Rozhovor s jazykovedkyňou Alexandrou JAROŠOVOU

Vo významoch slov je celý náš svet

Rozhovor s jazykovedkyňou Alexandrou JAROŠOVOU

V týchto dňoch vyšiel vo vydavateľstve SAV Veda prvý diel všeobecného výkladového Slovníka súčasného slovenského jazyka. Zahŕňa 30 293 heslových slov a odzrkadľuje vývin slovnej zásoby slovenčiny v rozpätí približne päťdesiatich rokov. Taký čas uplynul od posledného vydania takéhoto lexikografického diela – Slovníka slovenského jazyka – ktoré spracovala Komisia pre jazykovednú terminológiu pri Ústave slovenského jazyka SAVU pod vedením Štefana Peciara. Hlavnej redakcie súčasného slovníka v trinásťčlennom ženskom autorskom tíme sa ujali Klára Buzássyová a Alexandra Jarošová. Odborná vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV PhDr. Alexandra Jarošová, CSc. je vedúcou tohto projektu.

 * Prvý zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka zahŕňa písmená A až G. Štefanovi Peciarovi s kolektívom sa do prvého dielu zmestilo ešte aj písmeno K. Odlišné rozčlenenie si vyžiadala len bohatšia aktuálna slovná zásoba nášho jazyka?

  – Slovná zásoba prirodzene reaguje na všetky potreby spoločenskej praxe. Neustále sa objavujú pomenovania nových predmetov, pojmov, sociálnych vzťahov a inštitúcií. SSSJ, ako všeobecný výkladový slovník určený pre širšiu verejnosť, nemôže zachytiť napr. úzko špecializovanú terminológiu jednotlivých vedných a výrobných odborov. Musí sa orientovať na tie odborné slová, ktoré odrážajú zhruba stredoškolskú úroveň vzdelania, alebo sú známe vďaka ich frekventovanému výskytu v médiách. Naším lexikografickým nemôžeme dielom suplovať terminologické slovníky a encyklopédie. Tento slovník nemôže zachytiť ani všetky výrazy, ktoré sa používajú v neformálnej komunikácii jednotlivých sociálnych skupín. Subštandardná a slangová lexika je v heslári zahrnutá v určitom výbere, jeho kritériom je počet a kvalita dokladov o fungovaní týchto slov v neformálnych textoch. Tu narážame na technický problém zaznamenávania a uchovávania prepisov rozhovorov. Aj keď máme k dispozícii veľkú textovú databázu – Slovenský národný korpus (SNK), ktorý využívame ako elektronickú kartotéku, texty uložené v tomto korpuse registrujú slovenčinu len v jej písanej podobe. Budovanie korpusu hovorovej a hovorenej slovenčiny je finančne veľmi náročné, navyše  napr. slang mládeže je vrstva veľmi nestála a rýchlo sa obmieňa. Ambíciou slovníka nemôže byť registrácia všetkých slangových „podienok“, to je úlohou špecializovaných glosárov. Súbežne vychádzajúci Slovník slovenských nárečí a Historický slovník slovenského jazyka nám tiež umožňujú sústrediť sa najmä na súčasnú slovnú zásobu so širšou územnou platnosťou.

Na rozsah slovníka vplýva aj stavba heslovej state. V porovnaní s predchádzajúcim SSJ sme rozšírili počet uvádzaných parametrov v hesle. Uvádza sa tu napr. informácia o pôvode slova a pri všetkých cudzích slovách je aj údaj týkajúci sa ich výslovnosti. Gramatický aparát uvádzame s oveľa väčším počtom údajov. Zväčšil sa aj počet príkladov použitia heslového slova v reálnych kontextoch. Okrem toho sme sa usilovali uviesť pri každom heslovom slove čo najviac ustálených spojení. Slová, ktoré sú v predchádzajúcich slovníkoch prihniezdované, teda pripojené k heslovej stati základného slova bez výkladu, sa v súčasnom slovníku spracúvajú v samostatných heslách.

* Možno teda očakávať, že počet zväzkov SSSJ oproti predchádzajúcemu Peciarovmu slovníku značne vzrastie?

  – Nejde len o počet dielov, ale aj o koncepciu heslára. Peciarov slovník má päť základných zväzkov a jeden útlejší zväzok nazvaný Doplnky, Dodatky. V časti Doplnky je uvedených asi 3 600 slov, časť Dodatky obsahuje tri samostatné súbory vlastných mien. Nový slovník má osobné mená a zemepisné názvy abecedne zaradené v „tele“. Názvy obcí (sídel) na Slovensku a príslušné obyvateľské mená tvoria samostatnú prílohu ku každému dielu, zahŕňajúcu aj názvy častí obcí a údaj týkajúci sa lokalizácie. Podľa našich odhadov bude mať celý slovník 220 000 až 240 000 heslových slov a jeho plánovaný rozsah je 8 dielov.  

