Vyhľadávanie
Lila Prap (1955) má na konte viacero úspešných kníh pre deti, ktoré boli preložené do vyše tridsiatich jazykov. Na Slovensku jej práve vyšiel prvý titul Dinosaury?! (Perfekt) – autorka ho osobne uviedla medzi čitateľov 12. mája v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej spolu s prekladateľkou Teréziou Struhárovou, veľvyslankyňou Slovinskej republiky na Slovensku Bernardou Gradišnik (na foto vľavo s autorkou) a moderátorom Dadom Nagyom. Lila Prap navštívila aj našu redakciu a počas rozhovoru podpísala knižku Dinosaury?! pre jedného z vás – ak chcete potešiť svoje dieťa na Deň detí pekným čítaním, môžete o ňu súťažiť zaslaním kupónu Perfekt na našu adresu!
Študovali ste architektúru a neskôr ste sa venovali grafickému dizajnu. Ako ste sa od tohto povolania dostali k písaniu kníh pre deti?
Keď sa mi narodil syn, musela som si preňho neustále vymýšľať príbehy, a vtedy som si spomenula na rôzne slovné hry, ktoré som v detstve hrávala s otcom. Moja prvá kniha bola teda postavená na slovných hračkách, napríklad na homonymách, ktorých je v slovinčine veľa. V druhej knihe som sa rozhodla prepracovať známe rozprávky do ich „pravdivých“ verzií. Obe tieto publikácie ilustroval môj manžel, ale do ďalších sa mu už nechcelo, tak som sa rozhodla skúsiť to sama. Ilustrácie spolu s krátkymi textami som najprv uverejňovala v časopisoch, a keď čitateľov zaujali, pretavila som ich do knihy – ako prvé som si sama ilustrovala Zvieracie uspávanky.
Hrdinami vašich kníh sú najčastejšie zvieratá. Čo vás na nich najviac fascinuje?
Deti milujú zvieratá, preto sa im najradšej prihováram práve cez ne. Zvieratá sú zaujímavé najmä tým, že majú aj symbolický význam – k väčšine zvierat si viete priradiť nejakú typickú vlastnosť, správanie, výzor, takže netreba až tak veľa hovoriť a opisovať, mnohé významy si deti odčítajú samy. Nepíšem však iba o zvieratách, vydala som aj knihu, v ktorej som skombinovala klasické rozprávky, ako Červená čiapočka, Janko a Marienka či Snehulienka, a čitateľ si môže na konci každej strany sám vybrať, ako bude príbeh pokračovať. Baví ma pohrávať sa so známymi vecami a objavovať v nich vtipné momenty.
Jednou z vašich prvých kníh boli Malé tvory, neskôr príbehy o hmyze, mačkách, psoch... Ako ste sa od týchto menších zvierat posunuli až k dinosaurom?
O dinosauroch som pôvodne neplánovala písať, lebo je to rozprávka skôr pre dospelých založená na vedeckých objavoch a teóriách. Oveľa radšej stvárňujem reálne zvieratá a uťahujem si z ich vlastností. Ale na dinosauroch trval môj vydavateľ, a keďže som v tom období nemala žiaden lepší nápad, súhlasila som. Vždy, keď pripravujem knihu o zvieratách, vydavateľ osloví aj špecialistu, aby v nej neboli faktografické chyby, a pri Dinosauroch?! som musela ilustrácie viackrát prerábať, pretože sa zakaždým objavili nejaké nové fakty...
