Rozhovor so slovinským básnikom, prozaikom, prekladateľom, literárnym kritikom a hudobníkom Klemenom PISKOM

Rozhovor so slovinským básnikom, prozaikom, prekladateľom, literárnym kritikom a hudobníkom Klemenom PISKOM

Poézia je základ každej literárnej tvorby

Klemen Pisk sa na slovinskej literárnej scéne objavil roku 1998, keď vyšla jeho prvá básnická zbierka Labas vakaras, po nej nasledovala Visoko in nagubano prapočelo (Vysoký a zvráskavený prapočiatok, 2000) a v roku 2002 vyšla tretia – Mojster v spovednici (Majster v spovednici). Pre jeho tvorbu je charakteristický prechod od tradičnej poézie k „básňam v próze“, tematicky sa zmeriava od ľúbostnej poézie k filozoficko-meditatívnym reflexiám, v jeho básňach sa stretávame so surrealistickými prvkami, absurditou, často používa konfrontáciu archaického so súčasným, rád sa hrá s  jazykom.

Klemen Pisk navštívil Bratislavu, aby sa zúčastnil na literárnom večere, počas ktorého sa krstil knižný preklad jeho pätnástich básní a jednej poviedky do slovenčiny Pustovník a vlk (Vydavateľstvo Univerzity Komenského) na Veľvyslanectve Slovinskej republiky 22. októbra.

* Slovinský literárny historik Primož Zevnik napísal, že ste básnikom nového tisícročia. Prečo použil tento prívlastok, čím sa váš básnický jazyk odlišuje od jazyka iných slovinských básnikov?

– V básňach nechcem ospevovať vlastnú existenciu, chcem sa dištancovať od reality. Fikcia je istý druh skutočnosti, ale pretože nie je priama, umožňuje viac interpretácií. Niektorí mladší básnici sa mi zdajú málo drzí a príliš zaťažení predstavami o tom, ako by mala vyzerať poézia. Sám radšej siaham po atypickom básnickom materiáli. Pri druhej zbierke mi niektorí kritici vyčítali, že kolíšem medzi metricky usporiadanými, rýmovanými básňami a voľným veršom. Forma pre mňa nie je podstatná. V textoch, v ktorých sa vžívam do rôznych hovorových situácií, používam rôzne štylistické postupy. Moja posledná básnická zbierka Majster v spovednici bola spomedzi všetkých azda najhomogénnejšia. Básne v nej sú usporiadané do jednotlivých tematických cyklov. Prvý je venovaný hudbe, druhý šachu, tretí je fetišistický, posledný lingvistický. V básňach je veľa odborných výrazov, ale pokúsil som sa ich podať tak, aby čitateľ zacítil ich ozvenu a erotiku, aby ho erudícia neobťažovala a nepôsobila rušivo. Nehľadiac na všetky kritiky, môžem byť rád, že sa v Slovinsku toľko zaoberali mojou poéziou. Veľmi zriedkavo sa stane, že by nejaká kniha v Slovinsku zaznamenala viac ako desať recenzií, čo sa stalo mojej prvej i druhej zbierke.

* Vaša zbierka vtipných noviel a poviedok Pihalec (Dychovkár, 2008) bola nominovaná do najužšieho výberu ceny Fabula, ktorú v Slovinsku udeľujú najlepšiemu autorovi krátkej prózy. Ako slovinská verejnosť prijala túto knihu?

– Čitatelia ju prijali dobre, len týchto čitateľov bolo málo. Aj keď bola zaradená do užšieho kruhu favoritov, členom komisie sa nezdala smiešna. Žiaľ, dnes sa Slovincom zdá smiešne len to, čo je spojené s prisťahovalcami z bývalých juhoslovanských republík. V televíznych seriáloch stačí, ak herec využíva južanský prízvuk a slovinská verejnosť sa rehoce. Môj humor je iný, viac európsky. Poviedka Vilno získala cenu na Floride a teraz kandiduje na prestížnu americkú cenu Pushcart Prize. Aj keď v Slovinsku existujú spisovatelia, ktorí píšu aforizmy, humoresky, paródie, satiry, tento druh literatúry sa u nás považuje za menejcenný. Uvedomujem si, že moja próza si nájde čitateľov skôr v zahraničí ako doma, ale to je pre mňa výzva. Som rád, že jestvujú prekladatelia, ktorým sa moja literatúra páči.

* Slovenský výber z vašej tvorby Pustovník a vlk má názov podľa básne, ktorá bola preložená už do vyše 50 jazykov. Vzhľadom na to, že aj vy prekladáte, ako hodnotíte preklady mladých slovenských prekladateľov – študentov slovinčiny?

– Svoju prvú zbierku som pomenoval Labas vakaras, ale editor mi navrhol, aby som uvažoval o inom názve, pretože je to bláznivá myšlienka nazvať slovinskú zbierku v litovčine. Bláznivosť je v poézii vítaná, preto som trval na pôvodnom, nezvyčajnom názve. V slovinčine by som ju nazval Puščavnik in volk (Pustovník a vlk), ale uzavrel som to tým, že možno niekedy v budúcnosti pomenujem výber mojej poézie podľa básne Pustovník a vlk, ktorá sa najviac páčila čitateľom. Slovenská kniha bola výbornou príležitosťou. Slovenskí prekladatelia sa veľmi posnažili a vôbec mi neprekáža, že boli viacerí. Ťažko by som hodnotil o samom preklade, pretože nie som odborníkom na slovenčinu, ale jej rozumiem natoľko, že môžem povedať, že sa mi páči voľný prístup a niektoré osobité interpretácie, ktoré sú nutné pri prekladaní mojej poézie.

* Čo pripravujete a čím chcete zaujať čitateľa?

– Momentálne končím román, ktorý som si pôvodne predstavoval priširoko. Ale nič sa nedeje – z jedného románu vzniknú dva. Uvažujem o novej básnickej zbierke, pretože v poslednom čase sa venujem predovšetkým próze. Pre mňa je však podstatná poézia. Poézia je základ každej literárnej tvorby, čo sa čoraz viac odráža v mojej próze, ktorá je pravdupovediac poetická. Veľa prekladám, ale rozhodol som sa, že radšej sa budem venovať vlastnej tvorbe, preto od vydavateľstiev žiadam vysokú cenu za preklad. Mojím veľkým želaním je napísať libreto. Na budúci rok plánujem cestu do USA, do Jasksonvillu na Floride, kam ma pozvali. Pravdepodobne navštívim aj iné americké mestá, kde sa vyučuje aj slovinčina.

Saša Vojtechová Poklač