre deti zaujať na tomto medzinárodnom fóre?

–        Slovenská literatúra pre deti má byť na čo hrdá. Myslím, že aj posledné roky dokazujú, že na Slovensku literatúra pre deti žije a naozaj existuje pár titulov, ktoré stoja za zmienku. Ak by som nejaké knihy mala odporúčať ja, určite by som nezabudla na knihy Romana Brata, Jána Uličianskeho, Dana Heviera, Petra Gibeya a mnohých ďalších (chcem sa vyhnúť dlhému zoznamu, ale výborných autorov je naozaj dosť). Okrem spisovateľov máme tiež nesmierne šikovných a talentovaných ilustrátorov, fakt veľakrát nevychádzam z úžasu, čo všetko dokážu, takže zaujať skutočne máme čím.

Marta Bábiková