Rozhovor s bulharskou spisovateľkou Nadeždou ZACHARIEVOVOU

Moje knihy pre ženy sa páčia aj mužom

S prekvapením zistila bulharská spisovateľka Nadežda  ZACHARIEVOVÁ  v Bratislave

Významná  bulharská poetka (1944), v súčasnosti aj námestníčka ministra kultúry Bulharskej republiky, vydala presne dve desiatky básnických zbierok a tri prozaické knižky, ale na Slovensku sa s jej tvorbou stretávame prvý raz. Jej najnovšia prozaická knižka román Ona a traja vyšiel nedávno v slovenčine (v preklade Emila Kudličku) a v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave sa uskutočnila jeho prezentácia za účasti autorky. Pri tejto príležitosti sme autorke položili niekoľko otázok.

*Na prezentácii bolo veľa mužov, neprekvapuje vás to?

-- Áno, som prekvapená, pretože som si myslela, že píšem romány len pre ženy. A ešte viac ma prekvapilo, keď mi niektorí z nich povedali, že knižku čítali a že sa im páči. Boli vraj zvedaví na vzťah muža a ženy z môjho pohľadu. Mnohí sa mi priznali, že odteraz budú niektoré problémy vo vzťahoch vnímať trochu inak. Podľa nich moja knižka vôbec nie je  feministická a určená len pre ženy, čo ma veľmi potešilo.

* Aký je váš názor na feminizmus a literatúru pre ženy?

-- Ženy v Európe a najmä na Balkáne boli tradične utláčané. Hoci inteligenčne boli na úrovni mužov, ba často ich aj prevyšovali. Feministické hnutie vzniklo ako reakcia na tento stav. Preto sa aj mnohé spisovateľky začali angažovať v tomto smere. Takisto som začala písať literatúru, o ktorej som si myslela, že je určená len pre ženy, a tu, v Bratislave, zisťujem, že môj román sa páči aj mužom. Ešte neviem, ako to mám chápať. Zoznámila som sa so slovenskou spisovateľkou a filozofkou Etelou Farkašovou, ktorá sa okrem prozaickej tvorby a esejistiky venuje feministickým problémom, ak sa to vôbec dá tak povedať, aj vo výskume a v grantových úlohách Európskej únie. Oceňujem jej prístup k problematike ženy a jej postavenia v spoločnosti, v rodine, v umení, vo vede...

 *V diskusii ste spomenuli, že ako námestníčka ministra kultúry budete podporovať kultúrne domy v obciach a mestách. Prečo kladiete taký dôraz na menšie mestá?

-- Pochádzam z vidieka a tam kultúrne domy plnia viacero dôležitých úloh, sídlia v nich knižnice, kiná, hrajú sa v nich divadlá. Sú to skutočne kultúrne centrá, ktoré navštevujú ľudia od najmladšieho do neskorého veku. Z mládeže, ktorá navštevuje kultúrne domy, raz budú otcovia a matky a budú svoje deti vychovávať v láske ku knihe a ku kultúre. A ešte budú spomínať, že v kultúrnom dome sa stretli so spisovateľom alebo poetkou. Aj ja sa so svojimi čitateľmi stretávam takmer po celom Bulharsku a v kultúrnych domoch. Je to dôstojné miesto tak pre tvorcu, ako aj pre jeho čitateľa. Kultúrny dom vytvára dobrú atmosféru.

*Ako pociťujete bulharsko-slovenské kultúrne vzťahy ako poetka a teraz aj ako námestníčka ministra kultúry?

-- Zatiaľ mi vyšla v slovenčine len jedna knižka. Viem, že na Slovensku vychádzalo veľa prekladov bulharských autorov, v Slovenskom národnom divadle dlho hrali hru nášho slávneho Jordana Radičkova Pokus o lietanie, ale aj iné slovenské divadlá inscenovali hry bulharských autorov. V Bulharsku vychádzali preklady tvorby slovenských autorov, niektoré z nich som čítala. Naše slovanské národy sú si kultúrne blízke. Teraz ako námestníčka ministra kultúry môžem rozvoju týchto vzťahov ešte viac pomáhať. Aj počas terajšej návštevy Bratislavy som sa znova presvedčila, že niet nad osobné stretnutia.

* Na Slovensku nie ste prvý raz, čo sa vám u nás páči alebo aj nepáči?

-- Už som kedysi bola v Bratislave, ale teraz som navštívila aj Banskú Bystricu, kde som v rámci  X. literárnej Banskej  Bystrice predstavila svoju poéziu. Ľudia na Slovensku sú veľmi podobní ľuďom v Bulharsku, sú  milí, srdeční, bezprostrední. Úprimne sa zaujímajú o našu kultúru a históriu. Čo sa mi nepáči? Že máte rovnaké problémy s vydávaním pôvodnej literatúry, ako máme aj my. Myslela som si, že u vás je už viac peňazí a viac bohatých a ochotných sponzorov kultúry.

 *Nereprezentujete len vlastnú tvorbu, ale na Slovensku ste aj ako reprezentantka bulharskej kultúry. Môžete nám povedať, s kým zo slovenskej  kultúrnej obce ste sa stretli?

-- Zúčastnila som sa na rokovaniach s predstaviteľmi Ministerstva kultúry SR a Ministerstva zahraničných vecí SR, stretla som sa s predsedom Spolku slovenských spisovateľov pánom Pavlom Janíkom. Hovorili sme o možnostiach výmeny kultúrnych hodnôt medzi Bulharskom a Slovenskom, rokovali sme o možnej spolupráci, ktorá by mohla byť prínosom pre obidve strany. Za pomerne krátky čas som sa stretla s mnohými pracovníkmi z oblasti kultúry, s kolegami spisovateľmi a básnikmi a najmä som spoznala mnohých, ktorí majú radi bulharskú literatúru, zaujímajú sa o našu kultúru a históriu. Som rada, že v centre Bratislavy máme takéto pekné kultúrne stredisko, kde sa schádzajú zaujímaví Slováci, ktorí sú priateľmi Bulharska. Potešilo ma, že na prezentáciu prišlo veľa študentov.

Za rozhovor ďakuje Emil Kudlička

Ak si chcete aj vy prečítať najnovší román bulharskej autorky Nadeždy Zacharievovej Ona a traja, pošlite nám do 24. mája kupón Vydavateľstva Ch. Boteva z 11. strany.