Vyhľadávanie
Klenotnica malých knižných šperkov
Čitatelia Knižnej revue poznajú Ivana PANENKU predovšetkým ako predstaviteľa vydavateľstva EX TEMPORE, vydavateľa Vybraných spisov Ľubomíra Feldeka a Oľgy Feldekovej a bibliofilskej Edície Jedna báseň, ako aj obdivovateľa a propagátora grafického diela Albína Brunovského a kurátora viacerých výstav. Tentoraz vám ho predstavíme ako znalca exlibrisov, predsedu Slovenskej spoločnosti exlibristov, iniciátora a organizátora medzinárodných podujatí a Medzinárodného trienále exlibris v Bratislave (1995, 1998, 2001, 2004).
* Pán Panenka, ako sa formoval váš vzťah k výtvarnému umeniu? Vyštudovali ste exaktné prírodovedné vedy, neskôr meteorológiu, ktorej ste sa venovali ako profesionál – popredný odborník, no zároveň ste uznávaným znalcom diela Albína Brunovského a najmä exlibrisov?
– Vzájomné väzby týchto, na prvý pohľad protichodných záujmov, vznikali akosi mimovoľne. Pravdaže, od študentských čias mi bolo umenie blízke a k neskoršiemu racionálnemu povolaniu som hľadal prirodzenú emotívnu rovnováhu v krásnej literatúre a umeleckej grafike. Mal som životné šťastie, že mi bolo dopriate byť súčasníkom Albína Brunovského. Často som ho sledoval pri práci a predovšetkým hodiny, ba celé noci som sa s ním rozprával. O zberateľstve exlibrisov som sa dozvedel v Prahe okolo roku 1970, ale vtedy som si nemyslel, že sa tomu niekedy budem venovať. Už roku 1973 mi A. B. venoval kameňorytinu Kontemplácia s mojím menom. A tam sa to začalo.
* Iniciovali a zakladali ste Slovenskú spoločnosť exlibristov (roku 1993/94), ktorej ste predsedom. Vo vtedajšom Česko-Slovensku pracoval Spolek sběratelů a přátel exlibris s dlhoročnou tradíciou (od roku 1918). Do akej miery ste sa inšpirovali touto tradíciou, aké boli hlavné pohnútky založiť Slovenskú spoločnosť exlibristov?
– Po rozdelení česko-slovenskej federácie začali celkom prirodzene vznikať národné inštitúcie, spolky, združenia, kluby, spoločnosti. V tom čase pražský celoštátny spolok evidoval okolo 25 členov zo Slovenska, mnohí z nich sa zrazu po vzniku Slovenskej spoločnosti exlibristov stali jeho zahraničnými členmi. Zberateľské národné spoločnosti sú členmi Medzinárodnej federácie FISAE, do ktorej bola naša spoločnosť oficiálne prijatá roku 1996. Treba tu povedať, že tradície jedného národného združenia nemožno preniesť do iného, najmä nie v populácii či národe, ktorému nie je vlastný spolkový život. Skrátka, my, Slováci, máme iný rebríček hodnôt a solventní občania majú úplne iné priority. Nehovoriac o súčasnom trhovom prostredí, ktoré zasahuje aj do tejto sféry.
* Za trinásť rokov činnosti Spoločnosti ste pripravili už štyri ročníky Medzinárodného trienále exlibris v Bratislave, za nultý ročník možno pokladať súťažnú prehliadku exlibris pri príležitosti prvého European Exlibris Meeting roku 1992. V čom je podľa vás najväčší prínos týchto medzinárodných súťažných výstav, ako by ste stručne zhodnotili jednotlivé ročníky?
– Pravidelné Kongresy FISAE sa konajú každé dva roky, pri príležitosti ročníka 1992, ktorý sa konal v japonskom Sappore, mi Dr. Premstaller z Rakúska ponúkol pokusne uskutočniť náhradný meeting pre zberateľov z Európy v Bratislave. To sa nám podarilo, prišlo naň okolo 260 účastníkov z 15 krajín. Týchto zberateľov pritiahli vynikajúce práce slovenskej grafickej školy, ako aj publicita Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Zdalo sa mi, že ku krásnej knihe exlibris patrí, hoci už v zmenenom význame – nevlepuje sa do knihy, ale sa stáva predmetom výmeny.
* Okrem organizovania výstav Slovenská spoločnosť exlibristov vydáva obsažné katalógy z každého trienále a dvojjazyčnú slovensko-anglickú edíciu Svet slovenského exlibris. Zatiaľ v nej vyšli 103 exlibris Albína Brunovského. Tvorba 1970 – 1995, ktorej autorom ste vy spolu s Evou Trojanovou, a 99 exlibris Vladimíra Gažoviča. Tvorba 1963 – 1998, do tohto katalógu ste prispeli úvodom a autorom sprievodného textu je Fedor Kriška. Pripravujete ďalšie súborné dielo exlibris niektorého slovenského grafika?
– Žiaľ, od vydania spomínaných dvoch publikácií ubehlo už šesť rokov. Kompletná exlibrisová tvorba A. B. vyšla vďaka sponzorskej pomoci zahraničnej spoločnosti a exlibrisy Vladimíra Gažoviča vďaka podpore Ministerstva kultúry SR. Ďalšie žiadosti o podporu na ďalšie zväzky (D. Kállay, K. Ondreička) zostali bez kladnej odozvy.
* Tvorba exlibris má svoje špecifiká dané už jeho určením. Umožňuje vám exlibris iný pohľad na celkovú tvorbu niektorého z vašich obľúbených výtvarníkov?
– Zatiaľ čo mnoho autorov exlibris v zahraničí (ale už sa to ukazuje aj u nás) sa venuje výlučne tvorbe exlibris, iné ich nezaujíma, alebo ani iné nevedia – tak naši poprední grafici tvorbu exlibris považujú za doplnkovú, patrí k druhu úžitkového umenia. Ich výsledkom sú malé grafické šperky, ako kedysi pregnantne exlibrisy nazval priateľ Fedor Kriška. Prirodzene, pohľad na tvorbu jednotlivých autorov sa časom mení, kryštalizuje, dozrieva. A keď sa niečomu venujete vyše tridsaťpäť rokov – polovicu života – pri všetkom optimizme, ktorý je mi daný, neľutujem námahu ani čas, neuvažujem o márnosti (aj keď dobre ovládam Knihu Kazateľ ). Ten malý grafický list mi umožnil nadviazať korešpondenčné i osobné priateľstvá a otvoril cestu do mnohých, i veľmi vzdialených krajín našej zemegule. Znie to až neuveriteľne, ale je to pravda.
Textt pod obrázky
Rossijskij ekslibrisnyj žurnal vlani vo svojom prvom čísle priniesol blahoželanie Ivanovi Panenkovi k 70. narodeninám (10. mája 2004). Priložené príležitostné exlibris mu k tomuto jubileu venoval famózny tvorca JURIJ NOZDRIN, zberateľmi a medzinárodnými porotami mnohonásobne ocenený autor.
