Ak by sme mali posudzovať úspešnosť spisovateľa podľa kritérií predaja kníh, tak nepochybne – v  tvojom prípade – je to úspech tvojich publikácií o  slovenskej mafii (Mafia v  Bratislave, 2008,  Mafia na Slovensku, 2009 a Boss všetkých bossov – Mikuláš Černák, 2010). Nielen čitateľský úspech, ale aj úspech úmerný atraktivite témy urobili z  teba žiadaného spisovateľa. Začnime tento rozhovor otázkou zdanlivo obligátnou a  neveľmi originálnou, no v  našom prípade nevyhnutnou: čo ťa podnietilo venovať sa takejto „rádioaktívnej“ téme? Prečo si sa rozhodol napísať až tri diela s  témou o  organizovanom zločine na Slovensku?
 
Vďaka za otázku, tiež nad tým v  poslednej dobe musím rozmýšľať, pretože sa okolo tých kníh spustila celá lavína – v  prvom rade rekordného predaja, ale aj uznanlivých a  aj zopár neuznanlivých reakcií čitateľov. Rozhodne rozčerili hladinu čitateľského záujmu výrazne, prvá kniha sa udržala v  rebríčku päťdesiatky najpredávanejších kníh v Martinuse vlastne celý rok. Hneď prvý týždeň predaja bolo v  známej sieti kníhkupectiev Artforum poradie predaja kníh autorov: 1. Murín, 3. Svěrák, 5. Filan, 7. Viewegh. Celkom dobrá spoločnosť, nie? Tým sa strhla celá lavína neuveriteľností. Len si predstavme, ako autor chodí celé roky, a  v  mojom prípade až desaťročia, po vyjdení každej svojej novej knihy do kníhkupectiev s  očakávaním a  od otrávených predavačiek počuje znovu a  znovu to notoricky známe: „Ale, pán Murín, veď dnes sa knihy nekupujú...“ Samozrejme, že sen každého autora, aby sa jeho kniha ocitla vo výkladoch kníhkupectiev, je v  nedohľadne. Promptne vám vysvetlia, že za také privilégium sa platí a  ktorý vydavateľ by toľko investoval pri neistej návratnosti? A  odrazu idete okolo veľkého kníhkupectva a  z  výkladu sa na vás smeje hneď niekoľko výtlačkov vašej knihy. Vstúpite dovnútra a  priam zakopnete o  celú pyramídu vašich kníh. Tak sa neveriacky opýtate predavačky za pokladňou: „Ako sa predáva kniha Mafia v  Bratislave?“ Dodnes vidím tie vysmiate oči, keď mi odpovedala: „Ako cukor, pán Murín, ako cukor...“ O  pár dní vstúpite do iného kníhkupectva a  tam sa na vás vrhnú predavačky, ktoré si pre seba a  svojich známych odložili výtlačky a  čakajú, kedy sa zjavíte, aby ste ich podpísali. A  to ešte rok predtým som kdesi na Slovensku zablúdil do kníhkupectva, a  keď som videl na regáli svoje knihy, spýtal som sa predavačky, či by ich nechceli podpísať. Pozrela na mňa ako na Marťana, a  hovorí: „No a  keď sa nepredá, kto mi to zoberie späť také...“ Asi mala na mysli slovo „znehodnotené“. To bol obrovský skok, ktorý som zažil s  jedinou knihou a v  jedinom okamihu sa začali napĺňať všetky spisovateľské sny vrátane tých nečakaných. Napríklad suseda, ktorú som roky vnímal len periférne, sa ku mne pritočí na ulici a  šeptom sa pýta, či by som nezohnal jednu knihu pre jej syna: „Však viete ktorú...“ O  pár dní príde naša najmladšia domov zo školy, že pani učiteľka by si chcela kúpiť a  dať podpísať hneď tri knihy. A  úplný rekord – zavolala naša príbuzná, ktorú sme roky nevideli, že jej známa kúpila zopár výtlačkov, či by som nepodpísal. Samozrejme, že som to sľúbil. A  ona samojediná k  nám priniesla na podpis 16 kníh?! Čo sa asi muselo diať v  tom kníhkupectve, keď niekto nakúpil toľko výtlačkov jedinej knihy naraz? Neskôr ktosi založil stránku fanúšikov týchto kníh na Facebooku. Jeden starší pán bloger si po pol roku vypýtal ukážky z  knihy Mafia v  Bratislave a  vyvesil ich na svojej stránke – čítanosť zlomila všetky rekordy na internetovej stránke Pravda.sk, nakoniec mala až 95 tisíc vstupov. Ku koncu vianočného predaja už z  toho bola naozajstná hystéria. Len zo zvyku som sa zastavil v  známom kníhkupectve na Obchodnej ulici a  pýtam sa – ako to ide? Predavačka za pokladňou len vyvráti oči a  hovorí: „Choďte dozadu za tou mladou, práve vykladá novú várku kníh, čo sme doobjednali.“ Tak tam idem a  nájdem mladú devu uprostred spúšte zvyškov paliet. Pýtam sa, čo sa deje a  ona hovorí (to si nevymýšľam): „Pán Murín, to je neuveriteľné. Oni mi tú vašu knihu berú rovno z palety... div že nie aj s  tým drevom!“ No, spätne uvažujem, že to bola asi horda kutilov a  potrebovali materiál na poličky...
 
