Vyhľadávanie
Peter Štilicha (1947) študoval slovenčinu a francúzštinu na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, bol redaktorom vo viacerých médiách, štyri roky pôsobil ako diplomat v Paríži. Napísal šesť básnických zbierok, prekladá z ruštiny a francúzštiny. Koncom roka mu vyjde najnovší preklad La Fontainových Bájok (Perfekt, ilustrácie Miroslav Regitko).
Ako sa vám prekladali La Fontainove bájky a aké posolstvo pre súčasného čitateľa prinášajú?
K La Fontainovi som cítil veľký životný dlh. Sľúbil som si totiž, že jeho najlepšie texty, ktoré ma sprevádzali po celý život, raz preložím a predložím verejnosti. Vždy, keď som na ne pozabudol a ignoroval ich poučenia, prišiel trest. Tak som si nakoniec povedal, že človek by si mal všetky tie pravdy a poučenia vštepiť navždy do pamäti a pri každom životnom rozhodnutí sa podľa nich riadiť. V tom je La Fontaine nenapodobiteľný, virtuózny, ale, a to predovšetkým – najľudskejší v celej zvieracej ríši.
Ktorých autorov a aké diela najradšej prekladáte?
Mojím vyvoleným autorom zostáva Alfred de Vigny, francúzsky romantický básnik, prozaik a dramatik, u ktorého ma fascinoval jeho pesimizmus, vycibrený vkus, žánrová čistota a filozofická hĺbka. Venoval som sa prekladom francúzskej klasickej a romantickej drámy (Corneille, Hugo), momentálne sa zaoberám La Fontainom a... kiežby sa mi podarilo dokončiť antológiu francúzskej romantickej poézie a vydať aspoň taký výber, ako urobil E. B. Lukáč roku 1933 pod názvom Trofeje. Daroval mi ho s venovaním roku 1967 ešte ako študentovi. Odvtedy ma táto knižočka verne sprevádza a inšpiruje.
Vaša manželka je dcérou hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, spoločne ste objavili v Suchoňovej pozostalosti balet Angelika, ktorý mal v septembri premiéru...
Rád sa pohybujem vo viacerých terénoch, a tak za svoj životný úspech pokladám aj tohtoročné vydanie CD Rané skladby E. Suchoňa. S tým súvisí aj uvedenie prvého slovenského baletu Angelika (1925 – 26) na scéne Baletu SND v septembri. Túto baletnú pantomímu napísal Suchoň ako 17-ročný žiak hudobnej školy! O diele vedelo len pár zainteresovaných, ale nik sa oň nezaujímal. Podarilo sa mi ho s pomocou mladého hudobného skladateľa R. Pepuchu zrekonštruovať a v Bratislave odznelo po 88 rokoch od svojho vzniku! Suchoňova Angelika je prvý slovenský balet a v tomto zmysle sa bude prepisovať história.
Čoskoro sa chystáte vydať siedmu básnickú zbierku. Čo vás inšpirovalo na jej napísanie a aká je jej dominantná téma?
Zbierka vznikala počas môjho pobytu v Paríži. Úľavu popri náročnej práci diplomata mi prinášali poetické záblesky, ktoré som si úchytkom zapisoval na záložky rôznych dokumentov. Pripadal som si zavše ako bardejovský notár či pisár Leonard z Uničova, ktorý si na okraj daňového registra v roku 1457 zapísal najstaršiu ľúbostnú báseň „Ó, milá panna...“ Takto som tvoril svoju motivickú odkazovú schránku, ktorú som z času na čas otváral a vyberal z nej. Nebyť toho, bolo by mi naozaj trpko! Verím, že zbierka vyjde v budúcom roku. Jej dominantou témou je návrat... utiekol som si totiž a bolo treba trocha pritiahnuť uzdu a očistiť sa sám pred sebou.
