Dozrel čas na nové idey, cesty a kroky

Hovorí básnik, spisovateľ a publicista Benedikt Dyrlich, šéfredaktor denníka Serbske nowiny

Dozrel čas na nové idey, cesty a kroky

 Vlani začiatkom októbra sa uskutočnil v Bratislave úspešný večer lužickosrbskej literatúry. Odzneli na ňom verše i próza súčasných lužických spisovateľov v origináli aj 

v prekladoch. Jedným z iniciátorov tohto literárneho stretnutia bol Benedikt DYRLICH, ktorý je častým návštevníkom Bratislavy.

* Do Bratislavy sa vraciate pomerne často, čo vás sem priťahuje, čím je vám slovenčina blízka? 

– Zväz lužickosrbských umelcov, ktorého som predsedom, už desiatky rokov udržiava dobré vzťahy s mnohými spisovateľmi a umelcami v Poľsku, v Čechách, na Slovensku, teraz aj so slovenskými spisovateľmi v Maďarsku. Je to vyše dvestoročná tradícia. Viacerí lužickí básnici a prozaici – ako Jurij Brězan, Jurij Koch, Kito Lorenc, Roža Domašcyna – majú osobné styky s vašimi spisovateľmi a prekladateľmi, slavistami a  pracovníkmi kultúry. Niektorí slovenskí básnici boli v minulých rokoch hosťami na medzinárodnom sviatku lužickosrbskej poézie, ktorý sa koná každý rok v Lužici a u našich slovanských priateľov. Vlani sme takýto večer lužickej poézie a modernej piesne zorganizovali v Bratislave. Už niekoľko rokov sa pravidelne stretávam s poetkou Danou Podrackou, s básnikom Milanom Richterom aj Imrichom Fuhlom, slovenským básnikom v Budapešti. Kontakty mám tiež so slovenskými publicistami a politikmi v Bratislave i v Maďarsku. To je dôvod, prečo som v minulých mesiacoch bol často u vás. Mám rád melódiu a rytmus slovenčiny, slovenskú mentalitu a dušu, lebo sa podobá na našu lužickosrbskú.

* Na rozdiel od Českej republiky, kde Lužičania častejšie predstavujú svoju literatúru, hudbu či iné druhy umenia (najmä v Prahe a vo Varnsdorfe), na Slovensku sú tieto stretnutia iba sporadické. Čo by ste navrhovali na zlepšenie týchto vzťahov?

 – Vstupom Poľska, Česka a Slovenska do Európskej únie sa otvoria pre najmenší západoslovanský národ – a to sme my, Lužickí Srbi v Sasku a Brandenbursku – nové možnosti na oživenie kultúrnych a umeleckých vzťahov medzi našimi národmi a národnosťami. V Lužici sú vytvorené základy na spoluprácu – myslím na tvorivé vzťahy medzi naším nakladateľstvom Domowina a vašimi vydavateľstvami, na činnosť slovenských tanečníkov a choreografov v Lužickosrbskom ľudovom súbore v Budyšíne. Dôležité je, aby sme si svoje lužicko-slovenské dejiny uvedomili a dotiahli do konkrétnych projektov, ako sú autorské čítania, večery lužickosrbskej a slovenskej poézie atď. Myslím si, že môžeme ako „majstri slova“ veľa urobiť pre dorozumenie medzi ľuďmi a národmi. Bratislavský večer, ako aj sviatky lužickej poézie v minulých rokoch dokazujú, že je to možné. Potrebujeme však na to isté finančné podmienky.

* Vydavateľská spolupráca medzi Ľudovým nakladateľstvom DOMOWINA v Budyšíne a slovenskými partnermi sa začala roku 1959. Za štyridsaťpäť rokov priniesla hojné ovocie vo forme koprodukčných vydaní, vzájomných prekladov najmä detských kníh, ba aj spoločných edičných projektov. Ako vyzerá edičná činnosť v Lužici dnes?

 – Naše nakladateľstvo stále vydáva klasickú i novú lužickosrbskú literatúru všetkých žánrov. Nestor našich spisovateľov – Jurij Brězan – každý rok napíše knihu a vydá ju v lužickej srbčine i v nemčine. V minulých rokoch vyšli aj knihy mnohých talentovaných debutantov, ako Dorothey Šolcyny a Měrany Ćuscyny. Plodné kontakty si Domowina udržuje s vydavateľstvami na Slovensku. Slovenská literatúra, predovšetkým pre najmenšie deti je veľmi obľúbená, pretože okrem dobrých textov obsahuje aj ilustrácie plné poézie, veselej fantázie.

* Aké sú trendy novej tvorby lužickosrbských básnikov a prozaikov a kde sa táto tvorba vrátane mladých autorov prezentuje?

 – Aj v našej literatúre prevažujú témy súčasnosti. Perspektíva jednotlivca, ktorý v reálnych podmienkach života hľadá svoje šťastie, svoj zmysel, autorov priťahuje. Táto perspektíva sa často spája s našimi dejinami, mýtmi a snami. Istým dnom lužickosrbskej literatúry zostáva „stará vlasť“. V poézii ešte prevažuje pátos, preto je častá hra so slovom, ktoré sa často viaže na istý kódex morálky. Možno povedať, že dnešná lužickosrbská literatúra už nepôsobí tak ťaživo, elegicky ako ešte  pred dvadsiatimi rokmi. 

* Preklady ukážok lužickosrbskej literatúry do slovenčiny ojedinele uverejňuje Revue svetovej literatúry. Už pred pätnástimi rokmi bola pripravená do tlače antológia lužickosrbskej modernej prózy za roky 1945–1985, ktorá z finančných dôvodov doteraz nevyšla. Ako je to s vydávaním slovenskej literatúry v Lužici?

– Ako som už spomínal, vydáva sa pomerne dosť slovenskej literatúry pre deti. Želal by som si do budúcnosti, aby sme okrem uverejňovania v novinách a časopisoch niekedy vydali malý zborník novej slovenskej prózy a poézie v lužickej srbčine. Mali by sme uvažovať o zodpovedajúcom fonde, ktorý by umožnil vydávanie novej českej, poľskej a slovenskej literatúry v Lužici – a súčasne vydávanie lužickosrbských básní a prózy v Poľsku, v Čechách a na Slovensku. Dozrel čas na nové idey, cesty a kroky na nich.

Pripravil Peter Čačko