Európa si dobrú slovenskú literatúru určite nájde

Mirko Kraetsch (1971) vyštudoval bohemistiku a kultúrne vedy na Humboldtovej univerzite v Berlíne a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 2000 pracuje ako prekladateľ v slobodnom povolaní a v súčasnosti sa venuje prekladaniu poézie, prózy ako aj spoločenskovedných textov z češtiny aj zo slovenčiny do nemčiny. Z češtiny preložil diela Martina Fahrnera, Ireny Douskovej, Radoslava Nenadála, Emila Hakla, Bohuslava Vaňka-Uvalského a ďalších autorov, zo slovenských ho zaujali zatiaľ predovšetkým Michal Hvorecký, Balla, Dušan Taragel, Peter Pišťanek, Jozef Urban, Jozef Puškáš a Peter Karpinský. V tomto roku vyšiel v jeho preklade v berlínskom vydavateľstve Tropen Verlag román Michala Hvoreckého Plyš pod názvom City. Najnepravdepodobnejšie zo všetkých miest. Okrem toho, že prekladá, sprevádza Mirko Kraetsch turistov po Berlíne, Postupimi a okolí.

Európa si dobrú slovenskú literatúru určite nájde

Hovorí nemecký prekladateľ Mirko Kraetsch

Mirko Kraetsch (1971) vyštudoval bohemistiku a kultúrne vedy na Humboldtovej univerzite v Berlíne a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 2000 pracuje ako prekladateľ v slobodnom povolaní a v súčasnosti sa venuje prekladaniu poézie, prózy ako aj spoločenskovedných textov z češtiny aj zo slovenčiny do nemčiny. Z češtiny preložil diela Martina Fahrnera, Ireny Douskovej, Radoslava Nenadála, Emila Hakla, Bohuslava Vaňka-Uvalského a ďalších autorov, zo slovenských ho zaujali zatiaľ predovšetkým Michal Hvorecký, Balla, Dušan Taragel, Peter Pišťanek, Jozef Urban, Jozef Puškáš a Peter Karpinský. V tomto roku vyšiel v jeho preklade v berlínskom vydavateľstve Tropen Verlag román Michala Hvoreckého Plyš pod názvom City. Najnepravdepodobnejšie zo všetkých miest. Okrem toho, že prekladá, sprevádza Mirko Kraetsch turistov po Berlíne, Postupimi a okolí.

* V súčasnosti patríš medzi žiadaných prekladateľov z češtiny aj zo slovenčiny. Ako si sa dostal k týmto jazykom?

– Môj prvý uverejnený preklad vyšiel v antológii už roku 1996 – bol to práve preklad zo slovenčiny, štúdia literárneho vedca Petra Zajaca k poviedke Dušana Dušeka. K obidvom jazykom som sa dostal vlastne náhodou. Vôbec som to neplánoval! Narodil som sa v Drážďanoch a na strednej škole som si chcel ako tretí povinný jazyk vybrať (k ruštine a angličtine) francúzštinu, lenže miest v tej triede bolo málo, len dvadsať. Hoci som mal veľmi dobré študijné výsledky, na tie časy som sa málo „spoločensky angažoval“ a nebol som dostatočne lojálny voči systému. Preto mi ponúkli, aby som si buď vybral ako tretí jazyk češtinu, alebo odišiel zo školy. To bol rozhodujúci okamih, aj keď som to vtedy ešte netušil. Mal som však šťastie na výbornú učiteľku češtiny, ktorá bola mojou triednou. Maturoval som v zlomovom roku 1989/1990. A zrazu sa nám otvorili dvere... Rozhodol som sa pre štúdium na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde som začal študovať bohemistiku ako hlavný predmet. Slovakistka Dr. Ute Rassloff mi umožnila kontakt aj so slovenčinou. Zúčastnil som sa na letnej škole SAS, kde som si podstatne zlepšil jazykové znalosti. Som veľmi rád, že sa mi prekladanie stalo povolaním. Sotva existuje niečo krajšie, než keď sa vám osobná vášeň stane profesiou.

* Čím je slovenská literatúra podľa teba charakteristická, a dokáže zaujať v európskom kontexte?

