Rozhovor s petrohradským básnikom a prekladateľom Olegom MALEVIČOM

V záplave klasiky

Rozhovor s petrohradským básnikom a prekladateľom Olegom MALEVIČOM

V marci bol na študijnom pobyte v Bratislave petrohradský básnik a bohemista Oleg Malevič, ktorý od 70. rokov prekladá do ruštiny aj slovenských autorov, najmä poéziu Milana Rúfusa a vydal rozsiahle knižné výbery z dramatickej tvorby Petra Karvaša a Osvalda Zahradníka. Nedávny pobyt v Bratislave využil najmä na prípravu básnickej antológie. 

●  Slovensko ste naposledy navštívili v septembri 2004, čo ste odvtedy preložili z našej literatúry?

– Pokračoval som v prekladaní diel dramatických autorov po roku 1945, ktorých hry sa v období ich vzniku nehrali a publikovali sa až neskôr, ako Lahola, Karvaš, Bukovčan, Feldek. Hry Osvalda Zahradníka sme vydali v Petrohrade v roku 2004 a jedna z nich – Azyl, sa ešte nedávno hrala v moskovskom Gogoľovom divadle. Teraz spolupracujem s Divadelným ústavom v Bratislave na výbere hier súčasných autorov – Klimáček (Čechov – boxer, hra podľa biografických materiálov o  ruskom dramatikovi), E. Maliti-Fraňová (Jaskynná panna, hru preložila slovakistka Nina Šulgina), Karol Horák (La Musika) a ďalší. Pre petrohradské vydavateľstvo Baltické sezóny pripravujem almanach, do ktorého chcem zaradiť napríklad Bukovčanovu Fatamorgánu v preklade mojej medzitým zosnulej manželky Viktórie Kamenskej. V spolupráci s Igorom Inovym a jeho manželkou Irinou Poručnikovou som publikoval preklady slovenských autorov v literárnom časopise Neva.

    ●  Diela našich autorov sú podľa vašich slov v Petrohrade nedostupné. Pobyt v Bratislave ste využili na stretnutia s našimi básnikmi, kam bude smerovať toto úsilie?  

– Pripravujem antológiu slovenskej poézie v prekladoch petrohradských básnikov. Možno sa to na Slovensku nevie, ale už v 19. storočí sa slovenská poézia prekladala do ruštiny. Pretože prví prekladatelia boli pravoslávni, prekladali predovšetkým pravoslávnych básnikov, najmä Srbov a Bulharov, z ostatných vždy dali prednosť Slovákom. Naši slavianofili boli presvedčení, že Slováci sú im kultúrne i duchovne najbližší. Slovenskú poéziu v tom čase prekladal predovšetkým básnik Nikolaj Berg. Ďalšie preklady vyšli na prelome 19. a 20. storočia, potom v sovietskej ére sa prekladalo z doslovných prekladov. Medzi prekladateľov patrila aj slávna poetka Anna Achmatovová. Preto je pre mňa lákavé pripraviť antológiu, ktorá by v širokom zábere predstavila slovenskú poéziu, vrátane súčasných autorov. Chcem do nej zahrnúť Rúfusa, Turčányho, Stacha, Feldeka, Šimonoviča, Buzássyho, Strážaya, Kováčika, Peteraja, Zambora, Heviera, ktorých som už preložil, ale aj mladších, ešte nepreložených básnikov. Zoznámil som sa s ich tvorbou práve počas tohto pobytu. Ani významní básnici katolíckej moderny sa predtým neprekladali a ich knihy boli prakticky nedostupné.

• Aký je záujem o slovenskú kultúru v Rusku?

– Vlani vyšla v Petrohrade publikácia Slováci v Petrohrade, v ktorej sa dočítate, že prvým rektorom Petrohradskej univerzity bol Slovák, že otec básnika Janka Jesenského bol členom delegácie Slovákov na etnografickej výstave v Petrohrade a v Carskom Sele ich prijal ruský cár Alexander II., že sám Janko Jesenský počas vojny pôsobil v Petrohrade a pracoval v redakcii časopisu Slovenské zvesti. Pre časopis Neva som už predtým preložil vojnové spomienky Janka Jesenského. Kniha vzbudila zaslúžený ohlas.

    ●  Na aké novinky ruského  knižného trhu by ste chceli upozorniť našich čitateľov?

 –  Z autorov, ktorí vychádzali predtým aj na Slovensku, vydáva nové romány Daniil Granin. Medzi najzaujímavejších petrohradských básnikov v súčasnosti patrí Lev Mončalov, nedávno mu vyšiel veľký výber básní. Osobne ma veľmi zaujali tri nové diela nedávno zosnulej poetky a dramatičky Nory Slepakovej, výber z celoživotného diela Gleba Semionova, ktorý je u nás považovaný za patróna a učiteľa už niekoľkých básnických generácií. Minulý rok dostali prestížnu Cenu Anny Achmatovovej Alexander Tankov s Galinou Gamper. Stále vychádza veľa klasiky – Puškin, pripravuje sa nové vydanie Turgeneva, úplné zobrané spisy Dostojevského, vychádza emigrantská literatúra a knihy autorov, ktorí boli v sovietskej ére zakázaní. Obrovskú popularitu, najmä u ženských čitateliek má poézia Mariny Cvetajevovej, pre mnohé je priam sväticou a intenzívne pestujú jej kult. Súborne vyšiel aj Bulgakov a televízna dramatizácia Majstra a Margaréty mala veľký divácky ohlas. Stále vychádzajú Solženicynove diela a podľa jeho románu V prvom kruhu nakrútili televízny film.

     ● Čo ponúkajú populárne literárne žánre?

 – Populárna literatúra sa predáva najmä v pouličných stánkoch, ale aj v Dome kultúry N. Krupskej, kde nakupujú knihy aj veľkí distributéri. Popri svetových bestselleroch vzniká aj veľa pôvodných diel, najmä detektívok, medzi nimi vynikajú diela bývalého zástupcu šéfredaktora Inostrannej literatúry G. Čchartišviliho, ktorý píše pod pseudonymom B. Akunin. Jeho intelektuálne ladené detektívky čítajú aj s ľudia s dobrým literárnym vkusom. Vychádza veľa ženských románov, ich úroveň je slabá, zato náklady veľké. Vo veľkom náklade vyšiel aj román dramatika E. Radzinského o cárovi Alexandrovi II., dokonca je už preložený do češtiny. V menších nákladoch (tisíc až tritisíc výtlačkov) a zväčša v špecializovaných kníhkupectvách sa predávajú populárne biografie, napríklad o Pasternakovi od L. Bykova či o J. Brodskom od L. Loseva. Prekvapujúco veľký ohlas vyvolala kniha Matveja Kantora Učebnica kreslenia o význame modernizmu a avantgardy a ich vplyve na formovanie duchovného podhubia v 20. storočí.

Ľubica Suballyová a Anton Baláž