Vyhľadávanie
Literárna krajina Sasko
Saská literárna rada (Sächischer Literaturrat) je od roku 1995 strešnou organizáciou, ktorá združuje vyše 25 literárnych spolkov, inštitúcií a organizácií. Okrem poradenskej činnosti pre svojich členov Rada organizuje a koordinuje aj množstvo literárnych projektov. V rozhovore nám ich predstavila Sibille Trömlová, germanistka a anglistka, ktorá stojí na čele Saskej literárnej rady od roku 2000.
* Literárny život v Sasku sa spája najmä s každoročným jarným knižným veľtrhom v Lipsku. Čím žije Sasko mimo medzinárodného veľtrhu?
– Lipský knižný veľtrh sprevádza akcia Lipsko číta, rôzne vydavateľstvá ponúkajú autorské čítania renomovaných spisovateľov. Pendantom medzinárodného knižného veľtrhu bolo až donedávna podujatie Lipská literárna jeseň – odborná platforma pre regionálne a lokálne inštitúcie – saské knižnice, vydavateľstvá, spolky a kníhkupectvá. Zároveň bola literárnym festivalom, konajúcim sa pod určitým mottom. Literárny život v Sasku celoročne pulzuje prácou vyše stovky vydavateľstiev, viacerých literárnych časopisov, literárnych múzeí a domovov... A, samozrejme, tvorbou saských autorov a jej prezentáciou, ako aj dielami prekladateľov.
* Antológiu krátkych próz saských autorov Krajina svietiacich stôp prinieslo vydavateľstvo Reclam. Čo je podľa vás typické pre literárnu krajinu Sasko?
– V rámci literatúry nemecky hovoriacich krajín je správne rozlišovať medzi literatúrou Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Ďalej treba túto literatúru deliť na literatúru západného a východného Nemecka a ich jednotlivých krajín či regiónov. Pretože literatúra reflektuje prežité aj aktuálne skúsenosti, je jasné, že bavorského autora alebo autora žijúceho na nemecko-holandskom pohraničí zaujmú iné témy ako spisovateľa tvoriaceho na území bývalej NDR. Regionálne chápanie literatúry však neznamená provincializmus. V saskej literatúre sú zreteľné stopy domácich autorov, ktorí sa tu narodili, vyrástli a ktorí Sasko tematizujú vo svojich dielach. K najznámejším patrí bezpochyby Angela Kraussová z Lipska, Thomas Rosenlöcher z Drážďan alebo Jörg Bernig. Spolutvorcami literárneho profilu krajiny sú aj autori, ktorí do Saska prišli až po prevrate zo západnej časti krajiny, ako Marcel Beyer či študenti a absolventi Nemeckého literárneho inštitútu v Lipsku pochádzajúci z celého Nemecka. Rovnako môžeme hľadať saské stopy napríklad v dielach Uwe Tellkampa, pochádza zo Saska, ale dnes tvorí v Mníchove.
* Ako v Sasku funguje regionálna podpora literatúry?
– Autorskými čítaniami a literárnymi festivalmi sa usilujeme vzbudiť záujem o literatúru „na vidieku“. Nesústreďujeme sa len na tri najväčšie saské mestá – Drážďany, Lipsko a Chemnitz. V dvojročnom cykle striedavo v jednotlivých krajoch organizujeme Saské literárne dni s cieľom predstaviť literárne dedičstvo a osobitosti saských regiónov v ich charakteristickom prostredí – tak detskému publiku, ako aj dospelým.
Usilujeme sa, aby regionálna podpora literatúry nebola zameraná len na knihy a knižnú kultúru, ale aby systémom literárnych štipendií či cien boli podporení aj autori. Drážďany majú svojho „mestského literáta“, Lipsko udeľuje ročné literárne štipendium. Viaceré mestá honorujú autorov cenami za lyrické alebo prozaické dielo. Najvýznamnejšou cenou Saska v oblasti literatúry, literárnej kritiky, divadla a réžie je Lessingova cena, udeľovaná v Kamenzi, rodisku svetoznámeho osvietenského dramatika.
* Neobmedzuje sa podpora autorov prevažne na mladých, začínajúcich literátov?
– Máte pravdu. Väčšina štipendií je určená nastupujúcej spisovateľskej generácii. Aj edičný program mnohých vydavateľstiev je v súčasnosti orientovaný na debuty, debuty, debuty.... Strednú a staršiu autorskú generáciu v Sasku podporné programy trochu zanedbávajú. Práve autori medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou sú najtvrdšie konfrontovaní s transformáciou knižného trhu, mnohí aj s novou výzvou robiť vlastným dielam reklamu, „predávať ich“ médiám i čitateľom.
* Sasko ako jediná spolková krajina Nemecka hraničí s dvoma krajinami bývalého východného bloku: s Poľskom a Českou republikou. Odzrkadľuje sa to aj na literárnej scéne?
– Veľmi obľúbené sú Nemecko-české literárne dni, vlani sa konali štvrtýkrát a prilákali do štyroch saských miest vyše 1000 záujemcov. Teší ma, že takáto akcia oslovuje nielen odbornú literárnu verejnosť a čitateľov, ale že sa nám darí získavať nových partnerov, spoluorganizátorov a sponzorov. Často sú to drobní sponzori a prispejú minimálnou sumou. Práve vďaka angažovanosti mnohých malých partnerov vznikol pestrý program Nemecko-českých literárnych dní s autorskými čítaniami, rozhlasovou literárnou kaviarňou, odborným seminárom pre knihovníkov či vyhlásením prekladateľskej súťaže. Práve pri predstavovaní literatúry susedných krajín sa nám osvedčil koncept „tandemovej čítačky“, spoločne na nej vystupujú známy domáci autor a český autor v nemeckom kontexte zatiaľ nový. Úspešná bola diskusia s Jörgom Bernigom a Jiřím Grůšom, Angelou Kraussovou a Danielou Fischerovou.
Geografická blízkosť krajín automaticky nezaručuje aj trvalý záujem o ich kultúru a literatúru: počet diel preložených z češtiny do nemčiny klesá. Vydavateľstvá majú stále menej odvahy presadzovať mladú autorskú generáciu zo strednej a východnej Európy. Preto mi pripadá doslova ako zázrak, že nemecké vydavateľstvo tak rýchlo zareagovalo na úspech prvého románu Jaroslava Rudiša Nebo pod Berlínom.
* Aká je ohlas publika na tieto literárne akcie v Sasku?
– Saské publikum je do značnej miery poznačené ideologickou minulosťou NDR, ktorá propagovala kultúru pre každého a zadarmo. Na akciách Saskej literárnej rady vyberáme vstupné. Najmä u detí a mladých čitateľov je dôležité vypestovať vedomie, že za stretnutie s obľúbeným spisovateľom treba zaplatiť – hoci len symbolickým vstupným vo výške 1 eura alebo 50 centov, rovnako ako za návštevu bábkového divadla alebo koncertu. Publikum v jednotlivých mestách Saska má pozoruhodné a špecifické záujmy: kým v Lipsku tradične pretrváva záujem najmä o kvalitné texty s hĺbavým obsahom, publikum v Drážďanoch víta aj netradičné formy prezentácie, scénické a hudobné čítania alebo prezentácie na neobvyklých miestach.
Pripravila Slávka Porubská
