Vyhľadávanie
Slobodný a úplne otvorený pohľad
Rozhovor so spisovateľkou, prekladateľkou a editorkou JANOU JURÁŇOVOU
Vydavateľstvo Aspekt pôsobí na knižnom trhu už dosť dlhý čas. Svojím zameraním na feministickú literatúru je ojedinelou inštitúciou na Slovensku. Nedávno vydalo knihu s provokujúcim obsahom i názvom Lesby-by-by/Aspekty politiky identít. Pri tejto príležitosti sme položili niekoľko otázok jednej z editoriek knihy, spisovateľke Jane Juráňovej, ktorá je dušou vydavateľstva Aspekt.
* S akým zámerom vydavateľstvo vznikalo a ako sa vám ho darí napĺňať?
– Aspekt vznikol roku 1993 ako feministický kultúrny časopis. Za vyše desať rokov existencie sa z Aspektu vyvinul komplexný projekt – vzdelávací a publikačný. Knihy vydávame od roku 1996, dovedna je to vyše päťdesiat knižných titulov. Všetky znamenali pre slovenskú knižnú kultúru niečo nové. Prinášali nové témy, nové autorky, alebo oboje. Napokon aj najnovšia nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinek zatiaľ vyšla po slovensky len v Aspekte – kniha Milenky v roku 1999; jej hra Čo sa stalo, keď Nora opustila svojho muža alebo Opory spoločnosti a úryvok z hry Klára S. vyšli v čísle D(r)ámy 2/2001.
* Ako vás vníma čitateľská verejnosť? Robíte si prieskumy a poznáte rozvrstvenie svojich čitateľov?
– Nedisponujeme možnosťami robiť si takéto prieskumy a vzhľadom na rozsah našej činnosti a najmä na naše finančné možnosti na tom asi nie je nič čudné. Napokon aj samotnú vydavateľskú činnosť sme mohli rozbehnúť len vďaka tomu, že nás dlhodobo podporuje nemecká Nadácia Heinricha Bölla a vďaka tomu, že v roku 1996 sme získali na túto činnosť finančnú podporu od švajčiarskej nadácie Pro Helvetia. Ostatné granty menšieho rozsahu sme mohli získať a zúročiť len preto, že sme mali tento základ. Všetky naše knižné tituly si svoje čitateľky a čitateľov našli. Vzhľadom na to, že knihy, ktoré vydávame, si vyžadujú kritické a otvorené myslenie, ohlas je podobný ako u iných menšinových žánrov a alternatívnych aktivít.
* V prvej otázke som použila termín feministické. Aká je vaša skutočná orientácia, čo chcete svojim čitateľom ponúkať a čo chápete pod pojmom feministický.
– Aspekt poskytuje priestor pre ženy. Aj po desiatich rokoch existencie sa ukazuje, že takýto priestor má na Slovensku svoje opodstatnenie. Poskytovať priestor pre ženy v literatúre tu vôbec nie je samozrejmé. Autorky, ktoré mali možnosť publikovať v Aspekte, ju buď nedostali inde, hoci si ju zaslúžili, alebo ju nedostali v dostatočnej miere. Pre mňa je zaujímavé poskytovať priestor autorkám, ktoré fascinujúcim spôsobom formulujú ženskú skúsenosť a majú kritický pohľad na svet. Nebyť Aspektu, Jaroslava Blažková by po roku 1989 nevydala svoje reedície a svoje nové prózy pre dospelých, neexistovala by ani dnešná literárna hviezda Uršula Kovalyk, hoci bola finalistkou jedného z ročníkov Poviedka. Mnohé prekladové autorky by na Slovensku vôbec nevyšli a mnohé témy by zostali nepovšimnuté. Feminizmus pre mňa znamená aj toto vzájomné poskytovanie si priestoru, solidaritu medzi ženami, súdržnosť a tvorivú priazeň.
