Mária Modrovich (1977) je absolventkou Filozofickej fakulty UK, odbor marketingová komunikácia – neslovanská filológia. Žije striedavo v New Yorku a v Bratislave. Je finalistkou literárnej súťaže Poviedka 2010. Jej debutová zbierka poviedok Lu & Mira práve vychádza vo vydavateľstve KK Bagala v edícii Literárny pluk.


• Odkedy žijete v New Yorku a čo tam vlastne robíte?
V New Yorku žijem, alebo som doteraz žila, väčšinu času, už asi päť rokov ho považujem za svoj druhý domov. Oficiálne som korešpondentkou denníka Sme, kde mám každú sobotu stĺpček Listy z NY. Mesto je pre mňa synonymom slobody, duševnej, kultúrnej a vôbec, za mesiac tam človek nazbiera toľko impulzov ako v Bratislave za... trošku to preženiem, povedzme, za rok.

• Píšete aj po anglicky... Máte nejakú spätnú čitateľskú väzbu?
Niekoľko poviedok mi vyšlo v literárnych časopisoch v Amerike aj vo Veľkej Británii. Len podľa klikov na webstránke viem, že viaceré boli dosť čítané. Priame reakcie, ktoré dostávam e-mailom, sú kladné, ale predpokladám, že tí, ktorým sa moje prózy nepáčia, majú na práci zaujímavejšie veci, ako vypisovať mi kritiky.

• Čo rozhoduje o tom, v akom jazyku poviedku napíšete?
Do veľkej miery to závisí od miesta, kde sa práve nachádzam. Na Slovensku píšem zväčša prvé verzie po slovensky, v Amerike po anglicky. Neplatí to však stopercentne, napríklad teraz som v Bratislave začala novú vec písať v angličtine.

• Ako by ste jednou vetou charakterizovali svoj knižný debut?
To je ošemetná úloha a odpovedi by som sa najradšej vyhla, pretože jednak vyznie hlúpo, dvak si nie som istá, či mi takáto charakterizácia prináleží. Ak ale na tom trváte, povedala by som asi, že ide o poviedky, v ktorých postavy hľadajú spôsob, ako žiť v pravde a bez strachu, a, ako povedal americký spisovateľ David Foster Wallace Samovi Lipskému v rozhovore pre časopis Rolling Stone, ktorého prepis nakoniec vyšiel aj knižne pod titulom, ktorý teraz parafrázujem v tretej osobe plurálu na rozdiel od pôvodnej druhej osoby singuláru, „nakoniec sa samozrejme aj tak stanú samy sebou“.