Jazyk žije s nami a pre nás

Doc. PhDr. Slavomír Ondrejovič, CSc., je riaditeľom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra  od r. 1999, v rokoch 1996 -- 2003 bol predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Venuje sa najmä všeobecnej jazykovede, sociolingvistike, dejinám jazykovedy a jazykovednej encyklopedistike. Jeho základné práce sú: Medzi slovesom a vetou (1989), Encyklopédia jazykovedy (1993, spoluautor), Od hovoriaceho stroja k sociálnej lingvistike (2003), Úvod do
analýzy textov
(2004, spoluautor), preložil základne diela W. von Kempelena a W. von  Humboldta.

Jazyk žije s nami a pre nás

O pripravovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka hovorí

doc. PhDr. Slavomír ONDREJOVIČ, CSc., riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Doc. PhDr. Slavomír Ondrejovič, CSc., je riaditeľom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra  od r. 1999, v rokoch 1996 -- 2003 bol predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Venuje sa najmä všeobecnej jazykovede, sociolingvistike, dejinám jazykovedy a jazykovednej encyklopedistike. Jeho základné práce sú: Medzi slovesom a vetou (1989), Encyklopédia jazykovedy (1993, spoluautor), Od hovoriaceho stroja k sociálnej lingvistike (2003), Úvod do
analýzy textov
(2004, spoluautor), preložil základne diela W. von Kempelena a W. von  Humboldta.

 

·            Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV pripravuje veľký výkladový slovník slovenského jazyka, ktorý naposledy u nás vychádzal koncom 50. a začiatkom 60. rokov. Ako by ste zhodnotili lexikálny vývin nášho jazyka za toto polstoročie?

– Slovenský jazyk sa napriek všetkým bedákaniam o jeho neustálom upadaní a kazení rozvinul do vyspelého a sebavedomého jazyka, primerane plniaceho všetky funkcie, ktoré štandardný európsky jazyk plniť má, do jazyka, ktorého suverenitu už dávno nikto nespochybňuje (okrem tých najmalovernejších z nás), ale ktorý, naopak, si vie celkom sebaisto poradiť s každou bariérou či výzvou, na ktorú narazí. Porovnanie lexiky, textov a jazykových prejavov spred 50 rokov s dnešnými hovorí jednoznačne. Napriek niektorým excesom v oblasti jazykovej komunikácie, ktoré si skutočne vyžadujú nekompromisnú kritiku (opakovane sú zrelé na to niektoré médiá, ale neraz aj skomercionalizovaná literatúra s umeleckými ambíciami), dnešné texty z hľadiska systémovej korektnosti a napokon i „slovenskosti“ postúpili omnoho ďalej. Slovná zásoba nijakého jazyka sa nerozširuje a neobohacuje len jednoduchým zväčšovaním počtu svojich prvkov z domácich i vonkajších zdrojov (ľudská pamäť je limitovaná), ale rozvíja sa rozmanitými premenami a preskupovaním výrazov a ich významov na horizontálnej, vertikálnej i sociálnej osi, reštrukturáciami a readaptáciami jednotiek, čo jazyku pomáha prispôsobiť sa novým komunikačným potrebám. Veľmi dobrým zrkadlom tohto vývoja a týchto procesov (dokončených alebo len rozbehnutých) bude aj viaczväzkový Slovník súčasného slovenského jazyka, na ktorý sa pýtate, ak vedľa neho postavíme spomínaný Slovník slovenského jazyka. V novom slovníku sa osobitne dbá na to, aby čo najpresnejšie a najvýstižnejšie odzrkadľoval skutočný živý jazyk, ktorý tu žije s nami a vlastne pre nás. V tom nadväzuje na svojho predchodcu.

·            Za toto obdobie pokročil jazyk, ale zrejme aj jazykoveda. Názory jazykovedcov nemôžu byť nikdy súladné, ale azda práve pri takýchto prelomových prácach, akým je vydávanie veľkého slovníka, sa mnohé spory dostávajú na povrch. Aká je situácia v tomto zmysle v našej jazykovede?