* Neprekáža vám, že mnohí nezasvätení sa o feminizme vyjadrujú veľmi hanlivo, ako o istej úchylke v myslení? Často sa zjednodušene tvrdí, že feministky sú ženy, ktoré neznášajú mužov, resp. nedokážu si priznať svoje prirodzené ženské dispozície. Tak ako to je vlastne?
– Podobne ako špecialisti a špecialistky z iných odborov, ani ja sa priveľmi nezaoberám názormi nezasvätených ľudí, rozhodne nie sú pre mňa tieto názory určujúce, a nezaoberám sa ani rôznymi zjednodušenými tvrdeniami. Oveľa viac ma zaujímajú ľudia, ktorých tešia podobné veci ako mňa. Teraz sa v Aspekte tešíme z Nobelovej ceny pre Elfriede Jelinek, teším sa z toho, že sa nám podarilo objaviť pre seba aj pre naše čitateľky feministické výroky našich pramatiek: Timravy, Šoltésovej, Vansovej a najmä Gregorovej, ktoré vyjdú v novej Kalendárke, a aby som neskromne hovorila aj o sebe – veľmi ma tento rok potešilo, keď Rado(sť)dajné divadlo z Kláštora pod Znievom naštudovalo moju hru Misky strieborné, nádoby výborné o ženách, žijúcich v období štúrovcov, s nimi a popri nich, a to presne tak, ako som si to predstavovala.
* Ste jednou z editoriek knihy Lesby-by-by/ Aspekty politiky identít. Prečo ste sa pustili do tejto témy? Chcete touto knihou rúcať zaužívané stereotypy v ľudskom myslení a predsudky, ktoré vládnu v spoločnosti voči ľuďom inej sexuálnej orientácie? Akú reakciu podľa vás kniha vyvolá?
– Kniha je štvrtou v rade Aspekty, ktorá je prirodzeným pokračovaním časopisu Aspekt. Doteraz vyšli v tomto rade tituly Možnosť voľby, Piata žena a Hlasy žien. Na tému lesbickej existencie sme vydali aj číslo Aspektu v roku 1996 a nedávno vyšla aj kniha Láska je láska pre mladých gejov, lesby a bisexuálov/lky. Táto literatúra je určená jednak pre lesbickú, resp. aj gejskú či bisexuálnu komunitu a jednak pre väčšinovú spoločnosť, pre ktorú je nanajvýš zdravé uvedomiť si, že spoločnosť sa skladá z menšín a zo znevýhodnených skupín. Vždy sa mi veľmi páčil otvorený a úplne slobodný pohľad lesbických autoriek na svet, pretože si dovolia vidieť a formulovať problémy absolútne necenzurovaným spôsobom, čo je pre ženy, žijúce v heterosexuálnych vzťahoch, a teda aj pod ustavičnou kontrolou mužského pohľadu, často nemožné. Som presvedčená, že u otvorených ľudí vyvolá táto kniha vlnu nadšenia, pretože je veľmi zaujímavá.
* Treba podľa vás špeciálne upozorňovať na existenciu ľudí inej orientácie, máte dojem alebo skúsenosť, že sú u nás lesbičky diskriminované alebo nejakým spôsobom hendikepované? Ako sa vlastne identifikujú na Slovensku?
– Vzhľadom na to, že homosexuálne orientovaní ľudia sa už dávno a najmä oprávnene pokúšajú o zmenu legislatívy, ktorá sa ich priamo dotýka, nie je nutné upozorňovať na ich existenciu, na to si vystačia sami a samé.
* Komu je vaša kniha určená predovšetkým?
– Ak hovoríte o knihe Lesby-by-by, nie je to moja kniha, som len jej spolueditorkou. Určená je celej spoločnosti.
