Prekročiť domáci básnický piesoček

Prekročiť domáci básnický piesoček

Riaditeľ festivalu Ars Poetica, básnik Martin SOLOTRUK

Dnes sa začína 4. ročník medzinárodného festivalu poézie, na ktorom by sa malo zúčastniť vyše tridsať autorov z Talianska, V. Británie, Rakúska, Nemecka, Poľska, Fínska, Bulharska, Česka, USA, Francúzska, Chorvátska, Ruska, Maďarska a samozrejme aj zo Slovenska.

* Sami účastníci predstavujú naozaj jazykový Babylon. Podľa akého kritéria okrem jazykovej pestrosti ste pozývali básnikov?

– Kritériom, dôležitým pre výber, nie je ani tak jazyková pestrosť, napokon básne odznejú na festivale aj v slovenských prekladoch, ale skôr kultúrna pestrosť, rôznorodosť kultúrnych kontextov jednotlivých účastníkov, a tým aj rôznorodosť ich poetík. Ďalšie kritérium, ktoré pri výbere jednotlivých básnikov uplatňujeme, súvisí s našou snahou naplniť celý vekový či generačný register, priviesť na Slovensko nielen tie najvýznamnejšie európske osobnosti, „spisovateľské celebrity“, ale aj zaujímavých mladších či celkom mladučkých autorov či autorky. Tento rok bude napríklad našou najväčšou celebritou Brit Ciaran Carson, nositeľ ceny T. S. Eliota, autor nominovaný na Booker Prize.

* Každý ročník festivalu je zaznamenaný v publikácii, ktorá prináša okrem krátkych portrétov autorov aj ukážky z ich tvorby v pôvodnom jazyku a v slovenskom preklade. Pomáha takáto forma publikovania propagovať slovenskú poéziu v zahraničí?

– Antológia prináša výber z tvorby festivalových hostí nielen v pôvodnom jazyku a v slovenčine, ale aj v angličtine. A práve tá podľa našich skúseností so sebou prináša potenciál, aby zborník naozaj fungoval ako medzinárodné médium na šírenie (aj slovenskej) poézie. Mimoriadne dôležitá však je aj príležitosť pre slovenských autorov stretnúť sa so svojimi zahraničnými kolegami, nadviazať kontakty, ktoré v minulosti v mnohých prípadoch vydržali veľmi dlho a prerástli do priateľstiev. Slovenskí poeti tak získajú možnosť byť v kontakte aj s iným než slovenským kontextom, zapájať sa aj do iných než slovenských umeleckých projektov. Niežeby slovenský kontext nebol dosť zaujímavý, ale je nás tu predsa len trošku málo a svoje básnické hry sa hráme na pomerne známom piesočku. 

* Ako ste využili skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov, čím ste obohatili program tento rok?

 – Oproti minulým ročníkom medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica nastalo v roku 2006 niekoľko zmien. Zbavili sme festival výlučnej viazanosti na Bratislavu a jeden z piatich festivalových večerov sme umiestnili do Banskej Bystrice. Máme totiž záujem dať príležitosť uvidieť našich autorov v akcii aj iným než bratislavským divákom. Mierne sa nám posunulo aj programové ťažisko festivalu. Jadrom programu samozrejme zostávajú večery poézie prinášajúce autorské čítania 32 básnikov a profesionálny prednes slovenských hercov, ktorý umožňujú preklady 13 prekladateľov. Tento rok sa však festival po prvýkrát nesústredí len na poetické predstavenia, ale ponúka aj platformu na reflexiu poézie v podobe niekoľkých odborných workshopov prekladateľských, tvorivého písania a špeciálnej prednášky. Po prvýkrát sa festival pokúša osloviť aj detské publikum, prostredníctvom  tvorivej dielne básnika Daniela Heviera a tanečnice Petry Fornayovej. Ars Poetica však v mnohom zostáva verná svojej štvorročnej tradícii. Predovšetkým presadzovaním multimediálnych projektov, symbiózy literatúry, hudby, tanca a vizuálneho dizajnu, ale aj poskytovaním priestoru pre tvorivú spoluprácu slovenských a zahraničných umelcov na projektoch vznikajúcich špeciálne pre festival. Naším cieľom totiž nie je iba ukazovať rad kvalitných, no už hotových vecí, ale aj vytvárať nové diela, podieľať sa na ich zrode, resp. dať podnet k ich vzniku. Jednoducho tvoriť.

Podrobnejšie informácie o festivale Ars poetica, ktorého spoluatorom je aj Literárne informačné centrum, nájdete na www.arspoetica.sk