Vyhľadávanie
Pavol Žigo (1953) študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Štátnej univerzite v Tbilisi v Gruzínsku (slovenský, ruský a gruzínsky jazyk). Od roku 1977 pôsobí na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty UK, v súčasnosti ako profesor. Špecializuje sa na vývin jazyka, dialektológiu, dejiny spisovnej slovenčiny, všeobecnú a porovnávaciu jazykovedu. Je autorom a spoluautorom viacerých významných knižných publikácií – Kategória času v slovenskom jazyku (1997), Princípy vývinu, stavby a fungovania slovenčiny (1999), Slovanský jazykový atlas (1994, 2003, 2006, 2008, 2009), Dejiny spisovnej slovenčiny (2002), Princípy jazyka (2003), Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny (2011) či Historická a areálová lingvistika (2011), je členom medzinárodných organizácií a vedeckých orgánov. V roku 2010 sa stal riaditeľom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.
• Stojíte na čele vedeckého ústavu, ktorý skúma náš národný jazyk. Aké sú oblasti jeho výskumu, ktorá z nich sa najdynamickejšie vyvíja? Čo najväčšmi ovplyvňuje podobu súčasného jazyka?
– Sme vedeckým pracoviskom, v ktorom je sústredený základný výskum spisovných aj nespisovných podôb slovenského národného jazyka. Výskum sa zameriava na systém súčasnej slovenčiny, fungovanie jazyka v súčasnej komunikácii, teóriu a prax jazykovej kultúry, odbornú terminológiu, jazykový zemepis, dejiny jazyka a jeho vzťahy s inými jazykmi, etymológiu slovnej zásoby slovenčiny, budovanie korpusu textov a bázy dát slovenského jazyka. Ukazuje sa, a to nielen v slovenskom jazyku, že najdynamickejšie sa vyvíjajú najotvorenejšie jazykové systémy – slovná zásoba. Je to stáročný a celkom prirodzený proces, ktorý ovplyvňuje, akým smerom sa bude uberať podoba jazyka. V každodennom živote sa stretáme s množstvom nedomácich slov, ktoré sa snažia preniknúť do nášho jazyka pod vplyvom politiky, ekonomiky, nedomácej kultúry a iných kontaktov so svetom. Najprijateľnejšie riešenie je také, ak si vieme v jazyku poradiť domácimi prostriedkami. Ako príklad rád používam slovo počítač, ktoré v bežnom, neprofesionálnom jazyku prebralo funkciu pôvodného cudzieho slova computer. Nie vždy je však takýto postup možný, a preto máme v našom jazyku aj slová typu klavír, televízia, reklama, internet, v nespisovných formách aj množstvo iných slov, ich použitie však podmieňuje situácia, prostredie, v ktorom ich chceme použiť. Nie všetky slová sa dajú použiť vždy a všade, preto by každý používateľ jazyka mal mať na zreteli kultúru svojho prejavu.
• Aká je edičná politika Jazykovedného ústavu, aké sú jej prioritné ciele?
– Naša edičná politika sa odvíja od výsledkov riešenia výskumných projektov. K spoločensky najzávažnejším patria základné opisy nášho jazyka v jeho spisovnej aj nespisovnej podobe. Po vydaní druhého zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka v apríli tohto roku pokračuje koncipovanie ďalšieho zväzku a redakčné práce na ňom. Slovník súčasného slovenského jazyka je veľkým výkladovým slovníkom nášho národného jazyka a stáva sa základným vedeckým opisom slovnej zásoby súčasnej slovenčiny vo všetkých oblastiach jej používania. Predstavuje sa ním bohatstvo slovnej zásoby súčasnej slovenčiny v reprezentatívnom výbere a s výstižnými výkladmi jednotlivých slov. Pri každom slove sa uvádzajú aj gramatické údaje a ďalšie informácie o tom, k akému štýlu konkrétne slovo patrí. Na príprave tohto veľkého slovníka sa uplatňujú najmodernejšie počítačové postupy spracovania jazykového materiálu.
