Čarodejník z krajiny Slov

Rozhovor s chorvátskym autorom kníh pre deti a mládež Zvonimirom BALOGOM

Čarodejník z krajiny Slov

Zvonimir Balog je zaujímavý fenomén nielen súčasnej chorvátskej, ale aj zahraničnej literatúry pre deti a mládež. Balog rúca kánony, normy, pravidlá jazyka a stavia z nich nový svet, ktorý je zábavný, čarovný, prekvapivý, ale aj poučný a plný nápadov. Taká je aj zbierka rozprávok a príbehov, ktorá nedávno vyšla v slovenskom preklade Alice Kulihovej pod názvom Papagáj Gáj a kocúr Cúr vo vydavateľstve Alika.

Zvonimír Balog sa narodil 31. mája 1932 v Sveti Petar Čvrstec, vyštudoval chorvátsky jazyk a výtvarnú výchovu a štúdium zúročil vo svojej tvorbe, keďže mnohé svoje diela aj sám ilustroval. Výtvarné diela vystavoval aj na samostatných výstavách doma aj v zahraničí, viackrát sa zúčastnil na Bienále ilustrácií v Bratislave. Za literárnu tvorbu získal najprestížnejšie domáce a zahraničné ceny. Začínal poéziou, roku 1970 mu vyšla zbierka básní Nevidljiva Iva (Neviditeľná Iva), doteraz má na konte vyše 60 kníh. Pre deti napísal niekoľko divadelných hier, ktoré sa s veľkou obľubou inscenujú na chorvátskych divadelných javiskách.

* Prevažnú časť svojej tvorby ste venovali deťom, prečo ste si vybrali práve túto cieľovú skupinu?

– Nepíšem ani pre deti, ani pre dospelých. Píšem pre seba. Hrám sa slovami – od detstva to je moja jediná hračka, v tejto hre stále pokračujem, a tým aj vo svojom detstve. Píšem pre dieťa v sebe. Moje hry so slovami sa však páčia aj iným, a preto som autorom určitej generácie, alebo skôr generácií, mám totiž rád viacvýznamové slová, alúzie, inšpiráciu. Píšem o dobre, o humanizme.

* Čo pokladáte za svoj najväčší úspech v literatúre?

– Najkrajšie je, že môžem robiť to, čo mám rád. A keď človek robí to, čo má najradšej, to je úspech. Keď sa ma mladí ľudia pýtajú, čomu sa majú venovať, odpovedám im, že vždy sa im nepodarí robiť to, čo chcú, ale majú sa snažiť robiť to, čo môžu a dokážu s láskou.

* Kto je pre vás múzou a čo považujete za najväčšiu inšpiráciu?

– Najväčšia inšpirácia pre mňa som ja sám. Zatvorím oči a pozerám sa do svojho vnútra, čo je nové v mojom vesmíre. V noci zatvorím oči a vidím slnko. Duchovný priestor ľudstva je veľkolepý, a priestor vždy bol a je inšpirujúci. Nedokážem pochopiť, ako je možné, že vesmír je nekonečný, a preto hľadám odpovede vo filozofii, čítam filozofické diela. Unavujú ma spisovatelia, ktorí píšu len preto, aby písali, hľadajú niečo senzačné a mňa pritom zaujímajú obyčajné veci, napr. tajomstvo vody. Aká je voda zázračná, závisí od nej náš život, je ako Boh, ktorý je tiež neviditeľný ako voda. Voda je priezračná, nemôžeme urobiť nič, iba sa čudovať, ale môžeme byť aspoň dobrí k ľuďom, s ktorými žijeme. Láska je zmysel života, veď sme vznikli z lásky a tá riadi všetko. Predovšetkým musíme mať radi sami seba.

* Vaše knihy boli preložené do viacerých jazykov. Čo bolo najťažšie pre prekladateľov, keďže vaše slovné hry sú často nepreložiteľné. Podarilo sa prekladateľom zvládnuť tieto úskalia prekladu?

– Na to nedokážem presne odpovedať, lebo neovládam všetky jazyky, do ktorých boli preložené moje knihy. Doteraz vyšli najmä moje novely, poézia, úryvky próz približne v 20 jazykoch, a to najmä do angličtiny a nemčiny. Prekladateľ by mal mať podobný vzťah k textu ako autor, aby sa mu preklad vydaril. Občas sa mi zdá, že poézia je modlitba za všetko, čo si prajeme a čo sa nám nedarí získať. Pomocou nej hľadáme pomoc.

* Zbierka rozprávok a príbehov Papagáj Gáj a kocúr Cúr je prvým prekladom z vašej tvorby do slovenčiny?

– Áno a som rád, že tieto rozprávky vyšli v slovenčine, lebo naše národy sú si veľmi blízke a nemyslím si to iba ja, svedčia o tom aj vzájomné kultúrne vzťahy v minulosti. Martin Kukučín, ktorý časť svojho života prežil v Chorvátsku, raz povedal, že keby nebol Slovákom, určite by chcel byť Chorvátom. Ja to cítim rovnako. Keby som nebol Chorvátom, chcel by som byť Slovákom.

Lisa Morwayová