Vyhľadávanie
Miloš Kopták (nar. 6. 2. 1969 v Žiline) po štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, odbor literatúra a výtvarná výchova, študoval na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie na VŠVU v Bratislave (1991 – 1997) a bol na študijných pobytoch na Ecole des Beaux Arts vo Francúzsku (St. Etienne a Mulhouse). Venuje sa maľbe, kresbe, priestorovej tvorbe, fotografii, land artu a najmä knižnej ilustrácii, spolupracuje s domácimi i zahraničnými vydavateľstvami. Stál pri založení Asociácie ilustrátorov, vedie vydavateľstvo Modré na bielom. Lektoruje odborné semináre a workshopy z oblasti ilustrácie, knižnej tvorby a voľného umenia (Paríž, Bologna, Kuala Lumpur, Frankfurt, Moskva…). Vystavoval na viacerých samostatných a skupinových výstavách doma aj v zahraničí.
Ilustroval napríklad knihy Petra Ševčoviča Adam a Šišibus (2001), Z kuchyne starého Prešporka (2000), Z kuchyne prešporských vodníkov (2003), Z kuchyne bohémskej Bratislavy (2005), knihy povestí a rozprávok – Ján Podmanický Kysucké povesti (2002), ocenená ako Najkrajšia kniha zimy, Anton Marec Spišské povesti (2004, všetky vyšli v Matici slovenskej), Jozef Pavlovič Zábavné oriešky pre bystré hlavičky (ML 2002). Spolupracoval aj so zahraničnými vydavateľmi (českým, nemeckým, francúzskym) za ilustrácie Kama Sywor Kamanda Africké pohádky (Praha, Brio 2006) získal ocenenie Zlatá stuha. Z ilustračnej tvorby z posledných rokov sú to publikované diela: Jana Bodnárová Moja prvá galéria (2005) a rozprávky Jána Uličianskeho Kocúr na kolieskových korčuliach (2006, Najlepšia kniha leta) a Malá princezná (2009). Na tohtoročnom BIB sa zúčastnil s ilustráciami ku knihe Eduarda Petišku Grécke mýty (Praha, Grund, Brio 2008). K viacerým ocenenia z ilustračnú tvorbu mu nedávno pribudla Cena Ľudovíta Fullu 2009, ktorú mu udelili Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti.
Hovorí maliar a ilustrátor Miloš KOPTÁK
Rád búram vlastné svety
Miloš Kopták (nar. 6. 2. 1969 v Žiline) po štúdiu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, odbor literatúra a výtvarná výchova, študoval na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie na VŠVU v Bratislave (1991 – 1997) a bol na študijných pobytoch na Ecole des Beaux Arts vo Francúzsku (St. Etienne a Mulhouse). Venuje sa maľbe, kresbe, priestorovej tvorbe, fotografii, land artu a najmä knižnej ilustrácii, spolupracuje s domácimi i zahraničnými vydavateľstvami. Stál pri založení Asociácie ilustrátorov, vedie vydavateľstvo Modré na bielom. Lektoruje odborné semináre a workshopy z oblasti ilustrácie, knižnej tvorby a voľného umenia (Paríž, Bologna, Kuala Lumpur, Frankfurt, Moskva…). Vystavoval na viacerých samostatných a skupinových výstavách doma aj v zahraničí.
Ilustroval napríklad knihy Petra Ševčoviča Adam a Šišibus (2001), Z kuchyne starého Prešporka (2000), Z kuchyne prešporských vodníkov (2003), Z kuchyne bohémskej Bratislavy (2005), knihy povestí a rozprávok – Ján Podmanický Kysucké povesti (2002), ocenená ako Najkrajšia kniha zimy, Anton Marec Spišské povesti (2004, všetky vyšli v Matici slovenskej), Jozef Pavlovič Zábavné oriešky pre bystré hlavičky (ML 2002). Spolupracoval aj so zahraničnými vydavateľmi (českým, nemeckým, francúzskym) za ilustrácie Kama Sywor Kamanda Africké pohádky (Praha, Brio 2006) získal ocenenie Zlatá stuha. Z ilustračnej tvorby z posledných rokov sú to publikované diela: Jana Bodnárová Moja prvá galéria (2005) a rozprávky Jána Uličianskeho Kocúr na kolieskových korčuliach (2006, Najlepšia kniha leta) a Malá princezná (2009). Na tohtoročnom BIB sa zúčastnil s ilustráciami ku knihe Eduarda Petišku Grécke mýty (Praha, Grund, Brio 2008). K viacerým ocenenia z ilustračnú tvorbu mu nedávno pribudla Cena Ľudovíta Fullu 2009, ktorú mu udelili Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti.
* Pri listovaní knižiek s vašimi ilustráciami ťažko na prvý pohľad určiť ich autora. Do každej sa usilujete prísť v inom štýle, s novými technikami tvorby. Čo je teda pre vašu ilustrátorskú tvorbu typické?