–  S tými spormi máte iste pravdu. Pri prípravných prácach k akýmkoľvek syntézam (a aj nový výkladový slovník je veľkou syntézou svojho druhu) mnohé spory sa dostávajú na povrch, no zároveň iné ustupujú do úzadia. Lebo veď treba sa dohodnúť, ináč dielo nemôže uzrieť svetlo sveta. V každej vednej disciplíne dochádza k sporom i rozporom, zavše i zrážkam a šarvátkam. Dôležité však je, aby vyznávanie pôvodne rozdielnych východísk, výskumných postupov, ktoré treba uplatniť, a perspektív, v ktoré treba veriť, nezmarilo úspešný výsledok, ale, naopak, aby sa energia takýchto konfliktov pozitívne premietla do výsledného diela. V slovenskej jazykovede sa skôr darí prekonávať tieto „incidenty“, než nedarí. A ako teda pokročila jazykoveda za spomínané obdobie? Dá sa povedať, že predovšetkým reagovala na tzv. komunikačno-pragmatický obrat vo vede, ktorý napokon lingvistika sama iniciovala, a vo väčšej miere než v minulosti si všíma aj iné farby jazyka a jazykov než je čierna a biela, pričom sa usiluje o tejto dúhovej palete jazyka informovať aj širokú verejnosť. Žiaľ, nedarí sa jej to vždy, sú takí, čo o tom, nechcú počuť a jazyk ostáva pre nich naďalej mechanickým súborom správnych a nesprávnych výrazov. Ponor jednotlivých disciplín do jazykových štôlní sa prehlbuje, ale na hranách tradičných disciplín vznikli a etablovali sa v medzičase aj nové disciplíny, akými sú sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika, i nové špecializácie, napr. forenzná lingvistika, ekolingvistika a podobne, ktoré pomáhajú riešiť problémy nielen čisto lingvistické. Iné odvetvia (počítačová a korpusová lingvistika) pri svojom rozvoji profitovala z prudkého technologického a telekomunikačného napredovania.

·            Využitím počítačov pri spracúvaní slovníkov je v súčasnosti technická stránka veľmi zjednodušená. Ako sa zmenili metódy výskumu jazyka, aké sú vedľajšie produkty, ak ich možno tak nazvať, pri spracúvaní národného jazykového korpusu?

– Moderná informačná technológia má nesporný vplyv na kvalitu jednotlivých lexikografických diel, ktoré vydávame, sčasti aj na rýchlosť, s akou sa tieto diela vytvárajú a dokončujú. Niet pochýb, že dnes pri koncipovaní slovníkov dosahujeme kvalitu, aká sa predtým dosiahnuť nedala, pričom už aj v minulosti v slovanskom svete tzv. Bratislavská lexikografická škola predstavovala značku vysokej kvality. No s tempom to nie je také priamočiare, niekedy sa zdá, že ani priamoúmerné. Kým v  minulosti sa jednotlivé heslá spracúvali len na základe lístkovej excerpcie a jazykovej introspekcie (vedomia) členov autorského kolektívu, dnes pristupujú k tomu mnohé ďalšie bohaté zdroje: Slovenský národný korpus, ktorý elektronicky zachytáva už takmer 200 miliónov slov, internet, k dispozícii sú početné vyhľadávače, dnes do procesu vstupuje viac než v minulosti overovanie sporných javov sociolingvistickými metódami. Takto možno lepšie skontrolovať, ako to v jazyku práve (asi) je, či dokonca s väčším úspechom „prichytiť“ jazyk priamo pri práci.  V Slovenskom národnom korpuse i v slovenských textoch na internete sa dajú sledovať pohyby jazykových prostriedkov, ich pribúdanie či zánik, varírovanie jednotlivých podôb pri zdomácňovaní a slov a  podobne. Slovenský národný korpus poskytuje možnosti vyhľadávania na základe morfologickej anotácie, pripravuje sa syntaktická. Za vedľajšie produkty, ako ste to nazvali, by sme mohli považovať  možnosti vypracovať na tomto základe frekvenčný, retrográdny a frazeologický slovník súčasnej slovenčiny, spoluprácu pri príprave špecializovaných terminologických slovníkov či pri vývoji softvérov na kontrolu a opravu pravopisu, ale aj pomoc pri vyučovaní nášho jazyka. Slovenská počítačová a korpusová lingvistika získala už dobrú povesť aj v zahraničí, spolupracujeme s viacerými výskumnými centrami tohto typu, naši pracovníci sú dokonca pozývaní technicky spolupracovať na slovníkoch, ktoré vychádzajú v nepredstaviteľne veľkých nákladoch napr. v New Yorku.

