Vyhľadávanie
V Literárnom týždenníku si nedávno uverejnil úryvok z prózy Press a stres. Niekoľko rokov si pôsobil ako zmenár v TASR. Súvisí tvoj autorský zámer s touto prácou?
Vopred vyhlasujem, že podobnosť osôb alebo udalostí je čisto náhodná. Samozrejme, že som v podobnom prostredí pracoval, ale mojím cieľom je napísať prózu o podstate tejto práce a mechanizme agentúry, ktorá sa zaoberá prinášaním informácií. Je to prostredie novinárske, ktoré bolo v literatúre zaznamenané niekoľkokrát, ale o agentúre ako takej sa vie pomerne málo. Moja fikcia nemusí každému vyhovovať, ani nikomu neodporúčam hľadať paralely.
Dovoľ kacírsku otázku. Neprežil si v živote zaujímavejšie obdobie?
Akoby nie! Hoci každé obdobie v živote má svoje prínosy a prehry. Dnes sa mi chce vypovedať práve o téme získavania, vydávania a šírenia informácií. Možno o niekoľko rokov získam odstup od iných zážitkov, ktoré mám v tajných schránkach pamäti. K napísaniu novely Portrét pekára som sa napríklad odhodlal až niekoľko rokov po otcovej smrti, keď sa rana ako-tak zacelila, ak sa vôbec dá zaceliť rana po strate niektorého z rodičov. Nezacelených rán mám niekoľko, ale to neznamená, že nariekam alebo sa sťažujem. Nikdy som to nerobil. Ak aj ľutujem niečo, čo som v živote urobil, neznamená to, že sa k tomu nepriznávam. Lebo aj také premeny nie sú dnes zriedkavosťou. Nepriznávať sa k prežitému.
Poznám ťa ako publicistu, básnika, ktorému nedávno vyšla nová zbierka Horiaca ruža-Die brennende Rose, napísal si dve prozaické knihy, nechystáš sa zmerať si sily v dráme?
Ďakujem za opýtanie. Kedysi som napísal rozhlasovú hru Tato, ktorá sa vysielala, pre televíziu som zdramatizoval Dobšinského rozprávku Tri stromy, ale o útvar ako je divadelná hra som sa nepokúšal. Ak by som raz predsa do toho šiel, bola by to veršovaná hra. Lenže... nechajme to radšej tak.
Horiacu ružu vydala medzinárodná galéria MIRO. Je to dvojjazyčná zbierka poézie na dnešné časy nezvyčajne "luxusne vybavená" s viacerými farebnými olejomaľbami Andreja Smoláka.
Uvažuješ o vydaní prózy Press a stres v podobnom náročnom prevedení?
Z prózy Press a stres ako sondu uverejním niekoľko ukážok, ale rád by som od nej ešte kúsok poodstúpil a znovu sa pozrel z iného zorného uhla. Potrebujem istý čas. Preto som ešte rukopis
nikomu konkrétnemu neponúkol. A rozhodne si ho nepredstavujem v takom ,,luxusnom vybavení", ako vyšla Horiaca ruža. Možno som staromódny, ale mám svoje predstavy o tom, ako by mala vyzerať zbierka poézie a ako vydaný prozaický text.
Pripravila Margita Bíziková
Portrét: Andrej Smolák
In Knižná revue 9/1996