 * Lexikografickú prácu vystihuje váš obľúbený výrok: „Jazyk je živá matéria, ktorá sa nedá vtesnať do schémy, a napriek tomu to musíme robiť.“ Pri práci na slovníku ovplyvňujú väčšmi jazykovedci túto „živú matériu“, alebo naopak?

– Žiadny opis jazyka, ani lexikografický, nemožno pokladať za úplný alebo vyčerpávajúci. Je to vždy len akýsi model, ktorý do určitej miery odráža niektoré javy a vlastnosti jazyka. Slovo nežije v slovníkoch, ale v textoch a v prehovoroch nositeľov konkrétneho národného jazyka. Jeho význam citlivo reaguje na kontext, v ktorom sa nachádza. Je to ťažko uchopiteľný významový pohyb. Vo významoch slov je zachytený celý nami poznaný svet a aj zákonitosti nášho myslenia. Navyše tento odraz sveta a myslenia jazyk uskutočňuje pomocou jemu vlastných mechanizmov a zákonitostí. Je to obrovský a fascinujúci fenomén a zjednodušujúci pohľad naň je neadekvátny. Takto chápaná živá matéria nám jazykovedcom navodzuje značný pocit pokory, a preto by naše opisy mali reflektovať jazykovú realitu. Obrovská komplexnosť jazyka v nás však v nijakom prípade nevyvoláva pocit márnosti a rezignácie. Naopak, usilujeme sa naše opisy prehlbovať a precizovať a často pritom vyjadrujeme svoj názor na podobu a miesto jednotlivých jazykových prostriedkov v jazykovom systéme, ako ho chápeme v súčasnej etape poznania. Istým spôsobom túto živú matériu aj ovplyvňujeme. Slovo zaradené do slovníka má svoju pravopisnú podobu, ktorá sa považuje za záväznú.  Mnohé slová majú uvedený aj normatívny kvalifikátor, ktorý výraz zaraďuje do určitej vrstvy z hľadiska spisovnosti/nespisovnosti. Takto reflektujeme a zároveň aj usmerňujeme používanie slov zachytených v slovníku. Zaradenie alebo nezaradenie nového slova do slovníka má veľký vplyv na jeho ďalší osud. Aj keď sa pri hodnotení nevyhneme istej miere subjektívnosti, predsa len nám naša profesia umožňuje vytvoriť si niečo, čo by som nazvala kvalifikovaným pohľadom. Ak potom dokážeme svoje názory aj v médiách vyjadrovať vo forme odporúčaní, uvážlivo, zrozumiteľne, bez zbytočných emócií, bez povýšeneckého a mentorského tónu, vytvárame si dobrý predpoklad na to, aby ich verejnosť počúvala, zamyslela sa nad nimi a prípadne ich akceptovala.

* Slovník súčasného slovenského jazyka v niečom dokonca predbehol či poprel dosiaľ platné Pravidlá slovenského pravopisu. V súlade s existenciou výnimiek z rytmického krátenia pripúšťa kvantitatívne varianty prípon „-ar/-ár“. Teda bábkar aj bábkár. Neobávate sa, že vznikne trošku chaos?

– Nepovedala by som, že slovník platné Pravidlá slovenského pravopisu popiera, ale že pridaním variantu rozširuje doteraz ponúkané možnosti. O tom, či a do akej miery pôsobí rytmický zákon v sfére predpony –ár, sa vedú vedecké polemiky, ale bežného nositeľa jazyka  celkom prirodzene zaujíma praktická stránka problému. Podľa doterajšej kodifikácie sa varianty -ár a -ar uplatňujú podľa zásady: jedno, alebo druhé. Ak by sme mohli sformulovať jednoduché pravidlo, že ak sa prípona -ár pripája k slovnému základu s dlhou samohláskou alebo dvojhláskou (bábk-a, pamiatk-a), potom sa pôsobením rytmického zákona automaticky skracuje na podobu -ar (bábkar, pamiatkar), tak to by bola pre učiteľov a žiakov dobrá správa. Ale takto jednoducho to, žiaľ, nefunguje. Takže nositeľ jazyka musí rátať s dvojicou bábka – bábkar, ale aj s dvojicou bránka – brankár. Dvojica bránka – brankár sa správa podľa staršieho slovotvorného modelu, ktorý možno ilustrovať na príklade činiteľských mien označujúcich nositeľov tradičných remesiel: múr – murár. Tento slovotvorný typ často zachovávajú aj dvojice, v ktorých základe je -í-,-é- alebo -ó-. Slovník ponúka možnosť zachovať kontinuitu v tom, že aj keď sa v časti novšie utvorených slov už posledná dlhá samohláska základu neskracuje, dĺžku prípony bude možné zachovať: dráhar aj dráhár. Povedzme pre učiteľov z toho vyplýva celkom jednoduché pravidlo: prípona -ár  je vždy správna a netreba ju opravovať.