• Časť verejnosti zaskočilo, že sa v ňom objavujú aj hrubé a vulgárne slová. Súvisí tento fakt s cieľmi, ktoré si určili jeho autori?
– V tomto titule, ako aj v každom inom diele, si každý nájde to, čo v ňom chce nájsť. Aj slová, ktoré nie sú vhodné na používanie v ľubovoľnej situácii, ale sú celkom prirodzenou súčasťou našej slovnej zásoby. Preto by sa mali zaznamenať aj v slovníkoch.
• Ktoré ďalšie projekty z oblasti súčasného slovenského jazyka sa blížia do záverečnej fázy výskumu?
– V septembri sa bude konať medzinárodná vedecká konferencia o rozličných podobách jazyka v súčasnom kultúrnom a politickom kontexte. Ide o výstup z grantového výskumu, preto aj okruh účastníkov tohto podujatia je zacielený najmä na riešiteľov projektu. Poznatky jazykovedcov o týchto problémoch náš ústav vydá v podobe samostatného zborníka.
• Aké knižné tituly pripravuje Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV pre našich čitateľov z oblasti nespisovných útvarov slovenského jazyka?
– Prvým z nich má byť doplnok k známemu, veľmi populárnemu a aj zo slavistického hľadiska potrebnému Historickému slovníku slovenského jazyka, v ktorom je spracovaná slovná zásoba z predspisovného obdobia slovenčiny, t. j. z rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatok 15. – 18. storočia. Tento slovník s rozsahom 4 322 strán, v ktorom je viac ako 70 000 slov, sa stal základom ďalšieho výskumu nášho národného jazyka, všeobecných aj národných dejín, interkultúrnych a jazykových kontaktov. Naše historičky jazyka z neho vybrali slová nedomáceho pôvodu a titulom Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch, ktorý je pripravený na vydanie, chcú ilustrovať najstaršie jazykové kontakty slovenčiny s inými slovanskými aj neslovanskými jazykmi.
• Našej kultúre chýba etymologický slovník slovenského jazyka. Pracuje sa na takomto diele?
– Áno, náš významný odborník na dejiny jazyka Ľ. Králik sa blíži do záverečnej fázy prípravy Stručného etymologického slovníka slovenčiny. V tomto slovníku sa má spracovať asi deväťtisíc výrazov, ktoré sú vysvetlením východiskových hláskových aj významových podôb slov, z ktorých za vyvinula súčasná podoba slovenského jazyka. Spôsob spracovania tohto slovníka je určený nielen odborníkom v oblasti historickej jazykovedy, ale je koncipovaný tak, že splní všetky požiadavky ostatných vedných odborov a širokej verejnosti.
• Pripravuje JÚ ĽŠ aj odborné publikácie z oblasti slovenských nárečí?
– V nadväznosti na dva zväzky Slovníka slovenských nárečí (1. zv. A – K, 1994; 2. zv. L – P, 2006) kolektív jazykovedcov z nárečového oddelenia ústavu pripravuje jeho tretí zväzok. Tento rozsiahly projekt je základným opisom nárečovej slovnej zásoby, v ktorom sa spracúvajú jej špecifické znaky na základe územného členenia našich nárečí a rozdielov vo význame ich jednotlivých prvkov. Okrem slovníkového spracovania pripravujeme aj čítanku textov – antológiu – slovenských nárečí podľa jednotlivých regiónov. Prvý zväzok má obsahovať ukážky a krátke charakteristiky stredoslovenských nárečí, v ďalších dvoch sa samostatne sprístupní západoslovenský a východoslovenský nárečový areál.
• Skúma sa prirodzená podoba našich nárečí aj vo vzťahoch s inými nárečiami?