Je to úspech v  našich pomeroch priam nevídaný – aspoň pokiaľ ide o  počet predaných výtlačkov. Navyše, kniha vyšla pred Vianocami. Zaiste si bol spokojný...
 
Presne naopak, boli to nervy! A  asi najhoršie sviatky, čo by som si už nerád zopakoval. Stalo sa totiž niečo neuveriteľné. V  okamihu, keď máte konečne knihu, ktorú všetci chcú – nie je ju dostať! Verte, že z  toho som bol, ako sa hovorí, na prášky. Nevedel som vydavateľovi prísť na meno. Než kniha vyšla, pýtal sa ma, koľko odhadujem náklad. Nemal som veľké oči, veď aj preto som to vydával u  neho, lebo mal overený okruh čitateľov, ktorí kupovali knihy o  Bratislave. A  toto bola kniha o  bratislavskej mafii. Dohodli sme sa na prvom náklade šesťtisíc, vydal polovicu. Za týždeň bola vypredaná! Tak urobil dotlač. Kým výtlačky prišli, nastala panika, lebo sa začali šíriť reči, že je zakázaná. Pri všetkom tom tlaku, môj vydavateľ ostával odporne pokojný až letargický. A  vôbec mu neprekážalo, že hoci medzičasom knihu dotlačili, nejaký chytrák v tlačiarni zabudol tie výtlačky naložiť do várky, ktorú viezli do Bratislavy. No, na porazenie! Keď sa to dozvedeli distribútori, posielali vlastné vozy, aby čím skôr stiahli výtlačky do predajní. Lenže tie sa, obrazne, predali už cestou. Do týždňa-dvoch boli regály opäť prázdne. Veď dal vytlačiť opäť len tritisíc výtlačkov! Do tretice, a  naposledy pred koncom vianočného ošiaľu, bola šanca na dotlač. Znie to neuveriteľne, ale môj vydavateľ sa opäť uspokojil s  vytlačením troch tisíc kusov. Myslel som, že ho na mieste zaškrtím. Konečne, po tridsiatich rokoch mám titul, ktorý je žiadaný a  zároveň vydavateľa mameluka, čo tú knihu tým ľuďom akoby nechcel predať! Týždeň pred Štedrým večerom bola v  Bratislave kniha definitívne vypredaná. A  mňa išlo poraziť. Z  každej strany som počúval, kto by ju ešte chcel, nehovoriac o  kníhkupcoch, ale  nebola šanca vyhovieť. To by nebolo také zlé, veď hneď na prvé januárové dni bola nachystaná už štvrtá dotlač, ale v  tej pauze sa začala šíriť pirátska kópia knihy. Niečo pre mňa úplne nové a  pre vydavateľa tiež. Najskôr kolovala elektronickou poštou, a  ako som sa neskôr dozvedel, doputovala až do Kanady a  Austrálie, ale čoskoro sa objavila zavesená aj na internetových stránkach. To všetko v  čase, keď vianočný predaj zaznamenal historické rekordy, lebo končila koruna, nákupná nálada bola ako v  butiku na Titanicu, ľudia doslova rozhadzovali peniaze, ale túto knihu si nemohli kúpiť, len stiahnuť z  internetu. Vydavateľ ma utešoval, že veď v  januári výtlačky budú, ale s  tým mohol ísť akurát na lampáreň, lebo kniha je najúspešnejšia ako dar a  ako ju chcete venovať tri týždne po Vianociach? Dočkať sa januára bolo utrpenie a  nakoniec som to už nevydržal a  dal vydavateľovi ultimátum – buď začne robiť legálne kroky proti pirátskym kópiám, alebo spolu končíme. A čuduj sa svete, začali sa diať zázraky. Do 24 hodín sa podarilo odchytiť hlavné servery, poslať protest a  vzápätí sme dostali informáciu, kto to tam vyvesil, jeho mobilné telefónne číslo aj s adresou. Kópie boli z  internetu stiahnuté a  dotyčný sa dokonca ospravedlnil. Nakoniec mi nejaký čitateľ napísal, že taká pirátska kópia je vlastne pocta autorovi, lebo by si asi nikto nedal námahu šíriť kópiu nejakej nepodarenej knihy. Tiež pohľad na vec...
 
