Vyhľadávanie
Marek Krajewski (1966 vo Vroclave) vyučoval na univerzite klasickú latinskú fi lológiu, roku 1999 vstúpil do literatúry cyklom detektívnych príbehov s hrdinom Eberhardom Mockom. Séria, ktorej dej sa odohráva v medzivojnovom Vroclave, je dostupná aj v slovenskom preklade (Smrť v Breslau, Koniec sveta v Breslau, Prízraky v Breslau, Pevnosť Breslau, všetky vyšli vo Vydavateľstve Slovart). Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení, cenu za najlepší detektívny román za rok 2003. Keďže v spomenutom cykle opisom reálií Vroclavu významným spôsobom prispel k poznaniu a propagácii dejín mesta, roku 2008 bol menovaný čestným veľvyslancom Vroclavu. Dej ďalších sérií Krajewského románov sa odohráva v Ľvove a Gdansku.
• V posledných rokoch ste profesionálnym spisovateľom. Ako k tomu vlastne došlo? Prečo sa z vedca-fi lológa stal autor detektívnych príbehov? Nemáte v pláne niekedy vrátiť sa k vedeckej činnosti a pokračovať v nej?
– Spisovateľom-profesionálom som sa stal po neľahkom dlhom rozhodovaní. Zanechal som vedeckú prácu i zamestnanie na univerzite, kde som pätnásť rokov vyučoval latinskú gramatiku a porovnávaciu jazykovedu. Vyše sedem rokov som žil podvojným životom vedca i spisovateľa, no napokon som zistil, že obe činnosti dohromady mi zaberajú príliš veľa času, takže sa jednej z nich budem musieť vzdať. Rozhodol som sa, za katedru sa už nevrátim, veď, ako vravel Herakleitos: Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.
• Umiestnenie detektívnej zápletky do historického kontextu je veľmi zaujímavé, v slovenskej literatúre máme napríklad diela Ľuboša Juríka o Bratislave, v českej sú poviedky Jiřího Mareka o Prahe podobne ako u vás situované do medzivojnového obdobia.
– Je mi ľúto, tvorbu týchto autorov nepoznám.
• V porovnaní s vašimi románmi u Mareka a Juríka prevláda idylickonostalgický tón so sklonom k melodráme, akési snívanie o „dob rej“ minulosti. Váš medzivojnový Breslau je plný násilia – čo, domnievam sa, je omnoho bližšie realite – ale tiež atmosfére modernej detektívky, kriminálky a trileru. V čom podľa vás spočíva podstata popularity kombinácie historického žánra s detektívnym? Prečo sa ľudia natoľko zaujímajú o napínavé príbehy z minulosti, ktorá by im mohla byť už cudzia, vzdialená?
– To by sme sa mali spýtať skôr znalcov knižného trhu, poľských literárnych vedcov, možno sociológov. Ja môžem poskytnúť len veľmi neistú, amatérsku odpoveď: jednoducho som ako prvý začal písať o nemeckej minulosti svojho mesta – Vroclavu. Navyše som sa ako prvý v Poľsku začal zaoberať žánrom, ktorý sa nazýva retrodetektívka. Som teda „dvojnásobným priekopníkom, ale priekopník môže v nejakej literárnej oblasti buď celkom upadnúť do zabudnutia, alebo má šťastie, a pretože ako prvý nemá konkurenciu, dosiahne úspech. Ja som mal veľké šťastie.
• Ešte raz sa vrátim k cyklu poviedok Jiřího Mareka, ktorý získal veľkú popularitu v podobe televízneho seriálu (Hříšní lidé města pražského). Čo váš hrdina Eberhard Mocke a fi lm?
– Pred niekoľkými rokmi som predal právo na sfi lmovanie románu o Mockovi. Dosiaľ žiaden fi lm nevznikol. Už ma ani nikto neinformuje o osudoch tohto projektu. Myslím, že úplne zlyhal.
• Osudy Eberharda Mocka sa v rámci cyklu neodvíjajú chronologicky, text občas postupuje vpred v dvoch časových rovinách (pred druhou svetovou vojnou a po nej). Aj životopis Eberharda Mocka, prístupný na internetovej stránke, siaha s pomerne podrobným popisom od narodenia roku 1883 do úmrtia v roku 1960. Plánujete vytvoriť pokračovania príbehov, zasadené do skorších či neskorších časových úsekov?