– Pracovníci nárečového oddelenia sú zapojení aj do výskumu slovenských nárečí našich menšín žijúcich v zahraničí. Ťažisko týchto väzieb však spočíva v účasti na rozsiahlom medzinárodnom projekte Slovanský jazykový atlas, ktorý vzniká pod záštitou Medziná rodného komitétu slavistov. V záverečnej fáze má naše pracovisko jeden zo zväzkov tohto projektu. Tento náročný zväzok bude významným príspevkom slovenskej jazykovedy k poznávaniu prirodzeného vývinu jazykov a národov tým, že základné členenie pôvodnej slovanskej slovnej zásoby sa doplňuje o pomenovania poľnohospodárskych plodín a náradia, ktoré sa do rozličných častí slovanského sveta rozšírili obchodovaním, prenosom plodín na nové územia a zdokonaľovaním tradičných poľnohospodárskych prác.
• V čom je význam takéhoto jazykovedného diela?
– Okrem jazykovedcov poskytuje veľmi veľa poznatkov historikom, etnológom, kulturológom aj botanikom o pestovaní jednotlivých druhov rastlín, ich spracúvaní a zužitkovaní. Nejde tu teda len o tradičné pomenovania rastlín jednotlivými slovanskými národmi, ale aj o jazykové, hospodárske a kultúrne kontakty s ostatnými – neslovanskými národmi.
• Aké sú dlhodobé výskumné stratégie, z ktorých vzniknú zaujímavé tituly?
– V súvislosti s vedeckým výskumom v oblasti jazyka vždy ide o „beh na dlhé trate“. Na prvom mieste uvediem pokračovanie na rozsiahlych projektoch, o ktorých už bola reč, t. j. na Slovníku súčasného slovenského jazyka a Slovníku slovenských nárečí. Ako dlhšiu perspektívu vnímam výstupy z riešenia takých projektov, k akým patria Slovenčina ako kultúrny jav a médium kultúry či Spracovanie obchodnovednej terminológie pre potreby Slovenskej terminologickej databázy s dôrazom na analýzu terminologických neologizmov. Všetky projekty si však vyžadujú veľkú pozornosť nielen v oblasti zabezpečenia technikou, mentálnym potenciálom, ale aj intenzifikáciou Slovenského národného korpusu a v oblasti elektronizácie jazykovedného výskumu. Veľmi dôležitou z hľadiska našej národnej kultúry je záchrana súčasti nášho kultúrneho dedičstva – digitalizácia rozsiahlej nárečovej kartotéky nášho ústavu so vzácnymi nárečovými textami a elektronické spracovanie klasických magnetofónových záznamov do digitálnej podoby.
• Nedávno vám vyšla publikácia Historická a areálová lingvistika s podtitulom Studia selecta. Skúste nám ju v krátkosti predstaviť.
– Kniha vznikla z vnútornej potreby upozorniť mladších záujemcov o štúdium jazyka na to, že súčasný stav v slovenskom jazyku, ale aj v ostatných jazykoch, je výsledkom prirodzeného vývinu. Preto aj spisovnú či nespisovnú podobu jazyka treba vnímať tak, že si uvedomujeme množstvo premien, ktorými jazyk v minulosti prešiel a ktoré menili jeho povahu. Veľa problémov z tejto oblasti sa v knihe rozvíja využitím historickej jazykovedy, slovenskej aj porovnávacej, a to aj z územného hľadiska. Najmä preto, že jazyk sa nevyvíja izolovane, ale v priestore a okrem neho najmä v čase. Jednotlivé problémy tohto titulu nevnímam ako definitívne uzavretú skutočnosť, ale aj ako podnety na ďalšie výskumy.
• Ktoré z tých podnetov sú podľa vás najakútnejšie na spracovanie?