·            Ak hovoríme o Slovníku súčasného slovenského jazyka, lebo na ten je naša verejnosť najviac zvedavá, zaujíma nás, aký bude rozsiahly a kedy vyjde.

– Pokiaľ ide o rozsah nového slovníka, najnázornejšie bude porovnať ho so Slovníkom slovenského jazyka, ktorý vychádzal v rokoch 1959 – 1968 pod redakciou Štefana Peciara. Kým ten vo svojich šiestich zväzkoch spracúval 125 000 slov a výrazov slovenského národného jazyka, dnešný Slovník súčasného slovenského jazyka bude mať asi 220 000, ale podľa všetkého skôr ešte vyšší počet hesiel. Takýto odhad pri štarte nebýva vždy presný, čoho dôkazom je napr. aj súčasná Encyclopeadia Beliana, pri ktorej sa už po 4. zväzku vie, že tucet zväzkov, s ktorými sa plánovalo na začiatku, sa bude musieť nevyhnutne zvýšiť. Myslím, že dobrou správou pre verejnosť je, že 1. zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka sa dokončí už v tomto roku a k používateľom sa dostane v roku 2006. A aj ostatné diely (bude ich asi osem) vyjdú postupne bez zbytočných odkladov.  

·            Po rozšírení EÚ najmä o malé štáty s mnohými národmi sa zdôrazňuje zachovávanie etnickej identity a vzájomnej odlišnosti. Ako sa odzrkadľuje zrušenie hraníc v krajinách EÚ, keď mnohí slovenskí študenti študujú nielen na vysokých, ale už aj na stredných školách v zahraničí a ovládajú cudzie jazyky?  Je predpoklad, že si táto nová inteligencia uchová „čistú“ slovenčinu?

