Rozhovor s autorom humorných príbehov o horolezcoch a turistoch Smiech na lane Ivanom Bajom

Horolezenie je obrazom života

Zbierka humorne ladených príbehov o horolezcoch a turistoch Smiech na lane Ivana Baja doplnená jeho kresbami prvýkrát vyšla roku 1977 a stále si získava nových čitateľov. V čom spočíva tajomstvo jej úspechu, spýtali sme sa jej autora.

• Horolezecký humor je špecifický, aké sú jeho osobitosti a čím môže zaujať aj nehorolezcov?

– Horolezecký humor je naozaj humor špecifický, stavovský. Je skôr drsný než nežný, skôr čierny než ružový. V tom sa podobá humoru frontovému, humoru pyrotechnikov, kaskadérov, toreadorov – humoru ľudí príbuznej ,,krvnej" skupiny, čo občas balansujú na veľmi úzkej hrane medzi žitím a nežitím.

• Vo vašich príbehoch vystupujú svojrázne postavičky, jednou z nich je napríklad ,,otrasník Tony". Človek si nevdojak položí otázku, či je táto postava, ale aj niektoré iné, skutočné...

– Hrdinovia mojich príbehov nie sú vymyslení, sú odpozeraní v nástupoch, stenách, na vrcholoch hôr, v horolezeckých táboriskách, na vysokohorských chatách. Neviem si vymýšľať. Dokonca aj ,,otrasník Tony" je reálna bytosť. Prepáč, Tony. Viacerí čitatelia-horolezci sa spoznali alebo spoznali iných. Vymyslení sú v kresbách len ,,jetiovia",  ,,psy" či ,,kamzíky", preto ich dávam do úvodzoviek. Urazili by sa.

• Od prvého vydania Smiechu na lane po súčasné tretie prešlo štyridsať rokov. Napriek tomu po vašej knižke dnes nesiahajú len pamätníci, ale aj najmladšia generácia obdivovateľov horolezectva.  Ako si to vysvetľujete?

– Sám som prekvapený. Asi je to tým, že horolezenie je v podstate obrazom života. Všetci niekde vystupujeme alebo zostupujeme, každý z nás má nejaký svoj vrchol, svoj Everest, ten je dôležitý, ale dôležitá je i tá cesta k nemu, pretože si vyžaduje odhodlanie, odvahu, prekonávanie prekážok, tých, čo sú na ceste,  i tých, čo sú v nás, je to aj o strachu, o pravdivosti, charaktere, o zodpovednosti a priateľstve. Cesta nahor je spätá s úspechmi ale i s porážkami, prehrami a pádmi. Takže snáď niektoré z napísaných či nakreslených minipríbehov majú tak trochu všeľudský a nadčasový rozmer.

–ib–