– Mnohým používateľom jazyka, bežným ľuďom, ktorí hovoria svojím materinským jazykom, akoby chýbalo poznanie o prirodzenom vývine nášho jazyka v minulosti. Prvoradou úlohou vedca v dnešnej dobe je šírenie poznatkov o tom, čo bolo pre náš národný jazyk prirodzené, čo je jeho typickou vlastnosťou a akými zásadami by sa mal uberať dnes a aj v budúcnosti.
• Na aké témy sa momentálne sústreďujete vo svojej odbornej činnosti?
– Mojou profesionálnou orientáciou je vývin jazyka a dialektológia. Tým je vymedzená aj moja ďalšia perspektíva bádania a na prvom mieste v tejto chvíli je zastúpenie slovenskej jazykovedy v spomenutom celoslovanskom projekte Slovanský jazykový atlas. Mojím podielom na tomto dlhodobom grante trinástich štátov, zastupujúcich nárečia všetkých slovanských jazykov, je príprava vymedzených gramatických javov, ktorými sa dá dokumentovať vývinový odklon jednotlivých slovanských jazykov od ich pôvodného „genetického kódu“. Náš slovenský jazyk má vzhľadom na svoj pôvod typické územné, historické aj kultúrne postavenie a jeho prirodzený vývin mu vložil a postupne vkladá taký súhrn znakov, ktoré ho na jednej strane spájajú s okolím, ale na druhej strane ho vyčleňujú ako samostatný národný jazyk. Veľké množstvo týchto znakov sa dá zistiť len porovnaním súčasnosti s minulosťou a nášho jazykového územia s jazykovým prostredím, ktoré nás obklopuje. Pri vysvetľovaní týchto javov veľmi rád používam podobenstvo astronauta J. Cernana, ktorý po návrate z kozmickej misie povedal: „Keď chcete vidieť Zem, musíte ju opustiť.“ Aj pohľadom na jazyk spoza jeho hraníc človek získava vzácne informácie o typických prvkoch skúmaného jazyka, o pevných vzťahoch a miestach, ktorých variantnosť má pôvod v prirodzenom vývine.
• Ste spokojný s kultúrou súčasného jazyka v beletrii, v masmédiách, vo verejných inštitúciách?
– Jazyková kultúra v beletrii je samostatnou kapitolou, lebo umelecký text má inú funkciu, akú má jazyk v médiách či v úradnej komunikácii. Denne sa presviedčame o tom, že v obrazových, zvukových médiách, na úradoch je mnoho nedostatkov v oblasti jazykovej kultúry. Týka sa to rovnako výslovnosti, pravopisu, gramatiky, slovnej zásoby aj štýlov. Málokto si uvedomuje, v akej jazykovej situácii sa nachádza a aké sú jazykové prostriedky, ktoré by mal v tejto situácii použiť. Keďže niekoľko desaťročí pôsobím aj v školstve, viem, že jazykovej kultúre sa venuje málo pozornosti najmä v čase, v ktorom mladý človek dozrieva nielen biologicky a mentálne, ale aj jazykovo.
• Ktorú knihu momentálne čítate?
– Obdobie letných dovolenkových mesiacov si rád vyplňujem čítaním kníh, ktoré akoby zavial čas, ktoré privedú človeka do inej doby, do iného prostredia, k „zdanlivo“ iným problémom. Takým je aj román, ktorý Spoločnosť priateľov klasických kníh v Bratislave vydala v roku 1946. Anglický originál s pôvodným názvom Mine Own Executioner od Nigela Balchina preložil A. Bednár a v redakcii J. Felixa vyšiel pod názvom Sám sebe katom. Je v ňom však až priveľa znakov, ktoré sa s odstupom necelých siedmich desaťročí od napísania originálu stávajú našimi súčasnými problémami. Dôležitý však nie je titul, autor, atraktivita doby či prostredia. Vážny je duchovný rozmer, skutočnosť, aby kniha splnila svoje základné poslanie: aby si človek jej čítaním obohatil svoj duchovný rozmer a nachádzal hodnoty, ktoré ho poučia, ovplyvnia jeho správanie a život...