* V slovníku majú pomerne veľké zastúpenie cudzie slová. Ide najmä o anglicizmy, resp. amerikanizmy, pribudli však aj hebrejizmy, ktoré sa vo výkladovom slovníku slovenského jazyka ocitli po prvýkrát. Prečo?

– Pri slovách ako amen, aleluja alebo čurbes už hebrejský pôvod skoro ani nevnímame. Pri slovách ako gój alebo bócher áno. V novom slovníku k nim pribudli niektoré slová pochádzajúce z hebrejčiny, aramejčiny alebo jidiš, ktoré naša kultúrna verejnosť pozná alebo sa s nimi môže stretnúť vo vedecko-popularizačnej literatúre, esejistke, beletrii a publicistike: golem, golet/galut, barmicva, batmicva a niektoré iné. Uvedenie týchto slov v slovníku má aj kodifikačný rozmer, pretože niektoré z nich mali rozkolísaný pravopis. Židovská komunita bola celé stáročia demografickou a kultúrno-spoločenskou súčasťou Slovenska. Kultúrna a historická pamäť sa nedá vymazať a ostáva žiť aj v slovách.

* Slovník nielen opisuje a vykladá v polstoročnom priereze súčasnú slovnú zásobu slovenčiny, ale do určitej miery odráža päťdesiat rokov v slovenskej literatúre. Elektronickú databázu Slovenského národného korpusu už pomohli svojimi dielami rozšíriť mnohí spisovatelia, prekladatelia, autori beletrie i odborných kníh. Je ešte miesto na nové prírastky?

– O týchto otázkach by vedeli zasvätene hovoriť pracovníci SNK, pokúsim sa však aspoň stručne zareagovať: korpus nie je nikdy dosť veľký. Aspoň z hľadiska jazykovedcov. Súčasné pamäťové médiá to hravo zvládnu. Aj keď máme dosť dokladov na to, ako fungujú v textoch bežné alebo stredne frekventované slová, problémom stále ostáva dokladanie menej frekventovaných slov (ide napr. o zastarané slová, neologizmy, regionalizmy, niektoré slangové výrazy, termíny alebo o expresívnu lexiku).

* Slovník vyšiel v klasickej knižnej podobe, bude mať aj elektronickú verziu?

  – O tejto verzii sa bude intenzívne uvažovať po dokončení slovníka. Riešenie tejto otázky je do značnej miery aj vecou vydavateľstva. V každom prípade bude potrebné urobiť veľmi kvalitné a premyslené používateľské rozhranie, ktoré by prípadne ponúklo používateľovi niektoré funkcie navyše v porovnaní s tlačenou verziou.

* Obľúbeným heslom slovnikárov, resp. slovnikárok, je výrok talianskeho jazykovedca Giacoma Devota: „Slovník nemožno dokončiť, možno ho iba prestať robiť.“ V akom časovom horizonte sa teda plánuje prestať robiť Slovník súčasného slovenského jazyka?

– Tento časový údaj sa prirodzene odvíja od toho, ako rýchlo dokážeme pripraviť do tlače jeden zväzok. Teda, za aký čas sa podarí lexikograficky spracovať 30 tisíc heslových slov, zredigovať napísaný text z jazykovo-lexikografickej stránky (4 redaktori), z odbornej stránky (73 konzultantov na terminológiu zo 103 odborov), za aký čas sa podarí vniesť do konceptu pripomienky všetkých redaktorov, konzultantov a recenzentov. Napokon, istý čas je potrebný na editorské zjednotenie celého textu, na niekoľkostupňovú korektúru a definitívnu prípravu tlačových podkladov. Na jednotlivé typy prác, samozrejme, jestvujú časové normy. Nuž a ešte jedna „maličkosť“: od druhého zväzku polovicu tímu tvoria autori, ktorí s koncipovaním hesiel výkladového slovníka majú len malé alebo takmer žiadne skúsenosti. Ale to je náš problém a verejnosť chce právom počuť odpoveď na otázku: kedy? Nuž, nazdávame sa, že medzi jednotlivými zväzkami bude interval asi dva a pol roka. Ak si to vynásobíme siedmimi, tak z toho čísla veľkú radosť nemáme. Je však možné, že s pribúdajúcimi skúsenosťami a profesionálnou rutinou bude práca odsýpať rýchlejšie.

Pripravila Miroslava Čierna

Foto Peter Procházka