– Musím sa priznať, že sa v nej zatiaľ až tak dobre nevyznám. Nemyslím si však, že tvorba slovenských spisovateľov má jedného spoločného menovateľa. Aj na malých literatúrach je krásna ich mnohorakosť. A čím by mohla zaujať v európskom kontexte? Tým, že je originálna, že všeobecné problémy podáva typicky slovenským spôsobom. To je taký môj pocit. Predovšetkým by sa autori nemali cítiť nútení písať „pre Európu“! Európa si dobrú slovenskú literatúru určite nájde...

* Ktorí slovenskí autori ťa zaujali natoľko, že si ich preložil?

– Najviac ma vždy zaujíma aktuálne dianie. Mimochodom, pokiaľ ide o slovenskú literatúru, ešte si o nej len robím podrobnejší prehľad. A pritom dúfam, že natrafím na úžasné veci! K tým, z ktorých ukážky som už preložil, patria – okrem Michala Hvoreckého – Dušan Dušek, Balla, Dušan Taragel, Peter Pišťanek, Jozef Urban, Jozef Puškáš a Peter Karpinský. Vlastne som si tie texty sám nevyberal, ponúkli mi ich na preklad.

* Prečo si v prípade Hvoreckého Plyšu v nemčine zmenil názov románu?

– Hlavným dôvodom bolo, že v Nemecku už existuje román Plyš od Michaela Ebmeyera, vyšiel roku 2004. Hľadali sme preto spoločne s vydavateľom nový názov a prišli sme na City: mesto, v ktorom sa odohráva väčšia časť deja. Autor s novým názvom hneď súhlasil.

* Ako prijali slovenský román nemeckí čitatelia?

– Aktuálne čísla, pokiaľ ide o predaj kníh, nepoznám. Zaiste aj vďaka dobrej propagácii vydavateľstva Tropen Verlag a úspešnému čítačkovému turné Michala Hvoreckého v apríli a v máji po Nemecku sa kniha stretla s veľkým ohlasom v médiách. Je to veľmi, veľmi dôležité, veď nejde len o to, aby sa predala kniha, ale aby sa slovenská literatúra (na tomto príklade) zapísala do povedomia čitateľov. Po dlhšej odmlke, pokiaľ ide o vydávanie knižných prekladov, sa na nemecký knižný trh dostala na jeseň 2005 kniha Dušana Šimka Esterházyho lokaj, ktorá vyšla vo vydavateľstve Arco Verlag. Teraz na jar 2006 vyšiel Hvoreckého román – keby tento trend pokračoval, bolo by to veľmi potešiteľné!

* Čo by pomohlo slovenským autorom, vlastne ich dielam, aby sa ľahšie presadzovali v zahraničí? Kde vidíš možnosti propagácie slovenskej literatúry?

– V tomto odvetví veľa závisí od náhody... predpokladom je však sieť ľudí, ktorí sa angažujú pre slovenskú literatúru. Na slovenskej strane to je LIC a napríklad aj slovenské inštitúty, na nemeckej strane prekladateľky a prekladatelia (muži sú skôr výnimkou), ktorí zohrávajú úlohu sprostredkovateľov. Objavujú literárne talenty a pokúšajú sa nadchnúť pre ne ďalších, teda vydavateľov a redaktorov v časopisoch. Tieto siete existujú a fungujú, aj keď presviedčanie býva ťažké a  trvá dlho. V každom prípade veci pomôže, keď sa autori sami prezentujú napríklad v nemeckom jazykovom priestore, na veľtrhoch v Lipsku alebo vo Frankfurte, alebo v rámci podujatí slovenského inštitútu či literárnych festivalov a iných podujatí. Veľkou šancou pre slovenských autorov v nemecky hovoriacich krajinách sú aj štipendijné programy literárnych domov alebo nadácií, ktoré im umožnia kratšie aj dlhšie pobyty v zahraničí, a tým ponúknu aj možnosti prezentovať svoje diela a porozhliadať sa po ich umiestnení do vydavateľstiev. Rozhodne sa vyplatí predrať sa zdanlivo neprehľadnou húštinou existujúcich ponúk – každá kladie na autora špeciálne požiadavky a nároky, otvára však zároveň aj nové možnosti.

Pripravila Daniela Humajová