–  Európska únia robí veľa pre zachovanie etnickej identity i udržanie vzájomnej odlišnosti, jazykovej a kultúrnej diverzity a vynakladá na podporu týchto ideí enormné množstvo peňazí. Napriek tomu, že tu dochádza k  ťažkostiam, zdá sa, že integračný proces je nezvratný a nič ho nezastaví. Ak aj vzniká pritom napätie medzi národnou a európskou identitou, medzi národnými jazykmi a jazykmi medzinárodnej komunikácie v Európe, je zrejmé, že ešte dlho bude víťaziť národné a lokálne, čoho dôkazom je aktuálny vývoj v malých, no – ako ukazuje najnovší vývin – aj vo veľkých spoločenstvách. O tom, aký vplyv budú mať dominantné jazyky na slovenčinu, nemáme dostatok výskumov. Je však isté, že ešte dlho nedosiahneme stupeň, aký je napr. vo Švédsku a iných západoeurópskych krajinách, kde naši kolegovia (vedeckí pracovníci) komunikujú medzi sebou (aj elektronicky) o odborných témach takmer výlučne po anglicky. V našom prípade nám takýto stupeň anglicizácie sotva hrozí aj „vďaka“ nižšej znalosti angličtiny medzi naším obyvateľstvom. A či táto generácia inteligencie zachová „čistú“ slovenčinu, neviem. Na túto otázku sa mi odpovedá ťažko najmä preto, že neviem, čo si treba predstavovať pod pojmom čistá slovenčina. Je to dnešná slovenčina (a ktorá?) alebo slovenčina minulosti či dokonca nejaká ideálna slovenčina, ktorou zatiaľ nikto nehovorí?  Slovenský národný jazyk od nepamäti obsahuje a uchováva v sebe domáce prvky, ktoré si priniesol z praslovančiny, ale na svojej ceste ľudskými dejinami pojal do seba značné počty slov a výrazov i významov z mnohých iných jazykov, počínajúc veľkomoravizmami a končiac napríklad dnešnými amerikanizmami. Je preto menej čistá? Slovenčina dnešnú podobu, ktorú aj mnohí cudzinci vnímajú ako mimoriadne ľubozvučnú a charakteristickú, nadobudla i vďaka tomu, že sa vedela vyrovnať so všetkými vplyvmi a že ich vedela napokon pretvoriť na svoj úžitok tak ako všetky súčasné vyspelé jazyky. Nemožno pochybovať, že to nemala vždy ľahké, to, čo však potrebovala, prijala, niektoré jednotky si podržala iba na niekoľko sezón a potom ich odsunula na úplnú perifériu a ešte ďalšie opadli z nej pri prvom otrase. Spomeňme si v tejto súvislosti aj na variety slovenčiny mimo územia našej krajiny, napríklad v Rumunsku, v Juhoslávii, ale aj inde, kde slovenský jazyk žije svoj disidentský život. Svoj pôvodný charakter si napriek interferenčným vplyvom udržala práve v týchto diaspórach, kým slovenčina v materskej krajine predsa len prekonala istý vývin.

·            Je teda slovenčina životaschopná a môže ovplyvniť aj veľké jazyky?

– Slovenčinu za životaschopnú treba považovať už aj preto, že vedela reagovať na všetky zmeny a vplyvy i udalosti, ktoré ju čakali na priamych cestách i križovatkách dejín. Veď sa vedela úspešne vyrovnať – dokonca bez akejkoľvek inštitucionálnej asistencie – aj s takou prevratnou systémovou zmenou, akou bol zánik mäkkostnej konsonantickej korelácie v 13. – 15. storočí. A či slovenčina môže ovplyvniť aj veľké jazyky? Nemajme príliš veľké oči. Spomeňme si však, ako slovenčina (spolu s inými slovanskými jazykmi) ovplyvnila okolité jazyky, napr. maďarčinu, ktorá prebrala základnú kresťanskú, poľnohospodársku a správnu lexiku, no aj češtinu, ktorá takisto absorbovala viacero slovenských výpožičiek, v dejinách to bola aj poľština, ukrajinčina, sčasti rakúština. Ale k tomuto konštatovaniu je nevyhnutné dodať, že zo všetkých týchto (a aj mnohých ďalších) jazykov ťažila aj slovenčina.

·            Ste autorom viacerých kníh z jazykovednej historiografie, zaujali vás osudy svetových, ale aj domácich jazykovedcov. Vo vašej pracovni visí obraz Ľudovíta Štúra, ak sa nemýlim, samostatnú prácu ste mu ešte nevenovali. Aký je váš vzťah k nemu?