– Nebudú žiadne pokračovania. V románe Hlava Minotaura som plynulo prešiel do deja nového cyklu detektívnych príbehov, ktoré sa odohrávajú v medzivojnovom Ľvove. Objavuje sa tu nový hrdina, komisár poľskej štátnej polície Edward Popielski. V nasledujúcich rokoch sa mienim venovať tomuto cyklu.
• Vroclav bol v medzivojnovom období nemeckojazyčným mestom, ako to v tom čase bolo s jeho poľskými obyvateľmi? Poznáte nejaké poľské rodiny, ktoré majú korene v meste, povedzme vyše sto rokov?
– V medzivojnovom Vroclave žilo od päť do pätnásťtisíc Poliakov z vyše šesťstotisíc jeho obyvateľov. Viem, že ešte žije niekoľko Poliakov, ktorí tu žili aj pred vojnou, ale osobne sa s nikým z nich nepoznám.
• A aký máte vzťah k historickým románom?
– Nečítam veľa detektívnych románov, uprednostňujem knižky iných žánrov. Zaujímam sa o fi lozofi u, a preto študujem veľa monografi í z tejto oblasti. Okrem toho hlcem literárnych klasikov, aby som sa od lepších priučil spisovateľskému remeslu, skúmam rôzne spôsoby narácie, sledujem utváranie psychológie a charakteru postáv. Medzi týmito dielami sú samozrejme aj historické romány. Naposledy ma zaujal Salambo Gustava Flauberta.
• Poľská literatúra v súčasnosti zažíva výrazný boom detektívnych príbehov. Román s viac-menej detektívnym motívom napísala i Olga Tokarczuk. U nej je detektívna zápletka len rámcom iných, dôležitejších problémov. Ako vnímate otázku hranice populárnej literatúry s hlavným prúdom, ktorú ste očividne prekročili?
– Teším sa, že detektívke sa dostalo cti ocitnúť sa v rukách takej vynikajúcej autorky, akou je Olga Tokarczuk. Hranice medzi kvalitnou detektívkou a románom z hlavného prúdu sú plynulo priechodné.
• Spomenuli ste, že dej vašich nasledujúcich próz sa bude odvíjať v Ľvove, ako chcete priblížiť mesto čitateľom?
– Už som napísal tri romány ľvovského cyklu. Moji čitatelia, ktorí pochádzajú z Ľvova, sú ku mne veľmi zhovievaví. Tvrdia, že sa mi podarilo veľmi verne a dobre vystihnúť topografi u mesta a dobové zvyky. Všetci sa zhodujú v tom, že atmosféra predsa len nebola natoľko ponurá a temná ako v mojich textoch. Takže zaiste sa mi v úplnosti nepodarilo vystihnúť atmosféru tohto nádherného mesta, no vinu za to nesie žáner, ktorý píšem.
• Narodili ste sa vo Vroclave, vaša matka pochádza z Ľvova, ako vieme z histórie, ľvovskí Nemci prišli do Vroclavu po odsune (a namiesto) Nemcov. Neplánujete napísať niečo o tomto povojnovom období s poľským hrdinom?
– Ktovie, možno niekedy napíšem román o Vroclave štyridsiatych rokov. No s určitosťou to sľúbiť nemôžem. Nasledujúci román začnem písať teraz v januári a ešte neviem, kam a do ktorej historickej epochy umiestnim príbeh.
• Zatiaľ dva diely má cyklus románov, ktorý sa odohráva v Gdansku. Tieto texty píšete ako spoluautor. Knižky sú na Slovensku takmer neznáme, môžete ich čitateľom Knižnej revue priblížiť?
– Príbehy píšem spoločne s kolegom Mariuszom Czubajom, zatiaľ vyšli dve detektívky – Alej samovrahov a Cintorínske ruže, nie z oblasti retrožánru, ich dej sa odvíja v 21. storočí. Hlavným hrdinom je komisár Jaroslaw Pater. Je to inteligentný, no rozporuplný človek, individualista, osamelý „stopovací pes“, ktorý vždy vytrvalo smeruje k vytýčenému cieľu. Dúfam, že časom sa tieto romány dostanú aj na slovenský knižný trh.
