Budem sa baviť spolu s čitateľmi

Erik Jakub Groch (nar. 1957 v Košiciach) zaujíma v našom kultúrnom prostredí osobité postavenie nielen ako básnik, editor, ale aj svojimi životnými postojmi. Popri svojej básnickej tvorbe sa prejavil ako veľmi citlivý autor textov pre deti, v ktorých fantáziu nepresadzuje na úkor pravdy, naopak, svojimi príbehmi sa usiluje o návrat k základným ľudským hodnotám. Vysokej úrovni jeho textov zodpovedá aj vynikajúce výtvarné dotvorenie ich knižných vydaní. Druhé vydanie knižky Tuláčik a Klára (Edition Ryba 2005) ilustroval Ľuboslav Paľo a ilustrácie boli zapísané na Čestnú listinu IBBY, Medzinárodnej únie pre detskú knihu a vzápätí vyšla v Taliansku a Poľsku. Píšťalkár (OZ Slniečkovo 2006) s ilustráciami Jany Kiselovej-Sitekovej získal ocenenie Najkrajšia detská kniha roku 2006 a samotný text ocenenie zápisom do čestnej listiny IBBY v Bazileji. Najnovšia knižka pre deti Erika Jakuba Grocha Ábé, Aha a spol. (Rozprávky pre indigové deti) vyšla s ilustráciami jeho syna Martina koncom vlaňajšieho roka v OZ Slniečkovo a odborná porota Bibiany ju zaradila medzi tri najkrajšie knihy minuloročnej jesene. Pre deti napísal aj rozhlasové hry a niekoľko večerníčkov. V pražskom barandovskom štúdiu Bratři v triku mu realizovali animáciu autorských večerníkov.

Budem sa baviť spolu s čitateľmi

Rozhovor s básnikom a prozaikom Erikom Jakubom Grochom

Erik Jakub Groch (nar. 1957 v Košiciach) zaujíma v našom kultúrnom prostredí osobité postavenie nielen ako básnik, editor, ale aj svojimi životnými postojmi. Popri svojej básnickej tvorbe sa prejavil ako veľmi citlivý autor textov pre deti, v ktorých fantáziu nepresadzuje na úkor pravdy, naopak, svojimi príbehmi sa usiluje o návrat k základným ľudským hodnotám. Vysokej úrovni jeho textov zodpovedá aj vynikajúce výtvarné dotvorenie ich knižných vydaní. Druhé vydanie knižky Tuláčik a Klára (Edition Ryba 2005) ilustroval Ľuboslav Paľo a ilustrácie boli zapísané na čestnú listinu IBBY, Medzinárodnej únie pre detskú knihu a vzápätí vyšla v Taliansku a Poľsku. Píšťalkár (OZ Slniečkovo 2006) s ilustráciami Jany Kiselovej-Sitekovej získal ocenenie Najkrajšia detská kniha roku 2006 a samotný text ocenenie zápisom do Čestnej listiny IBBY v Bazileji. Najnovšia knižka pre deti Erika Jakuba Grocha Ábé, Aha a spol. (Rozprávky pre indigové deti) vyšla s ilustráciami jeho syna Martina koncom vlaňajšieho roka v OZ Slniečkovo a odborná porota Bibiany ju zaradila medzi tri najkrajšie knihy minuloročnej jesene. Pre deti napísal aj rozhlasové hry a niekoľko večerníčkov. V pražskom barandovskom štúdiu Bratři v triku mu realizovali animáciu autorských večerníkov.

 * Prerozprávanú rozprávku H. Ch. Andersena Dievčatko so zápalkami uvádzate vetou: ,,Nikdy som sa nezmieril s tvojou smrťou.“ S čím – v literárnom svete – ste sa okrem smrti Andersenovho dievčatka nezmierili?

