Vyhľadávanie
• Rakúšania boli iste prekvapení, ako sú naše susediace krajiny poprepájané. Čo prekvapilo vás pri objavovaní vzájomných vzťahov medzi Rakúskom a Slovenskom? Navštívili ste Bratislavu aj predtým, než ste sa pustili do tejto knihy?– Súčasné čitateľské publikum v Rakúsku bolo veľmi prekvapené, že toľko krásnych pamiatok a slávnych osobností, ktorými sa Rakúsko pýši, má korene na Slovensku. Práve preto sa táto kniha stretla s takým obrovským ohlasom a v mnohých rebríčkoch najčítanejších kníh priam katapultovala (v Kuriéri sa niekoľko týždňov držala na 1. mieste.) A aj moje nespočetné rozhovory a čítania v Nemecku a Rakúsku pomohli tomu, že sa prehĺbil vzťah Rakúšanov k Slovensku.O slovensko-rakúske vzťahy som sa začal zaujímať na podnet slovenského veľvyslanca v Prahe Ladislava Balleka. Prišiel za mnou po prezentácii mojej knihy Die Böhmische Großmutter. Reisen in ein fernes nahes Land (Moja česká babička. Cesty do ďalekej blízkej krajiny), ktorá vyšla vo Viedni ešte roku 2005, a navrhol mi, aby som podobnú knihu napísal aj o Slovensku. Priznám sa, že sa mi v tej chvíli nevybavilo takmer nič, o čom by som mohol písať. Ale keď pán veľvyslanec vysypal ako z rukáva zopár mien, vedel som, že toho musí byť aj viac a pustil som sa do práce. Viackrát som navštívil Slovensko a nevychádzal som z údivu, koľko máme spoločných bodov.• Aká historická súvislosť medzi Rakúskom a Slovenskom, respektíve medzi Viedňou a Bratislavou vás zaujala najviac a prečo?– Pre mňa osobne boli najzaujímavejšie a zároveň aj najprekvapujúcejšie štyri objavy: americký herec a režisér Peter Lorre, vlastným menom Ladislav Löwenstein, rodák z Ružomberka (1904 – 1964); Samuel Fischer (1859 – 1934), jeden z najvýznamnejších európskych vydavateľov svojej doby, zakladateľ nemeckého vydavateľstva Fischer Verlag, pôsobiaceho dodnes na nemeckom knižnom trhu; Eduard Sacher (1843 – 1892), ktorého otec Franz Sacher je autorom receptu na známu čokoládovú tortu. Istý čas žil v Želiezovciach, kde sa narodil aj jeho syn Eduard, zakladateľ hotela Sacher vo Viedni. Práve syn osladil rodinný recept o marhuľový lekvár. Napokon je to americký herec Paul Newman (1925 – 2008), ktorého matka sa narodila na Slovensku.• Využívate tieto zaujímavé fakty na prehĺbenie rakúsko-slovenských vzťahov napríklad formou pravidelných stretnutí spisovateľov či iných umelcov, raz na pôde Slovenska, inokedy na rakúskej strane, na ktorých by sa pripomenuli historické súvislosti?– Jediným problémom však zostáva reč, ktorá nás oddeľuje. Žiaľ, je veľmi málo Rakúšanov, ktorí vedia po slovensky, ale zato dosť Slovákov, ktorí rozprávajú plynulou nemčinou. Aj to bolo pre mňa jedným z prekvapení.• Práve sa do češtiny prekladá vaša kniha Die Böhmische Großmutter. Reisen in ein fernes nahes Land (Moja česká babička. Cesty do ďalekej blízkej krajiny). Je Rakúšanom bližšia Bratislava alebo Praha? Prešporský dialekt je obohatený mnohými rakúskymi výrazmi.– Keď som cestoval po Čechách, študoval podklady a robil si poznámky, narážal som trošku na akýsi chlad až ľahostajnosť ľudí. Trvalo takmer päť rokov, kým som zozbieral potrebný materiál. Česi akoby zazlievali svojim rodákom, že mnohí z nich opustili vlasť a realizovali sa za hranicami a preslávili sa v inej krajine, nie doma. Na Slovensku bola situácia opačná. Kto chcel študovať, vycestoval do Viedne, či Budapešti, alebo do Prahy a do Nemecka. Vzápätí po vyjdení knihy v nemčine sa mi ozvalo nezávisle od seba niekoľko slovenských prekladateľov a prejavili záujem o tento titul.
A že prešporský dialekt je plný rakúskych výrazov? To je zaujímavý aspekt, aj to musím ešte preskúmať!• Bratislavčania si radi občas zájdu do Viedne, aby si pozreli Schönbrunn a ďalšie historické pamiatky, alebo vybehnú na bicykloch do Hainburgu na kávu, do Kittsee na dobrú čokoládu... Navštevujete aj vy teraz Slovensko častejšie?–Samozrejme, že môj obdiv a láska ku Slovensku aj naďalej pretrvávajú. Mám ešte v pláne precestovať regióny, ktoré som neprešiel.
