Rozhovor s českým literárnym vedcom a prekladateľom Miroslavom ZELINSKÝM

Slovenskú knihu v českom kníhkupectve stále nekúpite a nekúpite

Hovorí český literárny vedec a prekladateľ Miroslav ZELINSKÝ

Literárny teoretik a historik Miroslav Zelinský (1961) je nielen znalcom, ale aj prekladateľom a šíriteľom slovenskej literatúry v Česku. Vyštudoval češtinu a dejepis, od roku 1985 pracoval v Ústave pre českú literatúru AV ČR, od roku 1987 vyučuje českú literatúru 20. storočia, slovenskú literatúru a literárnu kritiku na Pedagogickej fakulte v Ostrave, po vzniku Ostravskej univerzity (r. 1991) na jej Filozofickej fakulte. V súčasnosti pôsobí na Fakulte multimediálnych komunikáciií na Univerzite T. Baťu v Zlíne. Je spoluautorom príručiek Slovník českých spisovatelů od r. 1945, Slovník českého románu 1945 – 1992, Slovník české prózy 1945 – 1994, Lexikon české literatury ai. Ako literárny kritik spolupracuje s časopismi Tvar, Host, Slovenské pohľady, Romboid, RAK. Je tvorcom a moderátorom viacerých televíznych a rozhlasových literárnych programov, ako aj literárnych podujatí ,,naživo“.

Jeho zásluhou vyšli v češtine Pohádky pro neposlušné děti a jejich starostlivé rodiče od Dušana Taragela (2003), preložil knižný rozhovor Petra Uličného s Marián Varga:  O cestách, které nevedou do Říma (2004), Americké dialogy Ľuboša Juríka (2004), Roger Krowiak (2004), Kniha o hřbitově Samka Tále (2004), v tom istom vydavateľstve vyšiel preklad románovej novely Pavla Vilikovského Poslední kůň Pompejí (2005), spolu s manželkou Šárkou Zelinskou preložil dvojpohlavnú poviedkovú antológiu o sexe Sex po slovensky (2005). Vo vydavateľstve Mareka Turňu v Zlíne by mala v blízkom čase vyjsť antológia z obdobia postmodernizmu 18 slovenských básnikov Rytíři textových polí takisto v preklade Miroslava Zelinského.

• Podľa čoho si vyberáte diela, prípadne autorov na preklad?

– Takmer vždy je to priesečník troch našepkávačov: vlastného literárneho vkusu, vlastnej predstavy, čo by českému čitateľovi nemalo uniknúť a odporúčanie niekoho zo slovenskej scény pre mňa osobne dôveryhodného (napr. Kali Bagala, Dušan Taragel).

• V čom sú najväčšie úskalia prekladu z blízkeho jazyka?

– V hrozbe, že ak poľavíte, tých, ktorí sú schopní odhaliť vaše šlendriánstvo, je nepomerne viac ako pri preklade z akéhokoľvek iného jazyka. V neschopnosti po dlhšom čase odlíšiť, že slovo, slovné spojenie, frazeologizmus je ešte stále slovenský, a vôbec nie český. Predovšetkým ale v ilúzii, že je to jednoduché.

• Slovenskú literatúru nešírite v Česku len ako prekladateľ, ale aj ako pedagóg a najmä ako literárny redaktor a moderátor. Napríklad zároveň s vydaním českého prekladu Rogera Krowiaka ste napísali aj jeho rozhlasovú adaptáciu pre ČRo Ostrava, ktorá vyvolala diskusiu o rozhlasovom komikse. Čím bola táto práca na preklade, ale aj na dramatizácii komiksu zaujímavá?

– V tomto prípade nešlo ani tak o preklad, ako o adaptáciu niektorých motívov z prvej časti Krowiaka do tvaru rozhlasového komiksu. Bola to úžasná práca, pretože som ani poriadne nevedel, do čoho strkám nos. Kladné reakcie azda potvrdzujú, že som ho odtiaľ nevytiahol celkom rozbitý. Azda najzaujímavejšie bolo vymýšľanie zvukovej štruktúry príbehu a „pohrávanie sa“ s efektmi, a to až do takej miery, že mi unikli niektoré herecké prehrešky, mea culpa.  Bohužiaľ, pokračovanie je v nedohľadne, z viacerých dôvodov.

•  Ako prijíma súčasné české publikum (čitatelia, vaši študenti) slovenskú literatúru, čo ich z nej najviac zaujíma?

-- Slovenskú literatúru prijíma každé publikum, s ktorým sa stretávam, a to nielen študentské, veľmi vrúcne. Skutočný záujem, a to mám overené, sa však pre úplnú väčšinu končí odchodom z diskusnej miestnosti či vysokoškolskej posluchárne, jednoducho preto, že slovenskú knihu stále v českom kníhkupectve nekúpite a nekúpite. Čitateľov najviac zaujímajú odlišnosti od domáceho kánonu, ktorých je našťastie dosť a dosť, takže záujem bude azda trvať aj naďalej.

• Slovenskú literatúru 90. rokov ste výstižne charakterizovali v štúdii pre Klub Vltava roku 2001 (text je publikovaný na webovej stránke L. C. A.), v ktorej okrem jednotlivých autorov oceňujete aj prínos revue Aspekt. Čo zo slovenskej literatúry nasledujúceho desaťročia zatiaľ na vás najsilnejšie zapôsobilo?

–        Tento vplyv určite kopíruje moje prekladateľské úsilie: Samko Tále a „jeho“ Kniha o cintoríne, poézia Ivana Laučíka, poviedky Svetlany Žuchovej, Koloman Kocúr a Apáka a mamáka, balansovanie na hrane literárnosti Dušana Taragela.

Pripravila Marta Bábiková