Ak máte na mysli iné knihy, ktorých som autorkou – dúfam, že sú určené širokej verejnosti. Občas sa na vlastné oči a uši presviedčam, že to tak naozaj je a teší ma to, aj keď nikdy nemám čas priveľmi sa tým zaoberať. Napísaná kniha je pre mňa vždy už minulosťou, kým pre čitateľky a čitateľov môže byť práve prítomnosťou, a tak sa vlastne v čase a v aktuálnosti míňame.
* Vaše vydavateľstvo sa vo veľkej miere orientuje na odbornú literatúru. Na aké tituly by ste ešte upozornili?
– Sama som prekladala knihu, napríklad Trauma a uzdravenie od americkej terapeutky Judith L. Hermanovej, či knihu Trampoty s rodom Judith Butlerovej. V Aspekte vyšlo viacero kníh, ktoré patria k feministickej klasike, ako Mýtus krásy Naomi Wolfovej, Sexuálna zmluva Carole Patemanovej, Tri guiney od Virginie Woolfovej, Psychológia ženy Karen Horneyovej, Materská láska Elisabeth Badinterovej, či kniha o násilí na ženách Nabudúce bude mŕtva autorky Ann Jonesovej.
* Ktoré z doteraz vydaných diel najviac zarezonovalo v čitateľskej verejnosti a čomu pripisujete jeho úspech?
– Nie je to jediná kniha z tých vyše 50 titulov, ale skôr synergický efekt, ktoré všetky knihy – spolu s ostatnými aktivitami nás, ktoré v Aspekte pôsobíme, vytvárajú. Pre mňa sú všetky naše tituly mimoriadne zaujímavé. Napokon vydávali sme ich vždy preto, že sme ich považovali za životne dôležité pre seba, a chceli sme toto nadšenie dopriať aj ostatným.
* Aké tituly ste zahrnuli do svojho edičného plánu na koniec roka?
– V Aspekte práve vychádza Kalendárka 2005, v ktorej si spomíname na slovenské spisovateľky: Timravu, Ľudmilu Podjavorinskú, Elenu Maróthy-Šoltésovú, Teréziu Vansovú a špeciálne na Hanu Gregorovú. Vyjde aj kniha Ireny Brežnej Tekutý fetiš v preklade Jany Cvikovej a nová kniha Uršuly Kovalyk.
* Kto je vašou obľúbenou autorkou?
– Je mnoho autoriek, ktoré vo mne zanechali hlbokú stopu. Napríklad Marlene Haushoferová, Toni Morrisonová, Maxine Hong Kingstonová, Isabelle Allendeová, Katherine Mansfieldová, Marianne Fredrikssonová – výpočet by bol dlhý a pretože som ešte stále neprestala čítať, a dúfam, že ani neprestanem, nie je ani uzatvorený.
* V tomto roku vám vyšla kniha v nemeckom preklade. Každý inojazyčný preklad slovenského titulu možno považovať za úspech. Ako sa vám to podarilo?
– Vo vydavateľstve Wieser Verlag v edícii Edition Zwei vyšla v nemeckom preklade a paralelne po slovensky jedna z próz z mojej knihy Siete z roku 1996, konkrétne próza Do siete odetá. Možno mi nebudete veriť, ale podarilo sa mi to úplne bez intríg.
* Akej téme sa budete venovať v najbližších mesiacoch, na akej knihe pracujete?
– Čím som staršia, tým viac ma zaujímajú dejiny a ich nekonečné prekrúcanie. Keďže mi je súdené žiť v čase, keď mi dejiny tancujú priamo pred očami, je to naozaj lákavé.
* Existujú knihy, ktorých čítaniu sa vyhýbate a knihy, ktoré vás dokázali rozrušiť alebo vami otriasli?