– S knižnicami. S primitivizmom, že sa riadia množstvom výpožičiek namiesto kvality. Výsledok je, že v knižnici, najmä v menšom meste, nenájdete pomaly jedinú dobrú novú knihu. Pritom knižnica je schopná nakupovať braky po 4 kusy toho istého titulu, namiesto aby kúpila, povedzme, dva braky – napokon aj táto klientela platí dane – a dva kvalitné, pritom rôzne tituly. Z našich knižníc pomaly mizne aj klasika, ktorú nájdete v každej regionálnej knižnici pod Alpami, ako som to mal možnosť vidieť – napríklad celú ruskú klasiku. Nehovoriac o tom, že podalpská knižnica v desaťtisícovom mestečku vám objedná akýkoľvek titul na francúzskom trhu do troch dní, samozrejme, z vašich daní. Okrem toho je v priestoroch knižnice s románskymi základmi nahrávacie štúdio, filmové štúdio, bábkarská scéna, počítače vybavené profesionálnymi grafickými programami, hrnčiarska dielňa, ateliéry atď. V desaťtisícovom mestečku! Správajú sa jednoducho kultúrne, čo okrem iného znamená investovať peniaze daňových poplatníkov z pozície správcu, a nie ako ich majitelia, nie ako súkromné inštitúcie, ktoré tento záväzok voči daňovým poplatníkom nemajú. To napokon platí o všetkom. Štátny rozhlas nemá hromadiť množstvo poslucháčov, naopak, má ponúkať program, ktorý bude mať jediný cieľ – kvalitu a len kvalitu, hoci aj na úkor masovej sledovanosti a čiastočnej straty mediálneho vplyvu, ktorý má predovšetkým ekonomický a politický význam, nie kultúrny. Pritom vedieť, čo je kvalitné a čo nie, nie je nemožné. Všade na svete jestvujú prestížne ceny, ktoré udeľujú odborné komisie. Iste, nemusí to byť úplná garancia, ale na orientáciu to stačí. Okrem toho jestvuje literárna teória a kritika, veda, ktorá má mnoho nástrojov, ako dielo posúdiť. U nás sa to čiastočne uplatňuje v grantových komisiách – odtiaľ by sme sa mohli odraziť aj smerom ku knižničnému systému. Namiesto ďalšieho Národného divadla sme mohli miliardy preinvestovať na kultúrny typ multimediálnych knižníc na celom Slovensku, ako som ho popísal z francúzskej skúsenosti (ale aj holandskej a mnohých iných) – kde by, samozrejme, bolo aj divadlo. Aj. Chýba jednoduché, jasné myslenie. Namiesto toho diskutujeme tak dlho, dokiaľ sa neprerozdelia mocenské, ekonomické podiely všetkých zainteresovaných strán a straničiek, bez ohľadu na dosah a význam investícií.

  • Čím sú pre vás rozprávky, čo podľa vás nesmie rozprávke chýbať?

– Rozprávky sú pre mňa to isté, ako akýkoľvek iný žáner vyrozprávaného príbehu. Mám tri deti a pamätám si z ich detstva, že Exupéryho Malý princ nebola práve tá kniha, ktorú chceli počúvať, alebo čítať. Nebol na to pravý čas. Pritom ide jednoznačne o žáner rozprávky. Jednoducho všetky príbehy na svete si samé vyberajú svojich čitateľov, aj čas (podľa autentického dospievania), kedy ich oslovia. Každý čitateľ číta inú, výlučne svoju knihu, aj keby to bola jediná kniha na svete. Sme jedineční, všetci čítame tú istú inú, „svoju“ knihu. A v konečnom dôsledku s veľmi rozdielnymi výstupmi.

* Knižky, ktoré nejako ,,prešli vašimi rukami“, už svojím grafickým stvárnením prezrádzajú lyrické vnímanie sveta. Aké knižky upútajú vás na prvý pohľad?

– Napríklad znovustvorená edícia českého Odeonu, aby som nerozprával zoširoka. Profesionálna práca, robená s veľkým citom a prehľadom. Na Slovensku by som vyzdvihol publikácie z kreatívneho štúdia Pergamen.

* Ako si spomínate na spoluprácu s ilustrátormi vašich knižiek Ľ. Paľom a J. Kiselovou-Sitekovou?

– Obaja sú to vzácne dobrí a skromní ľudia. Myslím si, že ich povahy tvoria podstatu krásna v ich dielach. To nehovorím ako sentimentálny dôchodca, podávam strohú správu o skúsenosti.

* Čím vás obohatila spolupráca so synom Martinom?

– Čo si môže človek viac priať, ako robiť knihu so synom? Martin je skvelý, pracovitý, rozhľadený. Zanietený. Nebyť jeho, myslím, že by som sa postupne zamotal do uzavretého kruhu vlastnej, starnúcej generácie, neznesiteľnej večným spomínaním. Odhaľuje mi očarujúco iný pohľad, na aký som nebol zvyknutý. Rád by som na tomto svete ešte chvíľu s Maťkom šantil na ďalších projektoch.

* Slovensko bude tento rok čestný hosť na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Bologni. Aj vaše knižky budú na ňom reprezentovať našu knižnú tvorbu pre deti. Čím môžu zaujať, čím by ste chceli, aby zaujali?

* Nerobím si ilúzie, nepíšem a asi ani neviem písať hromadnú literatúru – aby som sa vyhol ošúchaným pojmom. O to viac obdivujem autorov, ktorí píšu skvele a vychádzajú vo veľkých nákladoch, to je čestné pripomenúť. Taký je prípad Salinger a množstvo ďalších autorov. Dnes sa chcem pri písaní predovšetkým dobre baviť. Pomaly – a dosť neskoro – ma prechádza autorská sebastrednosť, ak sa mám slušne vyjadriť. A, priznám sa, trochu zvrátene ma poteší, keď niekoho rozčúlim. Ak toto nejakí čitatelia postrehnú, nebudú sa rozčuľovať, naopak, budeme sa baviť spolu.

Marta Bábiková