– Osobitnú prácu som o Ľudovítovi Štúrovi ešte naozaj nenapísal. Hold tomuto nášmu patrónovi však vzdávame v súčasnosti vydaním jeho zakladateľského diela Nauka reči slovenskej, ktoré vyjde k 150. výročiu jeho smrti. Ako akademické vydanie bude opatrené podrobnými komentármi a vysvetlivkami, ktoré pripravil ako hlavný autor prof. Ľubomír Ďurovič z Lundu. Aj toto dielo znovu pripomenie, akého jazykovedca a filológa sme mali v osobe Ľudovíta Štúra. A môj osobný vzťah k nemu? Samozrejme, obdivujem ho za jeho vodcovské schopnosti i za jeho, aby som použil jeho vlastný výraz, „samotvornosť“, aj keď nie vo všetkom je pre mňa nasledovaniahodným vzorom. Jeho prílišný asketizmus a ťažko pochopiteľná (a zrejme i ťažko odpustiteľná) mizogýnia, to sú maniere pre mňa málo vábivé. Obdivujem ho však nielen pre jeho dispozície, guráž a odvahu, s akou boril staromódne a plesnivé tradície, ale aj za jeho schopnosť hľadať a nachádzať vyváženosť medzi romantickým a reálnym i medzi pospolitosťou a jednotlivcom. A osobitne si ešte vážim jeho elegantnú zdržanlivosť v reakciách na početné útoky, ktoré sa neraz vyznačovali – ako dobre vieme – mimoriadnou bezohľadnosťou a drsnosťou. Veď čo všetko musel zniesť od svojich protivníkov a konkurentov, aké všelijaké prezývky pristáli na jeho hlave i na hlave jeho slovenčiny, aké hanobenia musel prestáť aj zo strany Jána Kollára, Karla Havlíčka Borovského, Andreja Lanštjáka a Štefana Launera i ďalších. A on nikdy, naozaj nikdy neodpovedal rovnakým tónom. Podľa môjho názoru aj to bol prejav jeho silného charakteru, aj to bol dôkaz, že je na rozdiel od svojich súperov v týchto chvíľach nad vecou. Hlbokú energiu skrývalo v sebe napokon aj jeho zúfalstvo, ktorému pri takmer osudovo nepriaznivom vývine udalostí ani nemohol neprepadnúť.

·            Počítače a elektronické médiá sú nevyhnutnou súčasťou komunikácie, no na druhej strane vedú k ochudobňovaniu jazyka (buď veľmi sploštená angličtina pri odbornej terminológii, vyjadrovanie takmer bez používania základnej syntaxe, o gramatike ani nehovoriac – SMS). Ako vidíte budúcnosť jazyka v týchto médiách?

–        Naozaj to tak vyzerá a možno je to aj pravda, že sme priamymi svedkami splošťovania a  ochudobňovania jazykov v niektorých sférach komunikácie. Iné tendencie a vzájomné kontakty jazyky zasa našťastie obohacujú. Spomínate angličtinu, ktorá nám takmer pred očami prekročila v medzinárodnej komunikácii únosnú mieru pidžinizácie a značne sa vzďaľuje od Shakespearovho jazyka. Vytvára sa globálna či tzv. BSE-angličtina, k čomu však nedochádza len vinou technologických komunikačných prostriedkov. Utvára sa nová, akási technologická dosť nehumánna forma angličtiny, ktorá sa iba málo kryje s jestvujúcimi etnickými varietami angličtiny – anglickou, americkou, austrálskou, kanadskou, indickou, karibskou a inými.  Mohli by sme sa domnievať, že je to vlastne daň angličtiny za to, že je najhorúcejším kandidátom na svetový jazyk. Pokiaľ ide o slovenčinu a iné jazyky, platí, že pri SMS-kovaní, blogovaní, mailovaní sa naozaj nestretneme so zložitejšou syntaxou, niekde sa zrejme redukuje aj tvaroslovie. Už aj veľmi staré výskumy telefonickej reči, t. j. z času, keď sme nemali ani potuchy o dnešných moderných telekomunikačných médiách, ukázali, že jej syntax je takmer nulová. Aj vtedy, keď nastúpil telefón či telegraf, vznikali vážne obavy, že tieto vynálezy budú mať nedozerné negatívne dôsledky na jazykovú komunikáciu. Ale nestalo sa toho v tomto smere veľa, lebo takúto simplifikáciu zakaždým vyvažovali sily a potencie iných sfér, kde bola vždy obvyklá rafinovanejšia a sofistikovanejšia komunikácia a tá tam (napríklad v umeleckej sfére) aj ostala v zásade zachovaná. Možno i to je dôkaz, že chmúrne predpovede o budúcnosti malých jazykov, v tom aj nášho jazyka, nemajú pevnejšie základy. 

Pripravila Marta Bábiková

Foto Peter Procházka