– Otriasla mnou kniha Virginie Woolfovej Tri guiney, ktorú som prečítala veľmi pozorne, lebo som ju sama prekladala. Fascinuje ma jej politické zaujatie históriou, a najmä to, že dokázala urobiť paralelu medzi fašizmom a patriarchátom ešte pred 2. svetovou vojnou. Keď si uvedomíme, že aj taká Hannah Arendtová sa až po vojne pýtala, kde sa to zlo nabralo, a uspokojivú odpoveď nenašla, myslím, že Virginia Woolfová zostáva stále nedocenená. Z Virginie Woolfovej robia čudáčku, lebo uznať, že mala pravdu, by podkopalo mnohé. A pritom bola geniálne racionálna a predvídavá.
Nuž a vyhýbam sa práve tým knihám, ktoré toto zjavenie zahmlievajú.
* Knižná revue pravidelne každý rok pripravuje anketu Kniha roka. Ktorej knihe by ste dali svoj hlas za rok 2004?
– To naozaj neviem. Nemám dobrú pamäť. Prečo by mali byť zvýhodnené knihy, ktoré som čítala v druhom polroku?
* Máte pocit, že sa z ľudí stávajú kultúrni ignoranti, ktorí uprednostňujú len primitívne formy zábavy a o žiadne náročnejšie umelecké prežívanie a zážitky nemajú záujem? Myslíte si, že sa s týmto javom dá niečo robiť alebo to podľa vás nie je také katastrofické, ako sa vyjadrujú pesimisti (čo sú vlastne dobre informovaní optimisti)?
– Netrápi ma ani tak to, že by sa z ľudí stávali ignoranti (tých je dosť aj medzi najintelektuálnejšími intelektuálmi), ako skôr to, že takáto ponuka sa stáva masovou, masívnou a preferovanou.
*Vaše knihy pre deti smerujú k výchove dievčat iným štýlom, ako sme zvyknutí. Snažia sa ovplyvniť vžitú konzervatívnu predstavu o tom, aká má byť žena a ako by sa mala formovať už od malička.
– Knihami pre dievčatá Iba baba a Babeta ide do sveta sa pokúšam dávať dievčatám ponuku iných príbehov, iného pohľadu na seba, na svet, než aký je im vnucovaný mejnstrímovými médiami. Písanie pre deti mi prináša vždy zvláštne potešenie. Je to pre mňa možnosť vyskúšať si, nakoľko viem komunikovať s generáciou, ktorá prichádza do úplne iného sveta, než v akom som prežila detstvo ja. Navyše mi knihy pre deti dávajú možnosť povedať deťom to, čo už dnes viem o svete a čo som o ňom nevedela, kým som nebola tou prekliatou feministkou. Baví ma podávať tieto smrteľne vážne témy potmehútsky, nejako im to celé odľahčiť. Lebo ak mám pravdu povedať, dnešných detí – dievčat aj chlapcov – je mi nesmierne ľúto.
* Prečo existuje druhý extrém – ženám sa v súčasnosti pripisuje len sexuálny symbol, zo všetkých strán sa na nás valí reklama, ktorá ukazuje ženy dokonalé, nádherné, pestované, sexy a mladé dievčatá pod tlakom ustavičného masírovania hláv sa snažia napodobňovať mediálne hviezdy, byť ako ony a nie byť samy sebou a vážiť si seba pre iné prednosti.
– Vaša otázka je výkrikom beznádeje. Pochybujem, že do konca tohto rozhovoru je dosť miesta a priestoru na vyčerpávajúcu odpoveď. Ale – všetko je v Aspekte, tam to nájdete. A dnes už dokonca v AspektIn – všetko je na webe (www.aspekt.sk). Kto neverí, nech si klikne.
* Na záver niečo optimistické: Tvorba je aj vášeň, radosť, potešenie. Človek, ktorý píše, je tak trochu mimo reality, vo vlastnom svete. Čím je pre vás písanie? Je to obrad, plné nasadenie, čas múk a driny?
– Vždy som zastávala názor, že ak trpí spisovateľ/spisovateľka, trpí aj jeho čitateľ/čitateľka. A utrpenia je na svete dosť aj bez literatúry.
Pripravila Eva Muchová
Foto Peter Procházka