O  rok teda prišlo pokračovanie v podobe knihy Mafia na Slovensku...
 
Druhá kniha bola jednotkou v  predaji niekoľko týždňov a  ešte po troch mesiacoch, začiatkom januára 2010, sa držala na špici predaja. Na rebríčku internetového kníhkupectva Gorila.sk bola v  tom čase dokonca na 4. mieste pred najnovšími titulmi Dana Browna, Keleovej-Vasilkovej, životopisom Patricka Swayzeho a  Coelhom. Nakoniec sa stala najpredávanejšou slovenskou knihou za rok 2009 a  dostala cenu Panta Rhei Awards. V  sieti predajní TESCO sa udržala v  prvej desiatke ešte desať mesiacov od začiatku predaja. Sériu ukážok z  tejto knihy si v prvom štvrťroku 2010 prečítalo na internetovej stránke SME.sk vyše 600 tisíc čitateľov... Ako pikošku som sa dozvedel od nejakého čitateľa, že obe knihy sú bestsellerom aj medzi osadenstvom  slovenských väzníc... Ale najväčším vyznamenaním asi bolo, že mi opakovane písali čitatelia, ale napríklad aj matky mladých chlapcov, že túto knihu zhltli aj tí, čo normálne knihy nečítajú. Jeden dobrý známy mi napísal, že ju dostal na Vianoce, ráno sa do nej pustil a  do večera ju nevedel prestať. Ale nechal si niečo aj na druhý deň. Lenže o  tretej ráno sa zobudil, že chce vedieť, ako to ide ďalej... Iný čitateľ knihu prečítal v  autobuse linky z  Bratislavy do Prešova... Ešte na ďalšie leto bola najčítanejšou knihou na pláži kdesi v  Egypte, z  dvadsaťčlenného zájazdu ju mali traja... A  tiež s  tým prišlo to, čo si každý spisovateľ môže len želať – o  tých knihách takmer každý vie, prvá sa stala nepochybnou spoločenskou udalosťou, takže som si konečne mohol užiť trochu toho hellerovského výslnia. Môj obľúbený autor Joseph Heller totiž hovorieval, že pol roka po vydaní svojej najnovšej knihy nerobí nič iné, len prijíma gratulácie a  prezentuje ju po celej Amerike a  priľahlom svete.
 
 
Celý rozhovor si môžete prečítať v knihe Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch, ktorú si môžete kúpiť v tlačenej podobe alebo v rozšírenej verzii ako e-knihu na http://knihkupectvo.litcentrum.sk/t134/Jurik-Rozhovory-po-rokoch za špeciálnu cenu 5 euro.
V knihe nájdete rozhovory s týmito spisovateľmi: Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.