O súčasnom modeli života

Novinárka a spisovateľka Barbara Nesvadbová (1975) dosiaľ vydala tri útle knižky – Řízkaři (1998), Bestiář (1999) a Život nanečisto (2000). Komerčný úspech knižiek bol taký veľký, že sa zaradila medzi najúspešnejších mladých českých prozaikov. Podľa knihy Bestiář nakrútila režisérka Irena Pavlásková rovnomenný film. Témou jej knižiek sú partnerské vzťahy, hľadanie blízkeho človeka, túžba po láske, životnom naplnení mladej ženy. Predostiera ich obnažene, s príchuťou pikantérie prostredníctvom postavy Karly a komentárov priateľky Sabiny.  

Mediálna tvár Barbary Nesvadbovej je prezentovaná ako blondína so sexappealom, okrasa nejednej spoločenskej udalosti, dcéra známeho psychiatra a autora sci-fi poviedok Josefa Nesvadbu. Preniknúť za tento mediálny obraz a spoznať skutočnú tvár Barbary Nesvadbovej som sa pokúsila pri našom osobnom stretnutí. Navštívila som ju v redakcii ilustrovaného Harper´s BAZAAR, kde je šéfredaktorkou. K svojmu krásnemu, milému zovňajšku pridala neokázalé prijatie, neafektované vystupovanie.

O súčasnom modeli života

Hovorí česká spisovateľka Barbara Nesvadbová

Novinárka a spisovateľka Barbara Nesvadbová (1975) dosiaľ vydala tri útle knižky – Řízkaři (1998), Bestiář (1999) a Život nanečisto (2000). Komerčný úspech knižiek bol taký veľký, že sa zaradila medzi najúspešnejších mladých českých prozaikov. Podľa knihy Bestiář nakrútila režisérka Irena Pavlásková rovnomenný film. Témou jej knižiek sú partnerské vzťahy, hľadanie blízkeho človeka, túžba po láske, životnom naplnení mladej ženy. Predostiera ich obnažene, s príchuťou pikantérie prostredníctvom postavy Karly a komentárov priateľky Sabiny.  

Mediálna tvár Barbary Nesvadbovej je prezentovaná ako blondína so sexappealom, okrasa nejednej spoločenskej udalosti, dcéra známeho psychiatra a autora sci-fi poviedok Josefa Nesvadbu. Preniknúť za tento mediálny obraz a spoznať skutočnú tvár Barbary Nesvadbovej som sa pokúsila pri našom osobnom stretnutí. Navštívila som ju v redakcii ilustrovaného Harper´s BAZAAR, kde je šéfredaktorkou. K svojmu krásnemu, milému zovňajšku pridala neokázalé prijatie, neafektované vystupovanie.

* Vyrastali ste v rodine psychiatra-spisovateľa, podnietilo vás to začať písať?

Často som písala, keď mi bolo smutno. Ako väčšina mladých ľudí bez rodiny som sa vo chvíľach „nepochopenia“ nejako potrebovala vyrovnať s realitou, reflektovať seba, svoje okolie.

* Chceli ste sa otcovi vyrovnať alebo sa skôr vymaniť spod jeho vplyvu?

Nikdy som nemala ambície vyrovnať sa otcovi, to by som si ani netrúfla. Bol pre mňa veľkou rodičovskou aj spisovateľskou autoritou. Ale jeho kritiky som neprijímala s obdivom. Skôr až teraz sa nad jeho poznámkami a komentármi – a to nielen k môjmu písaniu, ale tiež k vlastnému životu viacej zamýšľam.

* Hrdinka vašej trilógie Karla hľadá stáleho životného partnera. „Najít vhodného partnera pro život trvá síce dlouho, ale musíš se alespoň snažiť!“ To píše Karle v druhej knižke trilógie jej otec. Naozaj sa Karla málo snaží? Či je priveľmi náročná? Alebo dnes chodia po svete iba muži prelietaví či inak poznačení?

Takto paušalizovať neviem. V mužoch sa veľmi nevyznám. Nerada by som tvrdila, že ženy sú dobré, milé a verné a muži práve naopak. To iste nie. Iba si myslím, že tradičný model rodiny, ako ho žili naši rodičia a starí rodičia, pomaly mizne. Ľudia čoraz častejšie žijú sami, deti vychovávajú tiež sami a len sa občas, na chvíľu v istých životných okamihoch stretávajú.

* Pre autorov mladej generácie je až príznačné, že odkrývajú vo svojej tvorbe aj tie najintímnejšie veci. Aj vaša Karla je naprosto otvorená. Veríme, že mohla zažiť to, čo opisujete. Do akej miery staviate na autentických zážitkoch?

– Áno, Karla je otvorená, to vak ešte neznamená, že taká som aj ja. Často dochádza k zámene autora s hlavným hrdinom, ak autor píše v takzvanej ich-forme, čo je prirodzene nezmysel – ani autor detektívok nevraždí. Na autentických zážitkoch staviam veľmi málo. Nepíšem denníkovú tvorbu, skôr dosť veľa počúvam ženy okolo seba – to je moja najväčšia inšpirácia.

 * V knižkách nezapriete poznatky z psychoanalýzy. Vraj ale nedokážete poradiť ani sama sebe, tobôž čitateľkám, ktoré by sa prípadne identifikovali s vašimi hrdinkami a chceli od vás počuť radu či úsudok, ako sa majú zachovať v ťažkej situácii. Skúsenosti jedného nie sú aplikovateľné pre druhého?

– Myslím, že zo skúseností sa človek poučiť môže a azda aj musí. Inak by nedospieval a nestarol, či nie? Hoci nemyslím, že by funkciou literatúry bolo radiť, skôr sa možno identifikovať v podobných prežitkoch, nachádzať rovnaké myšlienky.

* Vaším povolaním je novinárstvo. Nemáte pocit, že novinári majú tendencia prenášať spôsob písania novinárskych článkov do literárnych textov? Výber štylistických prostriedkov pre literárne dielo a všetky postupy by mali mať trochu inú úroveň, k akej neraz núti denné či mesačné penzum pre noviny a časopisy...

– Články pre Harper´s Bazaar sama nepíšem, ten časopis iba vymýšľam a editujem. Píšem len úvodníky. Myslím, že podobná tendencia existuje aj inde. Na druhej strane však podľa mňa  dobrý novinársky text býva často oveľa zábavnejší a lepšie sa číta než nejaká ,,hoch" literatúra.

* Témou vašich novinárskych článkov je okrem iného svet ženy za hranicami Českej republiky, zoznamujete čitateľov, ako žijú ženy na iných kontinentoch. Viete sa vciťovať do osudov žien?

Zaujíma ma život žien komplexne, som presvedčená, že treba otvárať oči a neuzavierať sa iba na starom kontinente. Svet naozaj nie je len Európa. Vcítiť sa istotne neviem, ale snažím sa poznávať a prostredníctvom poznania trebárs i pomáhať.

* Máte nejaké ženské vzory vo svetovej literatúre? V súvislosti s postavením ženy ste sa nevyhli v Bestiáři povzdychu, prečo nie ste mužom – „lebo muži to majú v živote jednoduchšie“. Naozaj si to myslíte alebo to len zapadlo do kontextu?

– Mám veľmi rada Ericu Jongovú a Margarete Durasovú, ale vzory? To by som si netrúfala povedať... A že to majú muži jednoduchšie? Možnože áno. Som však rada, že som žena, môžem byť totiž mamou. A ten pocit nenahradí nič.

Jarmila Wankeová