Vyhľadávanie
Slovo a obraz
Výtvarníčka Jana Zaujecová (nar. 1977) zaujímavo prepojila výtvarné a básnické umenie. Do svojich textilných výtvarných objektov, na ktoré použila ako materiál ovčie rúno, adjustovala texty poetky Anny Amadiny a Daniela Heviera. Túto svoju tvorbu prezentovala na výstave Pretvoriť rúnom v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (september 2009– november 2009).
* Rúno ako prírodný materiál si spájame skôr s ľudovou remeselnou zručnosťou ako s poéziou. Čo vás inšpirovalo, aby ste rúnom prepojili výtvarné a slovesné umenie?
– Ovčie rúno pretvorené do autorskej plsti najvýstižnejšie pomenúva to, čo sa snažím do mojej tvorby vložiť. Snažím sa použiť v tvorbe minimum výrazových prostriedkov pre čistotu a silu kontextu, čo mi práve plsť z ovčieho rúna umožňuje. Nesie symboliku v materiáli samotnom.
Najčastejšie ho používam v bielej a hnedej prírodnej farbe. Dá sa s ním narábať dvojrozmerne i plasticky. Spolu s dielami vystavujem poéziu, ktorú adjustujem práve na ovčom rúne, čo jej dáva nový rozmer. Texty diela dopovedávajú a robia ich „jasnejšími“, či „hlbšími“. Šifrujú vložený metaforický význam.
* Prečo ste si vybrali texty práve Anny Amadiny a Daniela Heviera, čím sú vám blízke?
– Básne Anny Amadiny ma neraz oslovili podnietili k tvorbe a možno i intuitívne pomenovali významy v mojich dielach. V niečom sa tak naša tvorba prekrýva.
S Danielom Hevierom som sa tvorivo stretla na 1. medzinárodnom výtvarno-literárnom sympóziu Ora et Ars na Skalke pri Trenčíne, kde poézia kráčala s výtvarným umením v jednej ruke. Jeho texty dotvárajú jedno dielo práve z tohto sympózia.
* Ako sa vzájomne umocňuje obraznosť výtvarnej reči s metaforickosťou poézie?
– Vzájomným pôsobením vytvárajú priestor pre uvažovanie. Môže nastať zaujímavé prepojenie- poéziu potom možno čítať výtvarne a na výtvarné dielo možno nahliadať poeticky.
Foto Jozef Česla.
