Vyhľadávanie
Budmerický Babylon
V budmerickom Dome spisovateľov sa stretli (27. 2. – 1. 3.) na seminári prekladatelia a slovakisti z USA, Kanady, Francúzska, Španielska, Veľkej Británie, Talianska, Nemecka, Rakúska a Írska, aby si navzájom vymenili odborné skúsenosti, ale zároveň sa aj informovali o problémoch súvisiacich s vydávaním prekladov z jazykov malých národov a o postavení prekladateľa vo svojich domácich krajinách. Medzinárodný prekladateľský seminár pripravilo zahraničné oddelenie SLOLIA Literárneho informačného oddelenia.
Viacerí šíritelia našej literatúry vo svete majú slovenské korene, jedným z nich je profesor Peter PETRO z univerzity vo Vancouveri, ktorý sprostredkoval anglofónnym čitateľom knihu Milana M. Šimečku Džin (ocenili ho ako najlepší preklad roka), román Petra Pišťanka Rivers of Babylon a prvý slovenský internetový román E. M. Matkina Polnočný denník, zatiaľ len pripravené na vydanie.
* Aký význam pripisujete prekladateľským konferenciám, seminárom, v čom sú pre vás užitočné?
– Pred dvoma rokmi som bol na konferencii prekladateľov v Smoleniciach. Verím, že aj táto druhá bude rovnako prospešná. Slovensko pravidelne navštevujem a vždy si odnášam plný kufor kníh, ale keďže nemám každodenný kontakt so slovenskou literatúrou, je pre mňa problém vybrať text zo širokej ponuky. Na prekladateľskom seminári akoby sa mi v tom prítmí rozsvietilo. Už sa teším, že sa budem môcť porozprávať so svojimi kolegami a spýtať sa na ich skúsenosti.
* Čo vás najväčšmi zaujíma?
– Najmä ako sa im darí kolegom v iných krajinách umiestňovať rukopisy vo vydavateľstvách.
* Aké má prekladateľ možnosti vydať slovenského autora v Kanade?
– Žijem síce v Kanade, ale tam ani nehľadám vydavateľstvo na preklady zo slovenčiny. Dávam prednosť americkému, čo má obrovskú distribučnú sieť, alebo anglickému, ktoré má celosvetovú distribučnú sieť. To znamená v Severnej Amerike, v Anglicku aj Írsku, a takisto v Afrike a v Indii, v Austrálii a na Novom Zélande. Mám mnoho známych vydavateľov, mám otvorené dvere do akademických vydavateľstiev, lenže tie majú veľmi obmedzenú distribúciu. Môžu len skromne investovať do produkcie, ale takmer nič do reklamy. Takáto kniha veľmi skoro zapadne do zabudnutia a o pár týždňov ju už nikto neregistruje.
* Spolupracujete so slovenskými literárnymi inštitúciami, vydavateľstvami. Čo sa vám podarilo presadiť v zahraničí?
– Prekladám takmer 25 rokov bez toho, že by som videl za svoju prácu čo len halier či cent. Venujem sa tejto činnosti preto, lebo chcem zviditeľniť slovenskú literatúru v anglofónnom zahraničí. Začal som to robiť z nadšenia, nezamýšľal som sa, či môžem byť profesionálny prekladateľ a dostať za to dokonca aj honorár. Honoráre na Slovensku sú celkom normálne, nech sú akokoľvek nízke. Veľa ľudí v Amerike, Kanade, Anglicku prekladá celkom zadarmo. Keď za preklad poézie v časopise dostane 50 dolárov, môže byť rád. Prvých 50 dolárov som dostal, až keď som preložil neviem koľko stoviek strán.
* Čo vás teda drží pri prekladaní zo slovenčiny?
– Situácia v tejto oblasti nie je dobrá, dokonca je zlá. Ale nie je beznádejná. A práve preto teraz riskujem s dvoma textami Pišťanka a Matkina, ktorí sú veľmi populárni na Slovensku. Samozrejme, nesiem aj finančné riziko, pretože ja núkam text vydavateľom, a nie naopak. Čiže ho predávam, ako keby som predával pôvodinu. Samého ma však veľmi zaujíma, či títo dvaja autori prerazia v anglo-americkej sfére. Samozrejme, v prípade ak nájdeme dobrého vydavateľa.
* Aké môžu byť najschodnejšie cestičky pre slovenskú literatúru na širokých diaľnicach svetových vydavateľstiev?
– Nedávno som preložil prvú kapitolu z románu Rudolfa Slobodu Rozum. Má to byť ukážkový preklad, ktorý vydavateľ chce rozoslať do sveta, aby zistil, či je oň vôbec nejaký záujem. Ak bude záujem, preložím celú knihu. Takto treba vysielať do sveta pokusné lastovičky.
* Ktorí slovenskí autori sú vám najbližší?
– Prekladať som začal ešte ako študent, páčila sa mi predovšetkým surrealistická poézia, neskôr som preložil niečo aj od iných známych básnikov.
* *
Z francúzskych prekladateľov má slovenský pôvod Peter BRABENEC, ktorý žije vo Francúzsku od roku 1980, venuje sa španielskej a americkej literatúre. Jeho najobľúbenejším slovenským autorom je Pavel Vilikovský. Pred niekoľkými rokmi vydal vo francúzštine jeho román Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch a podľa nákladu (6000 výtlačkov), ale aj podľa ohlasu kritiky zaujal francúzskych čitateľov. Už dva roky má pripravený preklad staršej Vilikovského knihy Večne je zelený, zatiaľ však nenašiel vydavateľa.
– Pre francúzsku čitateľskú obec je podľa mňa vo Vilikovského diele zaujímavý najmä jeho postoj k literatúre, postoj k čitateľovi, postoj k literárnej tradícii a postoj k práci spisovateľa. V tomto ohľade sa mi zdá, že je to veľmi skromný autor, aspoň navonok to tak vyzerá. Možno niekde v ňom je tá veľká úcta k literatúre, na akú sme zvyknutí vo francúzskej literárnej histórii, ale navonok ju neprejavuje. Je to istá cudnosť spisovateľa voči svojmu dielu.
– Je to akoby fotografia mentálneho stavu alebo rozmýšľania Slovákov o Slovensku, o sebe samých. Francúzi, pochopiteľne, nevedia oceniť veľkú zmenu, ktorá sa na Slovensku udiala, preto príspevky neporovnávajú súčasnú situáciu s predchádzajúcim obdobím. Jednotlivé príspevky vyjadrujú zaujímavé postoje Slovákov k sebe samým, väčšinou kritické. Slováci sú momentálne v tej istej situácii ako Francúzi, len niekde na druhom konci. Ako hovoria novinári – Francúzi majú v Európe dlhú tradíciu, sú zakladateľským štátom toho európskeho jadra, Slováci tam prichádzajú až teraz.
* Vyučujete literatúru na strednej škole, aký vzťah má francúzska mládež k literatúre, číta veľa?
– Asi rovnako ako na Slovensku. Vo francúzskych školách má literatúra vo vyučovaní oveľa väčší zástoj ako tu. Aj jazyky sa učia na základe literatúry. Maturantom sa niekedy preberajú témy, aké sa tu neprednášajú ani na vysokých školách, umožňuje sa im prístup k textu, analyzujú sa texty. Nemusia čítať celé diela, dostávajú vzorové texty, ale ukazuje sa im cesta k textu. V rámci možností sa pokúšam priviesť žiakov k čítaniu.
* Čítali vaši študenti preklad Vilikovského?
– Dokonca škola na konci školského roka kúpila túto knihu maturantom, aby mali pamiatku na štúdium.
–dm, báb–