– Asi práve tá rozmanitosť štýlov. Mal som s tým problém už počas štúdia u prof. Kállaya, nedokázal som sa opakovať, ale nakoniec som to začal brať pozitívne. Vždy som striedal ilustráciu s voľnou tvorbou, čiže ovplyvňovanie bolo logické. Tiež mám rád kontrast postojov k forme. Rád búram vlastné svety.
* Ilustráciám a tvorbe knihy sa venujete intenzívne už takmer desať rokov, a to nielen ako autor, ale aj pracujete s deťmi na workshopoch na knižných veľtrhoch. Čo ste sa naučili od detí, čím vás prekvapili? Ako tieto skúsenosti uplatňujete?
– V poslednom čase sa tejto práci venujem minimálne. Zistil som, že som väčšie decko ako tie okolo mňa. Po workshope vám zostanú spomienky aj v podobe prác, niektoré mám na stene ako vzor bezprostrednosti. Ten svet má v sebe omnoho tajomnejšie výklady ako sa predpokladá. My živíme v sebe obraz univerzálneho dieťaťa zo škatule od kakaa. Už pri narodení sme oblečení buď do ružovej alebo modrej a ťahá sa to s nami až do puberty.
* Ako sa za posledných desať rokov zmenil pohľad čitateľov, vydavateľov, ale aj výtvarníkov na knižnú ilustráciu?
– Radikálne. Treba to posudzovať z hľadiska domácej scény a zahraničia. Myslenie prevažnej časti slovenských vydavateľov detskej knihy sa končí pred Tatrami a Dunajom. Myslím si, že nemajú žiadnu stratégiu, ako sa presadiť mimo slovenského regiónu. Je to viditeľné už pri výbere titulov. Bez štátnej dotácie na knihu nikto neriskuje, nemá odvahu ísť na trh s niečím radikálnejším. Hlavne nenápadne je akoby heslom doby. Súvisí to i s presahom generácií. Nič proti kvalitám ľudí v dôchodkovom veku, ale oháňať sa donekonečna tradíciou, je alibizmus. Dnešné mamičky a ich deti sú z iných súdkov, ako sa to snažia proklamovať niektoré vydavateľstvá. V zahraničí je snaha nájsť originálnu osobnosť prvoradá. Takmer ako vo futbale.
* Ako spätne hodnotíte slovenskú kolekciu na BIB ´09, kde ste sa zúčastnili s ilustráciami ku knihe Grécke mýty, znova technicky aj štýlovo dosť odlišnými od ostatných vystavených diel?
– Pre mňa je BIB obrovská dilema. Na jednej strane si uvedomujem svetovú výnimočnosť celej akcie, tlaky na jeho zrušenie, ktoré sa v poslednom čase vynárajú, sú neprezieravé. Ale chápem i to, že bez sebareflexie sa každá, dlhodobo pôsobiaca spoločnosť prepadne sama do seba. V rámci Asociácie ilustrátorov (ASIL) sme mali snahu o presadenie istých zmien, ale ochota na spoluprácu bola nulová. Napriek okolnostiam v štábe BIB-u pracuje niekoľko profesionálov, ktorých prácu si vážim (napr. Barbara Brathová) a obdivujem ich vytrvalosť.
Pokiaľ ide o slovenskú kolekciu, som rád, že sa i vďaka ASIL-u podarilo dostať na BIB niekoľko nových mien a v konfrontácii so svetovou špičkou obstáli. Teším sa i z ceny Zlatého jablka Martiny Matlovičovej. Je to výnimočná osôbka.
Grécke báje, ktorých ilustrácie som tento rok na BIB-e prezentoval, boli výsledkom polročnej práce pre francúzske vydavateľstvo Grund. Na Petiškovi som ako dieťa vyrastal, takže ten text som poznal veľmi dobre. Mojou snahou bolo zachovať istú dávku antickej harmónie a sna.
* Budúci rok bude Slovensko čestným hosťom medzinárodného knižného veľtrhu kníh pre deti v Bologni, kde ste už dvakrát viedli tvorivé dielne. Čím môže zaujať naša knižná tvorba na takomto medzinárodnom fóre?
– Hlavne organizátori musia mať jasno a stanoviť si priority. Taká príležitosť neprichádza každý deň. Lobing Miroslavy Vallovej priniesol ovocie. Veľtrh v Bologni je najmä o obchode s detskou knihou. Akcia potrebuje väčšiu kampaň smerovanú na slovenských vydavateľov, ilustrátorov, autorov textu. Tých ľudí tam treba dostať a umožniť bezprostredné kontakty. Ale musia tam prísť pripravení. Inak v Bologni sa dá zaujať jedine výnimočnosťou, na to treba upriamiť aktivity.
Marta Bábiková
